Polícia koná v kauzách pozemkov aj daní. Kiska nehovorí pravdu, tvrdí

15.03.2019 | 08:03 Tak ako prišiel o pozemok popradský zubár v kauze prezidenta Andreja Kisku, obrali pod Tatrami o cennú pôdu aj penzistku žijúcu v Poprade. Polícia už oba prípady z Veľkého Slavkova vyšetruje pre možný podvod.

Pozemkové škandály pod Tatrami rieši na prešovskej NAKA tá istá vyšetrovateľka, ktorá preverovala aj daňový škandál Kiskovej firmy KTAG. Kiska sa snaží spochybniť vyšetrovanie tejto kauzy. Polícia označila Kiskove slová ku kauze daní za nepravdivé.

Po viac ako rok trvajúcom trestnom stíhaní v kauze, kde figuruje priamo Kiska, polícia začala konať aj v prípade dôchodkyne, ktorá sa tiež cíti podvedená. Na kauzu nedávno ako prvý upozornil denník Pravda.

„Uvedenou vecou sa Národná kriminálna agentúra (NAKA) zaoberá a preveruje ju pre podozrenie z trestného činu podvodu, viac informácií v tejto chvíli nie je možné poskytnúť,“ informovala Denisa Baloghová, hovorkyňa Prezídia PZ. Ide o pozemky, o ktoré obrali penzistku Elenu Repelovú (86). Kauza je podobná ako prípad pozemkov popradského zubára. Ide o podobných aktérov a figurujú v nej viacerí Kiskovi známi, aj keď kupcom pozemkov dôchodkyne nebol tentoraz Kiska. „Prezident nemá žiadnu vedomosť o tom, čo a od koho kupovali pozemky iní ľudia,“ reagoval Kiskov hovorca Roman Krpelan.

Kiska pri kauze daní medializuje vyšetrovateľov
Pozemkové škandály pod Tatrami rieši na prešovskej NAKA tá istá vyšetrovateľka, ktorá preverovala aj daňový škandál Kiskovej firmy KTAG. Tá v prípade daní trestné stíhanie zastavila, a až ďalší vyšetrovateľ nedávno vzniesol obvinenie voči konateľovi Kiskovej firmy vo veci daňového podvodu. Približne v tom istom čase, keď vyšetrovateľka NAKA zastavila prípad daní Kiskovej firmy, na polícii neuspel ani popradský zubár. Jeho podnet s pozemkami vyhodnotili najprv ako priestupok, s tým, že jeho 1,2-hektárový pozemok má hodnotu len 120 eur. Na dané konanie polície upriamoval pozornosť aj Kiska. Po medializácii kauzy sa však ukázalo, že pozemok môže mať hodnotu až milión eur, Kiska na súde spor so zubárom o pozemok prehral a polícia obnovila vyšetrovanie v trestnej rovine.

Kiska zverejnil totožnosť vyšetrovateľky, ktorá konala v daňovej kauze a preveruje aj prípad pozemkov. Kiskovo tlačové oddelenie novinárov informovalo, že vyšetrovateľka v prípade daní „nezistila naplnenie skutkovej podstaty trestného činu“. Prípad jej bol odobratý a prokurátor poveril vyšetrovaním iného vyšetrovateľa, dodala Kiskova kancelária. Tá zverejnila aj časť vyšetrovacieho spisu, kde sú napísané mená vyšetrovateľov, ktorí prípad postupne posudzovali.

Polícia s výkladom prezidentskej kancelárie nesúhlasí a vyjadrila sa aj k tomu, že Kiska a jeho kancelária zverejňujú mená vyšetrovateľov. „Dôvody zverejňovania mien nepoznáme. Nie je pravdou, že vyšetrovateľka nevidela v danej veci trestný čin, nakoľko na základe jej začatého trestného stíhania bolo vo veci vznesené obvinenie. K odňatiu veci sa môže vyjadriť Krajská prokuratúra Prešov, ktorá má na to právo podľa trestného poriadku,“ reagoval hovorca Prezídia PZ Michal Slivka.

Vedenie polície dôveruje danej vyšetrovateľke NAKA aj v prípade kauzy pozemkov. „Vyšetrovateľka pri vyšetrovaní takzvanej kauzy Veľký Slavkov postupuje podľa platných zákonov a dozor nad zákonnosťou vykonáva prokurátor,“ dodal Slivka.

Podobnosti Kiskovej vratky DPH a Bašternákovej
Niektorí účtovníci tvrdia, že Kiskova kauza pri vratke DPH je v niečom iná ako kauza podnikateľa Ladislava Bašternáka, ktorého za vratku DPH odsúdili na päť rokov väzenia. Kiskova firma KTAG si neoprávnene účtovala miliónový účet za Kiskovu prezidentskú predkampaň v roku 2014 do daňových nákladov. Od štátu si podľa daniarov a polície neoprávnene nárokovala vratku DPH, čím sa mala dopustiť rozsiahleho daňového podvodu. Keď daniari firmu upozornili, že ide o daňovo neoprávnený náklad, pochybné náklady sa následne objavili aj v daňovom priznaní k daniam z príjmov. Pochybné účtovanie sa tak opakovalo. Kiska zaúčtovanie nákladov obhajoval tým, že propagácia jeho mena zvýši tržby KTAG za jeho prednášky a predaj jeho kníh. To sa však zatiaľ v značnej miere ukazuje ako fiktívne, keďže tržby KTAG z Kiskových kníh sú v stovkách eur a náklady na predkampaň boli v rozsahu jedného milióna eur.

Po kontrolách daniarov firma doplatila dane a zaplatila pokuty. Konateľ KTAG bol vo februári tohto roka obvinený z daňového podvodu. Samotný Kiska následne priznal, že keď mu skončí tento rok prezidentský mandát, hrozí mu pre kauzu daní trest odňatia slobody na sedem až 12 rokov. Kým Kiska tvrdí, že vyšetrovanie je účelové, prokuratúra upozornila na dôležitý fakt. A to, že že nešlo len o jednu neoprávnenú vratku DPH za apríl 2014 v sume 146-tisíc eur, ale o „pokračovací zločin daňového podvodu“.

„Dňa 13.2.2019 vyše­trovateľ NAKA – PPZ vzniesol obvinenie Ing. Eduardovi K., konateľovi KTAG s.r.o Poprad za pokračovací zločin daňového podvodu, ktorý sa týka zdaňovacieho obdobia od 1.6.2013 do 26.5.2014. Podstata daňovej trestnej činnosti súvisí s neoprávneným uplatnením nároku na vrátanie nadmerného odpočtu DPH v celkovom rozsahu 155 633, 33 EUR,“ povedala Andrea Predajňová, hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR.

Aj Bašternák pri vratkách DPH priznal vinu a doplatil dane a zaplatil pokuty. Podnikateľ Bašternák bol súdom označený za vinný zo spáchania zločinu neodvedenia dane a poistného, za čo dostal nepodmienečný päťročný trest odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Bašternákovi prepadá aj majetok v prospech štátu, keďže spôsobil škodu v značnom rozsahu. Previnil sa uplatnením neoprávnenej vratky DPH voči svojej spoločnosti BL 202 vo výške takmer dva milióny eur. Vratka bola fiktívna.

Obvinený nie je nikto
Po viac ako roku vyšetrovania kauzy pozemkov, v ktorej figuruje priamo Kiska, nie je zatiaľ obvinený nikto. V druhej kauze pozemkov pani Repelovej sa vyšetrovanie rozbieha. Pani Repelová chce, aby Národná kriminálna agentúra preverila jej prípad rovnako, ako preveruje kauzu Kiska – popradský zubár.

Pri škandalóznom prevode pozemkov pani Repelovej bol tak ako vo Francovom prípade Michal Šuliga. O Šuligovi Kiska povedal, že sa s ním „dlhšie poznal“. Šuliga Kisku na súde oslovoval „Andrej“ a povedal, že majú stále dobré vzťahy. Rovnako ako pri pozemkoch zubára, tak aj v prípade penzistky boli pozemky vydržané, boli za tým rovnaké firmy Grabo a Agras, možný biely kôň Július Sirocký a napokon listiny potvrdzoval aj ten istý notár.

Pani Repelová mala pôvodne vo Veľkom Slavkove 4¤500 štvorcových metrov pozemkov, a to rovno pri poľnohospodárskom družstve, ktoré bolo najskôr poľnohospodárskym podnikom, štátnym majetkom, neskôr prešlo do súkromných rúk, volalo sa Grabo, potom Agras. Stále však ide o to isté družstvo. Paradoxne, pani Repelová v niekdajšom poľnohospodárskom podniku dlhé roky pracovala, všetkých ľudí, o ktorých je reč, počínajúc vtedajším šéfom podniku Vojtechom Klimekom, Michalom Šuligom či Júliusom Sirockým teda poznala a všetci títo ľudia poznali ju. Repelovcom jedného dňa bez ich vedomia zostalo len 1¤500 štvorcových metrov pozemkov, a aj to iba nepoužiteľné okraje.

„Tritisíc metrov si dali osvedčiť a zobral si ich konateľ z firmy Stavrea Michal Šuliga a ďalej to rozpredával. Našiel si takého bieleho koňa, Sirockého, ktorý predtým robil u neho osobného šoféra. Takže chvíľu mali tie pozemky napísané na seba Sirocký so Šuligom, tí ich potom predali a pozemky menili majiteľov, prehadzovali si ich. Ja som zistila, že moje nie sú, náhodne. Podľa prídelovej listiny a zoznamu parciel mi odrazu chýbalo tritisíc štvorcových metrov. Tak som šla na kataster, na pozemkový úrad a dala som to na súd. A neuspela som. Takže konce mi patria a stred je preč,“ hovorí s trpkosťou Elena Repelová.

Na rozdiel od popradského zubára pani Repelová na súde neuspela, keďže jej pozemky sa rýchlo predávali z jedného majiteľa na druhého a zase na ďalšieho. Súd ani polícia tieto obchody nezastavili. Policajné vyšetrovanie môže prípad obnoviť zatiaľ v trestnoprávnej rovine.

Hlavný aktér, ktorého meno figuruje v pozemkových kauzách, ktoré aktuálne vyplávali na povrch, Michal Šuliga vraví, že on je vo všetkých týchto prípadoch úplne nevinne. „Agras bol štátny majetok. Klimek tam mal nejaké problémy, večne za mnou chodil, ja som mal stavebnú firmu, ktorá v tom čase fungovala, staval som napríklad hotel Hubert a podobne. Vždy prišiel za nami Klimek, že chce požičať a niečo nám za to ponúkne. Vravel, že má tieto pozemky voľné, tak keď ich mal voľné, kúpili sme,“ hovorí Šuliga. Tvrdí, že nevedel o tom, že pozemky patria niekomu inému, v tomto prípade pani Repelovej.

Podobné tvrdenia zazneli z úst Šuligu a aj Kisku aj v prípade pozemkov popradského zubára. Obaja tvrdili, že nevedeli, že pozemok patril popradskému zubárovi. Ten prišiel o parcelu po expresne rýchlom vydržaní. Kiska ju kúpil len pár dní po vydržaní od možného bieleho koňa Sirockého, ktorý pozemok vlastnil len dva dni. Kiska tvrdil, že mu to nepripadalo podozrivé a konal v dobrej viere.

Kiska sa na pozemok zrejme bol pozrieť podľa všetkého ešte predtým, ako sa začalo vydržanie, čo tiež preveruje polícia. Súd koncom minulého roka konštatoval, že výlučným vlastníkom pozemkov je popradský zubár a nie Kiska. Prezident sa proti verdiktu neodvolal. Podobný rozsudok by si v prípade ďalších pozemkov priala aj pani Repelová, ktorá sa však zatiaľ spravodlivosti domáha márne.

Zdroj: pravda.sk


Zaujímavosti