Peniaze od štátu meškajú a na úradoch práce je zmätok. Prežijú firmy lockdown?

25.01.2021 | 18:00
Opäť sa opakuje situácia z prvej vlny, keď sa hromadili ponosy na príliš pomalé vyplácanie peňazí.

Papierovanie, telefonáty a čakanie na finančnú pomoc. Prax ukazuje, že dostať sa k peniazom zo štátnej pomoci nie je vždy jednoduché. Niektorí podnikatelia na pomoc čakajú aj zopár mesiacov. Ľuďom tak posielajú výplaty z peňazí, ktoré im v kase ešte zostali po poslednom uvoľnení zákazov. Iní zase siahajú do svojich posledných železných rezerv. A tie sa míňajú.

Podobne je na tom podnikateľka Dagmar Volková, ktorá prevádzkuje salón krásy DNJ v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Žiadosť o príspevok na mzdy posielala už vlani za október, doposiaľ sa ho nedočkala. „Mám ale úprimnú snahu udržať všetkých zamestnancov a nenechať ich bez peňazí,“ tvrdí majiteľka. Na výplaty a odvody tak kvôli pandémii išlo z jej úspor už 20-tisíc eur. Zamestnáva 17 ľudí.

Opäť sa tak opakuje situácia z prvej vlny, keď sa hromadili ponosy na príliš pomalé vyplácanie peňazí. Koľko firiem tak prežije lockdown? A koľko z nich si dokáže svojich ľudí udržať? Keď sa zatvoreným firmám bez tržieb minú posledné peniaze, ľudí budú prepúšťať. Podľa analytika z INESS Róberta Chovanculiaka dotácie nateraz zabrzdili väčšie prepúšťanie, fungujú i z pohľadu udržania pracovných miest.

Vznikajú ohniská nezamestnanosti

„Celková miera nezamestnanosti rastie len pomaly, ale v niektorých okresoch vypukli lokálne ohniská nezamestnanosti,“ hovorí. Ako príklad uvádza okres Revúca, kde prišiel o prácu oproti minulému roku každý 20. obyvateľ. Pričom v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto je to každý stý. Situácia sa môže neskôr zhoršiť v slabších regiónoch, kde pôsobia podnikatelia v sektoroch, ktoré sú negatívne zasiahnuté koronakrízou, dodáva Chovanculiak.

A hoci keď vlani v októbri minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) predstavoval ďalší balík známy ako Prvá pomoc+, tvrdil, že bude nielen väčšia, ale dostane ju aj viac ľudí. Suma síce naozaj priemerne stúpla z 300 eur na 458 eur, no zdá sa, že napriek sľubom mnohí zo schémy vypadli či stratili na pomoc nárok. Doteraz sa v rámci štátnej pomoci vyplatilo viac ako 843 miliónov eur.

Minister práce však postup úradov práce, ktoré pomoc vyplácajú, obhajuje. „Môže sa stať, že žiadosť bola neúplná alebo má žiadateľ nedoplatok na sociálnom či zdravotnom poistení,“ vysvetľuje Krajniak. Dodáva, že jeho rezort má so Sociálnou poisťovňou a zdravotnými poisťovňami dohodu, podľa ktorej musia ľuďom obratom vytvárať splátkové kalendáre. Len čo poisťovne vydajú úradom práce potvrdenie o zaplatení prvej splátky, žiadosť bude schválená, tvrdí Krajniak.

Komplikácie podľa ministra spôsobila aj karanténa. Tá totiž stiahla z úradov potrebných ľudí. Niektoré dôležité úkony nemôžu robiť z domu, ale iba priamo z kancelárie úradu práce. Títo ľudia chýbali aj v prvej vlne. Bolo tak úplne bežné, že pomoc putovala cez pol krajiny. Žiadosti sa navyše vybavujú v takom poradí, ako na úrad prišli, dodal minister práce.

Odvody robia problémy

Problémy žiadateľom spôsobujú najmä sociálne odvody. Aj spomínaná prevádzka podnikateľky Volkovej sa uchádzala o príspevok na časť mzdy pre zamestnancov podľa prepadu tržieb. Úrad práce to však nakoniec firme zamietol. Prevádzka nemala uhradené odvody za november minulého roka. Problém je v tom, že podnikateľka nepochodila ani v Sociálnej poisťovni. Tam jej totiž zamietli žiadosť o splátkový kalendár.

Medzi prvou a druhou vlnou pandémie ešte počas minulého roka totiž zaplatila odvody neskoro a v nesprávnej výške. „Nie je to spravodlivé, nakoľko sme udržali pracovné miesta,“ dodala s tým, že vo výklade podmienok dotácií a usmernením na úradoch práce vôbec nie je súlad. Odvody vraj musia mať zaplatené vždy k poslednému dňu v mesiaci. Poisťovňa však vidí platbu až o pár dní neskôr. Úradníci tak podľa Volkovej neprihliadajú na skutočný dátum zaplatenia.

Podobnú situáciu zažila aj majiteľka penziónu na severe Slovenska. Svoje meno a názov prevádzky si neželala zverejňovať, ale redakcia Pravdy ich má k dispozícii. Príspevok za október a november dostala naraz až v druhej polovici decembra minulého roka. Peniaze na výplaty čerpala z posledných tržieb ešte z vlaňajška. Majiteľka penziónu síce tiež nemala načas zaplatené odvody, no podarilo sa jej to doriešiť doplatkom po troch dňoch.

Zmätok začal až na úrade práce. „Pracovníčka úradu najprv týždeň nevedela nájsť môj dodatok na podpis,“ hovorí majiteľka. Keď sa našiel, na úrade sa stratila aj žiadosť. Podnikateľka ju tak musela posielať nanovo. Ako dodala, za december jej už prišli peniaze pomerne rýchlo. Žiadosť posielala 9. januára a peniaze jej prišli v polovici mesiaca.

Bez nároku a peňazí

S nezvyčajným postupom úradníkov majú skúsenosti aj iní podnikatelia. Konateľke eseročky, ktorá si neželala byť menovaná, sa skončila vlani na konci leta rodičovská dovolenka. Kvôli odvodom si začala vyplácať odmenu v symbolickej výške 40 eur. Ľudia na úrade práce jej napriek tomu povedali, že má nárok na paušálny príspevok pre jednoosobové eseročky vo výške 315 eur mesačne. V týchto prípadoch platí, že človek nemôže mať príjem z podnikania. Jednorazová odmena podľa úradníkov však nebola problém.

Po dvoch mesiacoch od podania žiadosti jej úrad práce oznámil, že má dlh v zdravotnej poisťovni. „Dopátrala som sa k dlhu vo výške jeden cent, ktorý mi vznikol zaokrúhľovaním pred niekoľkými rokmi,“ vysvetľuje konateľka. Keď ho zaplatila a podpísala žiadosť, všetko malo byť v poriadku. Úrad práce ju nakoniec v polovici januára informoval, že nárok podľa nového vyhlásenia už nemá. „Keby som vedela, že to zamietnu kvôli odmene, tak by som si ju už vtedy neplatila,“ dodala.

Finančná pomoc meškala aj živnostníčke Daniele Lihotskej, ktorá vlastní kozmetický salón Institut Esthederm Exclusive v bratislavskom Ružinove. Zamestnancov nemá, žiadala o dotácie na prepad tržieb. Úrad práce jej peniaze za október nakoniec poslal až v polovici januára tohto roka. Čas sa naťahoval kvôli povinnému dodatku, ktorý od úradu dostala až po niekoľkých týždňoch.

Podnikanie má evidované v Bratislave, no dotácie vybavovala s úradom zo Žiaru nad Hronom. Prečo tak dlho trvalo, kým úrad dodatok poslal, jej nikto nevysvetlil. Odvody však mala Lihotská zaplatené. „Keby som nemala rezervy, s podnikaním by som skončila,“ hovorí. Pomohla jej aj zľava na nájom a e-shop, kde predáva tovar. Za november a december jej peniaze doteraz neprišli.

Firmy čaká skúška ohňom

Podľa rezortu práce sa pomoc bude vyplácať do konca roka 2021. Potom by už mal fungovať takzvaný kurzarbeit. Práve koniec vyplácania peňazí od štátu bude testom efektívnosti pomoci, vysvetľuje riaditeľ INEKO Peter Goliaš. „Dočasná pomoc bude efektívna, pokiaľ sa podporené firmy po odznení pandémie dokážu udržať na vlastných nohách aj bez pomoci štátu,“ hovorí.

Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti je doterajšie fungovanie pomoci zmätočné a pomalé. „Je to čiastočne dôsledok zbabranej informatizácie vlád Smeru a súčasného predsedu Hlasu, čo neumožnilo jednoduché riešenie agendy cez internet,“ myslí si Páleník. Nepomáha tomu ani nedostatočná obojstranná komunikácia súčasnej vlády, tvrdí. Nejde pritom len o problém zamestnávateľov.

Podnikateľom obštrukcie okolo vyplácania pomoci komplikujú peňažné toky, upozorňuje Páleník. Tie si totiž treba plánovať dopredu. „Predpokladám však, že vzhľadom na povesť slovenskej verejnej správy neočakávali, že pri podpore budú zo strany štátu dodržané lehoty, ktoré si sám dal,“ myslí si Páleník.

Ako hovorí Nikola Richterová, hovorkyňa portálu Profesia, meškanie dotácií, s ktorými podnikatelia počítajú načas, im môže výrazne skomplikovať situáciu. „Keď sa firmy nevedia spoľahnúť na pravidelné dotácie, nevedia sa spoľahnúť ani na svoju platobnú schopnosť,“ myslí si Richterová. Najefektívnejšia dotácia je tá, keď je zaručené, že príde a príde včas, dodáva.

Zdroj: pravda.sk


Zobraziť ďalšie

Zaujímavosti