Slovensko preferuje dialóg pred reštrikciami, uviedol premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) v súvislosti aktivovaním článku 7 Lisabonskej zmluvy voči Poľsku a Maďarsku. Predseda vlády nevidí problém v tom, že by mala Národná rada SR prijať uznesenie, v ktorom konštatuje, že je skôr za dialóg ako za sankcie.
Európska únia (EÚ) chce sankcionovať Maďarsko a Poľsko za kroky, ktoré podľa nej ohrozujú jej hodnoty. "My sme jasne dali najavo za vládu, že preferujeme dialóg. Ukazuje sa, že v prípade Poľska sa za posledné mesiace podarilo urobiť ústupky na oboch stranách. Pevne verím, že aj pri Maďarsku treba ísť touto cestou a nie sa hneď vyhrážať použitím toho najkrajnejšieho riešenia, ktoré by neprispelo k udržaniu jednotky v rámci EÚ," povedal Pellegrini.
Premiér nemieni vo všeobecnosti komentovať počiny poslancov Národnej rady SR, pokiaľ sa extrémne nevymykajú zahranično-politickému smerovaniu Slovenska. "Ale vyjadriť názor, že vítame dialóg pred reštrikciami, nie je v rozpore s názorom vlády a ministerstva zahraničných vecí," doplnil v súvislosti s plánovaným prijatím uznesenia slovenského parlamentu.
O uznesení hovoril predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Maďarska Péterom Szijjártóm. "Národná rada SR nie je posluhovačom vlády, je to najvyšší zákonodarný orgán SR. Chcem, aby sa na to nezabúdalo. Preto sa budem snažiť o to, aby sme s pomocou poslancov presadili toto uznesenie, ktoré pomôže našim susedom. Našim bratom a priateľom, Poliakom a Maďarom nikto ubližovať nebude," vyhlásil Danko. Nesúhlasí s konaním Únie, ktorá podľa jeho slov touto cestou hrubo zasiahla do práv suverénnych členských štátov - Maďarska a Poľska.
Uznesenie má podľa Danka podporu v koalícii a obsahuje vyhlásenie, že Národná rada sa bude aktívne zasadzovať o to, aby sa využili všetky dostupné príležitosti pre vzájomný dialóg Maďarska a inštitúcií Európskej únie. Tento dialóg by mal odpovedať na všetky otvorené otázky a vyriešiť záležitosť v konštruktívnom duchu bez negatívnych dôsledkov na spoluprácu všetkých zainteresovaných aktérov.
Článok 7, ktorý ešte EÚ nepoužila v prípade žiadnej z členských krajín, je považovaný za extrémne tvrdý postih. Samotné konanie je podľa predpisov EÚ rozdelené do niekoľkých fáz. Po iniciovaní konania musí získať súhlas štyroch pätín členov EÚ (80 percent). Médiá aktiváciu článku 7 označujú ako "jadrovú zbraň" medzi možnými sankciami voči členským štátom EÚ, pretože môže viesť až k pozastaveniu hlasovacích práv v Rade EÚ.
Únia má vážne výhrady voči poľskej justičnej reforme, kroky Poľska považuje za ohrozenie nezávislého súdnictva v krajine. Európska komisia 20. decembra 2017 oznámila, že je pripravená navrhnúť, aby sa voči Poľsku začalo konanie podľa článku 7, dôsledkom ktorého môže byť až odňatie hlasovacích práv. Použitie článku 7 odhlasoval 12. septembra 2018 aj Európsky parlament v prípade Maďarska.
Premiér tvrdí, že počet migrantov klesá
Migračný tok oproti roku 2015 globálne poklesol o viac ako 95 percent, čo je dôkazom, že súbor opatrení, ktoré boli prijaté na zintenzívnenie ochrany vonkajších hraníc, funguje. Lídri EÚ to podľa slovenského premiéra Petra Pellegriniho skonštatovali v záveroch summitu EÚ, ktorý sa vo štvrtok skončil v Bruseli. Podľa predsedu vlády SR sa tiež úspešne darí bojovať i proti prevádzačom, darí sa likvidovať ich siete i lode, ktorých už bolo zničených niekoľko stoviek.
Počty novo prichádzajúcich migrantov síce v globále klesajú, avšak kritická situácia teraz postupne vzniká v západnej časti Stredozemného mora, a teda od Maroka smerom do Španielska, priblížil Pellegrini.
"Španielsky premiér požiadal Úniu, aby naznačila potrebu intenzívnejšieho rokovania s Marokom tak, aby sa darilo utlmiť aj túto novú cestu," povedal. Ďalej priblížil, že naopak začal pôsobiť Egypt, pričom sa ukazuje, že z tejto krajiny do EÚ neprúdia žiadne lode - tamojšie úrady sú ich schopné zachytiť ešte vo svojich výsostných vodách.
Neuspokojivý je podľa premiérových slov pre Úniu tiež systém návratov, resp. readmisie migrantov, ktorý nefunguje, ako by mal.
"Tie čísla sa každoročne zhoršujú a dnes môžeme skonštatovať, že systém readmisií funguje len niekde na úrovni 30 percent, a preto je dôležité, aby sme veľmi intenzívne pokračovali v spolupráci s krajinami, odkiaľ migranti pochádzajú, hlavne krajinami severnej Afriky, ktoré samozrejme prejavujú zvýšený záujem o kooperáciu s krajinami EÚ," povedal Pellegrini slovenským novinárom.
"Ide sa zvažovať možnosť úpravy legislatívy tak, aby jednotky krajín severnej Afriky mohli zasahovať nielen vo svojich výsostných vodách, ale i v medzinárodných, tak, aby opäť platilo, že po zachránení migrantov vracajú do krajín, z ktorých sa na cestu do Európskej únie vydali. To samozrejme bude vyžadovať určitú finančnú pomoc zo strany krajín EÚ," povedal. Zároveň však zdôraznil, že Únia nechce svoju spoluprácu s africkými krajinami fixovať len na oblasť migrácie.
"S Afrikou musíme hovoriť o globálnej spolupráci, o investíciách, o zvyšovaní kvality života v danom regióne a nemôžu sa naše diskusie zúžiť len na to, aby sme s nimi za určitú finančnú sumu dojednávali boj proti migrácii," dodal.
Slovenský premiér tiež priblížil, že v otázke reformy dublinského systému nedošlo k žiadnej dohode. "Nedošlo k dohode ani na myšlienke zmeniť povinné kvóty na povinnú solidaritu, ako navrhoval (rakúsky) kancelár (Sebastian) Kurz. Ale stále platí, že buď sa dohodneme na reforme Dublinu, alebo nie, a potom bude platiť status quo tak, ako ho poznáme dnes," dodal Pellegrini.
