Za Pčolinského v SIS narástol počet odposluchov

Nedávno sa objavila informácia, že počas vedenia SIS riaditeľom Vladimírom Pčolinským narástol počet odpočúvaných telefónov. Ako si to vysvetľujete?

Možných vysvetlení je niekoľko. Jedno z nich je také, že služba v dôsledku neustálej personálnej destabilizácie stratila schopnosť získavať informácie agentúrnou cestou. To znamená prostredníctvom tajných spolupracovníkov v záujmovom prostredí. A tak sa to usiluje dohnať využívaním informačno-technických prostriedkov.

Ďalším vysvetlením je možnosť, že nové, respektíve staronové vedenie služby má určité obchodné a politické záujmy. Ich presadzovanie chce podporiť strategickými informáciami a tie sa usiluje získať aj zneužívaním odpočúvania. To sa dá urobiť tak, že podriadení dostanú pokyn, aby spracovali vymyslenú informáciu o spolupráci majiteľa nejakej firmy s cudzou spravodajskou službou. K tomu sa ešte primieša príslušná ideologicko-propagandistická omáčka. Odnesie sa to potom sudcovi spolu so žiadosťou na povolenie využitia informačno-technického prostriedku. A tak si veselo môžu odpočúvať človeka, o ktorého podnikateľských a obchodných aktivitách potrebujú zistiť čo najviac.

Existuje aj taká možnosť, že na poli boja proti terorizmu alebo kontrašpionáže došlo k enormnému nárastu aktivít v záujmovom prostredí, čo si vyžiadalo aj zvýšené využívanie odpočúvania. Avšak pri postavičkách z panoptika, ako bol Pčolinský a dnes je jeho miništrant Aláč, to považujem za vysoko nepravdepodobné.

Pčolinský bol politik v policajnej uniforme

Mne ako laikovi ako prvé pri informáciách o navýšení množstva odposluchov za Pčolinského napadlo, že sa odpočúvalo viac, aby mohol posúvať informácie Milanovi Krajniakovi a Danielovi Lipšicovi. Je jasné, kam moje myšlienky zablúdili. Ako človek znalý – hodnotíte to tak, že toto je len absurdná fantázia človeka neznalého pomerov?

Vaša otázka je absolútne logická a vzhľadom na Pčolinského intímnu a rodinnú previazanosť so Sme rodina a Danielom Lipšicom je aj absolútne legitímna. Ak politici dosadzujú na čelo tajnej služby politika, takéto podozrenia sú prirodzené.

Pčolinský nikdy nebol poriadny policajt. Bol politik v policajnej uniforme. A z tohto titulu si budoval väzby tak v orgánom Policajného zboru, ako aj SIS. Tieto styky rozvíjal z dvoch dôvodov. Prvým bol zber informácií dôležitých pre politické projekty, akým bola Lipšicova Nova a neskôr Kollárova a Krajniakova Sme rodina. Druhým dôvodom bolo získavanie informácií, ktoré sa dali nejakým spôsobom speňažiť. Buď vo forme ľahkého či tvrdšieho nátlaku alebo jednoducho vyzradením informácií poskytnúť tomu, čo platí nejakú výhodu. Napríklad o tom, že sa chystá jeho zatknutie a podobne. V tomto ohľade Pčolinský veľmi produktívne spolupracoval s kriminálnikom Petrom Koščom.

Pčolinský robil Lipšicovi Beriju

Úplne konkrétne pre človeka neznalého pomerov na čo a ako by takéto informácie získané z prostredia SIS mohol či už Lipšic alebo Krajniak využiť?

Čiastočne som už na túto otázku odpovedal. To, že celé Krajniakove podnikanie bolo a je založené len na prelievaní verejných zdrojov, je jasné. Pri tomto druhu podnikania sa vám vždy zídu informácie. Či už o hroziacich rizikách alebo o obchodných záujmoch iných, čo môžete využiť rôznym spôsobom. Napríklad tak, že sa niekomu postavíte takrečeno do cesty a neuhnete skôr, ako sa s vami dohodne na podiele z biznisu.

Lipšic nie je obchodník. Je to však politik a ostal ním aj v kresle špeciálneho prokurátora. Volám ho preto Matovičov Himmler. On má totiž niečo z jeho povahy. V politickom zápase odkedy nosil ešte politické plienky vždy pracoval s informáciami z trestného konania a zneužíval ich proti politickým oponentom. Aj z vlastnej strany KDH. Keď zakladal svoju liliputánsku stranu, ktorú pompézne nazval Nová väčšina a potom ju prekrstil na Nova, Pčolinský mu robil Beriju. Snoril cez svoje kontakty v NAKA a v SIS, získaval informácie
a ak bolo potrebné, tak aj zabezpečoval lustrácie osôb.

Keď sa šéfmi SIS stávajú politici

V súvislosti so SIS sa často hovorí o jej politickom zneužívaní, ale aj o využívaní spravodajských informácií na vydieranie či obchodovanie s nimi. Ako to prebieha?

Všetko sa to začína tak, že politici dosadia za šéfa SIS niekoho spomedzi seba. Zoberte si Pittnera, Magalu, Mitríka a teraz Pčolinského. To všetko sú politici. Ján Valko bol do určitej miery výnimkou, on však mal až príliš blízko k biznisu. Dnes je tam Michal Aláč, ktorý síce v SIS pôsobil, no pracoval aj pre Tacitcal Combat Academy, čo je Koščova a Pčolinského krycia firma. Ňou zakrývali rôzne nezákonné aktivity, dokonca keby sa v nej svojho času urobila policajná prehliadka, našlo by a tam kadečo v nelegálnej držbe.

Slovom aj Aláč je len produktom politikov a politiky, respektíve špinavého biznisu. Ak máte takto nastavené vedenie služby, potom je jasné, že sa riadi predovšetkým heslom „preboha, len nič nezistite“ a tak sa SIS potom venuje ochrane obchodných a politických záujmov tých, čo sú pri moci.

Samozrejme, navonok sa to zakrýva vzornou spoluprácou so službami členských štátov NATO. Ak nás tie chvália, politici sú spokojní a všetko ostatné môže pokračovať tak, ako bolo nastavené. To znamená zneužívanie síl a prostriedkov SIS na obchodné a politické ciele.

Informácie nad zlato

O aký druh informácií môže pri „zobchodovaní“ získaných poznatkov z odposluchov ísť? Kto konkrétne môžu byť ľudia, ktorí majú o takto získané informácie záujem? Bežný občan by ani nevedel, čo s tým…

Vulgárne sa na to dá odpovedať veľmi jednoducho: Lipšica zaujíma, o čom a s kým si telefonuje Fico. Avšak napríklad takého Košča zaujíma napríklad to, či jeho obchodný partner a kamarát, poslanec Taraba má v trezore milión dolárov. Ak sa to podarí napríklad odpočúvaním zistiť, Košč nemá problém poslať k svojmu kamarátovi Tarabovi komando, aby mu vyrabovalo trezor.

Samozrejme, takto získané informácie sa dajú využiť aj sofistikovanejšou formou. Ak máte poznatky o obchodnej stratégii nejakej firmy alebo jej majiteľa, viete mu skomplikovať život tak, aby pochopil, že vás potrebuje na to, aby sa jeho problémy skončili. Nuž a za to je potrebné zaplatiť.

Politici zdevastovali SIS

Vo väzbe je exriaditeľ SIS Pčolinský. Vo väzbe sú aj ďalší vysokí funkcionári služby. Šéf odposluchov Marián Zetocha a šéf kontrarozviedky Peter Gašparovič. A námestník riaditeľa SIS Boris Beňa dokonca uzatvára dohodu o vine a treste. O čom to svedčí?

Svedčí to o tom, že politici úplne zdevastovali SIS. V rokoch 2016 – 2020 Robert Fico pristal na to, aby šéfa SIS nominovala SNS. Andrej Danko si vybral absolútneho amatéra Antona Šafárika. Danka mal však spracovaného Košč, a preto Danko odkázal Šafárika na to, aby sa nechal Koščom poučiť, ako funguje SIS. A začali sa diať veci.

Košč s Pčolinským a šéfom Slovenského olympijského výboru Antonom Siekelom urobili
z policajta a Lipšicovho človeka Borisa Beňu šéfa inšpekcie SIS. To preto, aby si Beňa mohol z inšpekcie urobiť službu v službe a slúžiť záujmom ľudí, čo ho do funkcie dostali. Gašparovič a Zetocha boli ľuďmi, ktorých si spoločne pásli Košč, Pčolinský a Bödör. Áno, teda už v roku 2016 existovala na pôde SIS „koalícia“ Sme rodina so SNS a vlastne aj Smerom. To je absurdné. A môžete trikrát hádať, prečo tento spolok ľudí potreboval Zetochu a Gašparoviča. Ruženec sa spolu nemodlili, to vám garantujem.

A potom, keď sa Pčolinský stal riaditeľom SIS, potvrdil Zetochu a Gašparoviča vo funkciách a Beňu si vybral za prvého námestníka. Kamaráta z Tactical Combat Academy Aláča zase urobil druhým námestníkom. Ak existovali za minulej vlády v polícii bödörovci, tak v SIS fungovali koščovci-pčolinskovci. A nielen v SIS, oni mali svojich ľudí aj v NAKA ešte z čias, keď bol viceprezidentom Ján Vaľo. Takže pojem „naši ľudia“ nie je taký úzky, ako ho vykresľujú škrabáci hlavného prúdu. Všetko je komplikovanejšie a komplexnejšie, ako nám
to tu niekto prezentuje.

Pčolinský – Košč – Lipšic

Trestne stíhaný je aj istý Peter Košč. Vy ste o ňom veľa hovorili. Aké je spojenie medzi ním a Pčolinským?

Neprekvapuje ma, že Košč je stíhaný. Prekvapuje ma, že až tak neskoro a za pomerne banálny skutok. Jeho vzťah s Pčolinským trvá celé roky. Prinajmenšom odvtedy, ako Ján Vaľo zastával vysoké funkcie v Policajnom zbore za ministrov Palka a Lipšica. Pre oboch pracoval rýchlokvasený policajný kapitán Pčolinský. Vytvoril si dôverné vzťahy s Vaľom. Rovnako si s ním vybudoval mimoriadne priateľský vzťah aj Košč. A cez neho prenikali najmä k ľuďom z Úradu boja proti organizovanej kriminalite, z ktorých mnohí neskôr prešli do NAKA. A tak sa objavili koščovco-pčolinskovci v polícii skôr, ako niekto chyroval o bödörovcoch.

Kto sú pasáci slovenských novinárov?

Všetci vedia, že Pčolinský bol kedysi blízkym spolupracovníkom Daniela Lipšica, no médiá hlavného prúdu o tom mlčia, respektíve to len málo zdôrazňujú. Prečo je to podľa vás tak?

Treba si uvedomiť, že Pčolinský s Koščom dlhé roky takrečeno pásli mnohých novinárov. To isté robili Krajniak s Lipšicom. Kupovali si ich informáciami. A občas aj peniazmi. Teraz im to novinári vracajú mlčaním. To má pre nich hodnotu zlata. Novinári sú do veľkej miery komplicmi tejto organizovanej skupiny.

Mlčia napríklad o tom, že spoločnou advokátkou Matovičovho Himmlera Lipšica, Košča a Pčolinského je istá Eva Mišíková, kedysi prokurátorka generálnej prokuratúry. Dnes advokátka vraha Mareka Trajtera napojeného na gang sýkorovcov, ktorý ešte v postavení prokurátorky akože rozkladala. Ako je možné, že o tom novinári nepíšu? A kto by o tom z nich vlastne písal, všakže? Keď napríklad Mišíková poskytovala právne služby viacerým z nich vrátane prominentného konšpirátora a Hurvínka Marečka Vagoviča z Aktualít.

Alebo taká Tódová je tak zlízaná s Koščom, Pčolinským a Matovičovým Himmlerom Lipšicom, že je absolútne vylúčené, aby išla po ich kauzách. Napíše síce sem tam nejaký štek, ale nasadeniu vo vymyslenej kauze únosu Vietnamca sa to ani zďaleka nepodobá. Všimnite si, že dnes Moničenka Tódová má novú agendu – boj proti generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, ktorý už dal viackrát jasne najavo, že Matovičov Himmler Lipšic je nekompetentným špeciálnym prokurátorom. Tódová tak spláca svoje dlhy voči Lipšicovi a jeho gangu.

Ak začne Pčolinský hovoriť…

V tejto situácii sa Boris Kollár angažuje za skrátenie kolúznej väzby. Súvisí to nejako s kauzou Pčolinský?

Jednoznačne súvisí. Ak totiž začne Pčolinský hovoriť, majú po chlebe všetci. Krajniak, Lipšic aj Kollár. Môže napríklad povedať, ako to bolo s vymyslenou kauzou Čistý deň. Alebo ako si delili lup z kriminálne uskutočneného tendra na dodávku odpočúvacieho systému. To by bola kauza.

Len znova by o nej nemal kto písať, lebo sú v nej namočení pasáci našich bielych vrán, teda prominentných konšpirátorov z mainstreamu.

Je SIS reformovateľná?

Vy ste pred časom na stránke datel.sk uverejnili päťdielny seriál o tom, ako by mala vyzerať reforma SIS. Prečo?

Urobil som to preto, lebo si myslím, že tajná služba potrebuje zásadné štrukturálne zmeny. Výhody a možnosti súčasného modelu integrovanej služby – teda rozviedky a kontrarozviedky pod jednou strechou, sa totiž vyčerpali. SIS by bolo potrebné rozdeliť na tri samostatné spravodajské štruktúry.

Jednou by bola rozviedka, druhou vnútorné spravodajstvo zahŕňajúce kontrarozviedku, odhaľovanie terorizmu a spravodajskú objektovú ochranu vybraných štátnych orgánov, no a treťou by bol laicky povedané úrad odpočúvania. Tretí spomínaný orgán by však mal na starosti oveľa viac. Mal by okrem zabezpečovania odpočúvania pre všetky bezpečnostné a spravodajské zložky plniť aj funkciu ochrany celého štátu pred kybernetickými útokmi a zároveň by sa mal zameriavať na získavanie spravodajských informácií v kybernetickom priestore.

Potom je tu otázka, čo s rozviedkou a kontrarozviedkou. Podľa mojej mienky by mal najmä rezort zahraničných vecí – samozrejme, diskrétne iba na pôde bezpečnostnej rady – zadefinovať, aké informácie nie je schopná zabezpečiť diplomatická služba a tomu potom prispôsobiť zameranie rozviedky.

Kontrarozviedka by sa mala obmedziť výlučne na tie oblasti, ktoré som popísal. Organizovaný zločin by už mala v plnom rozsahu prenechať len orgánom Policajného zboru s výnimkou objektovej spravodajskej ochrany vybraných štátnych orgánov.

Zmenené operačné prostredie SIS

Prečo si myslíte, že SIS potrebuje reformu?

Niektoré dôvody som už čiastočne pomenoval. Ďalším dôvodom je okolnosť, že zákon o SIS je do veľkej miery nastavený na operačné prostredie 90. rokov. Lenže jej operačné prostredie sa zásadne zmenilo a preto je potrebné na tieto pohyby reagovať. Štát konečne musí vedieť povedať, aké je naše postavenie v geografickom priestore Európy, aké z toho pre nás vyplývajú výhody, nevýhody a obmedzenia a na základe toho pomenovať aj naše spravodajské potreby. To si však vyžaduje strategické a neideologické uvažovanie. Ak by sme toto dokázali dosiahnuť, potom by sme vedeli uskutočniť aj zmysluplnú reformu SIS.

Strategické bezvedomie politických elít

Vy ste sa v minulosti vyjadrili, že to politici „zahumusili“ SIS a teraz už len konštatujú, že je „zahumusená“, akoby nemali na tom podiel a tvrdia, že ju treba zrušiť. Myslíte, že je ešte vôbec možná nejaká „obroda“? Zmena k lepšiemu? Môže ešte vôbec na Slovensku ako ho poznáme, kde občanom korupcia v podstate ani nevadí, takáto inštitúcia fungovať normálne, tak ako v moderných krajinách v zahraničí?

Korupcia a ďalšie nešváry existujú všade. To, čo sa však všade nevidí, je absolútne strategické bezvedomie politických elít, akého sme svedkami na Slovensku. Z toho potom vyplýva aj ten humus, čo sa nám povaľuje v SIS. Vo väčšine krajín tohto sveta politici vedia, že tajné služby slúžia strategickým záujmom štátu.

To, čo chcú od SIS naši provinční trtkovia, by im za pár halierov dokázali zabezpečiť aj súkromné firmy, nemuseli by kvôli tomu znásilňovať tajnú službu. Ak by mali politici zodpovednosť za štát a jeho budúcnosť, správali by sa inak aj k tajnej službe a k jej personálu. A hlavne by tajnú službu používali na to, na čo je určená.

Reforma neznamená personálny pogrom

Je zmena možná len tak, že sa SIS vystavia úplne nanovo? Alebo stačia len malé úpravy? Vy ako bývalý príslušník – poznáte pomery – myslíte, že je tam stále veľa kvalitných a rovných ľudí na ktorých sa dá stavať? Alebo ani toto nie je pravdou?

Nie som priateľom zelených lúk. Ak aj hovorím o rozdelení SIS na tri samostatné orgány, nemyslím tým žiaden personálny pogrom. V službe je ešte stále dostatok ľudí, na ktorých by sa dalo stavať. A poznám dostatok profesionálov, ktorí by sa mohli vrátiť a pomôcť prinavrátiť spravodajskej činnosti jej pôvodný zmysel.

Autor: Petra Demková

Zdroj: hlavnydennik.sk