Politici s autokratickými ambíciami rýchlo pochopili, že umelo vyvolávaný strach z pandémie im dáva do rúk mimoriadnu a neopakovateľnú šancu na mimoriadne prostriedky moci.
Prvý po nich siahol izraelský premiér na odchode, Netanjahu. Pandémia mu prišla ako na zavolanie – prehral voľby a okamihom straty moci hrozilo jeho odsúdenie za korupciu. Skúsil by vyvolať aj vojnu, len aby sa zachránil pred verejnou potupou.
A prišla pandémia! Izrael ňou nie je nijako vážne zasiahnutý. Ale bol tu príklad komunistickej Číny. V absolútnej karanténe tam uviazlo viac obyvateľov, než má Izrael.
A tak Netanjahu s pomocou politického spojenca, predsedu parlamentu, tento zákonodarný orgán fakticky znefunkčnil. Tým aj zabránil, aby bola vytvorená nová vláda jeho volebného rivala. Ale išiel ešte ďalej – znefunkčnil aj súdy! Napriek protestom novozvolenej väčšiny poslancov, aj občanov. Je to krok zúfalca, ktorý všetko prehral a preto je ochotný všetko obetovať. A má nasledovníkov...
Orbán – vojenský diktátor?
Maďarsko je ďalšou krajinou, ktorá nie je nijako vážne zasiahnutá pandémiou. A tak ako blesk z čistého neba prišlo rozhodnutie Orbána, že zavádza „na neurčito“ fakticky vojnový stav. Pravda, dokázal si to (na rozdiel od Netanjahua) vylobovať v ním zastrašenom parlamente.
Prevzatie vojenskej kontroly nad 147 strategickými podnikmi je doslova hospodárska samovražda. Pripomína to Leninov vojnový komunizmus. Vojaci nikdy neboli tvoriví v podnikaní, ich profesia to vylučuje. Poslúchajú len rozkazy. A dnes v Maďarsku rozkazuje Orbán.
A to tak hlúpo, že jeho vláda zo dňa na deň zatvorila a opäť otvorila hranice dokonca aj so Slovenskom, čo spôsobilo priam absurdné problémy desaťtisícom ľudí žijúcich a pracujúcich v pohraničných oblastiach. Smutný je príklad kamiónu jednodňových malých moriek, ktorý zaviazol na hraničnom prechode (raz otvorenom, inokedy zatvorenom, aby bol znovu otvorený v nepredvídateľných intervaloch).
Bez šance dopraviť ich včas na určené miesto v Maďarsku museli ich byť tisíce utratené. To je vojnový komunizmus, ten tiež skrachoval...
Putin a Trump
Kto by pochyboval o tom, že Putin vedie ruský veľkoštát ako autokrat. Stačí si naštudovať ako skončili jeho kritici doma (jeho protikandidát vo voľbách sa počas volebnej kampane na tri dni „stratil“, keď sa objavil na verejnosti, pôsobil zmätene a nakoniec ušiel do exilu; Nemcov neušiel a bol zastrelený na dohľad Kremľa), aj v zahraničí (krutá smrť Litvinenka a potom aj záhadná smrť jeho ochrancu Berezovského).
Na prvý pohľad by viac moci Putin ani nemal potrebovať. A predsa si dal odsúhlasiť mimoriadne patrenia, ktoré sa blížia k cárskym právomociam. Najviac obáv vzbudzuje hrozba až 7-ročného väzenia za „šírenie dezinformácií“. Nikto totiž nezaručuje, že to nebude zneužité proti politickým oponentom.
Trump sa s Putinom doteraz nezblížil len preto, že to počas svojej volebnej kampane sľúbil, ale nemohol dodržať kvôli takmer dvojročnej hystérii fabrikovanej tzv. demokratmi na rusofóbii. Nemôže si teda dovoliť, čo jeho protipól vo svetovej politike.
Ale skúša to aspoň okázalými absurdnými gestami. Do ulíc New Yorku poslal Národnú gardu s obrnenými vozmi. Unikátny príklad ako sa dá neviditeľný vírus zničiť pásmi tankov. Guľometom naháňať vírus ešte nikto neskúšal. Rád by Trump iste urobil viac. Nie proti vírusu, pre svoju volebnú prezidentskú kampaň, ktorá by mala vrcholiť na jeseň.
Čo sme horší?
Všimnime si, že hovoríme (okrem USA) o krajinách, kde je síce situácia mimoriadne pokojná, zato znepokojujúcim prvkom sú voľby (v Rusku malo prebiehať referendum o doživotnom vládnutí Putina a ten sa predsa z neznámeho aparátčika stal prezidentom vďaka umelo, a drasticky, vyvolanej vojne s Čečenskom). Aj my sme mali túto smolu.
Odchádzajúca vláda Pellegriniho sa chcela ukázať, ako je akčná, a zároveň na ňu neustále dotierali štváči z opozície, že robí málo. A prvým krokom nového premiéra Matoviča bola víkendová show na Správe štátnych hmotných rezerv. Vykričal vedeniu, že sklady sú prázdne a ešte viac by kričal, keby neboli. A on latifundista nebývalých rozmerov (budovy a pozemky za státisíce eur) predhodil novinárskym hyenám predsedu tejto inštitúcie za to, že kúpil dva byty?! Ako dlho sa dá vyžiť z takých show? Kedy začne normálna štandardná práca vlády?
Aj Matovič má tendenciu boľševikov – tí si tiež mysleli, že všetko vyriešia rečnením na nekonečných schôdzach. Matovič boľševické schôdze nahradil nekonečnými tlačovkami, ktoré čoskoro získali neoficiálne označenie „plačovky“. Matovič totiž prekonal Mečiara, Dzurindu aj Fica, ktorým trvalo mesiace, až roky, kým ich psychicky nahlodali stále útoky určitého druhu novinárov.
On sa už po týždni začal sťažovať, že ho nemajú radi a nevyjadrujú dostatočný obdiv k jeho obetavosti. Lebo on predvádza obetavosť na hranici ľudských síl. To nevydrží nikto dlho. A tak podľa očitých svedkov z internetu: „... v piatok mali OĽANO v parlamente poradu a na nej hneď na začiatku sa Matovič z ničoho nič úplne zosypal a rozplakal sa, úplne nekontrolovateľne. Vôbec nezvláda tie povinnosti. Nevedel sa 5 minút upokojiť. Odišiel a vrátil sa až keď sa ukľudnil..."
Exhibicionisti nemajú mieru. A tak sme sa v týchto dňoch dozvedeli od Matoviča v úlohe premiéra (ktorú evidentne nezvláda, keď si fotí, ako je na rokovaní len v ponožkách a vyzutý), že „na naštartovanie ekonomiky“ zvažuje „black-out“, teda úplné umŕtvenie krajiny. A to len dva dni potom, čo jeho vláda otvorila pred tým zatvorené prevádzky a uvoľnila ich režim?!
Tak ešte raz: sám Matovič na tej istej „plačovke“ vyhlásil, že sme tretia najmenej postihnutá krajina pandémiou na svete! Dodal, že ak by vláda nariadila povinnú karanténu všetkých seniorov nad 65 rokov, v nezateplených panelákoch by v nastalých horúčavách „kapali ako muchy“. Oboje vylučuje potrebu drastického znefunkčnenia celého štátu s nedozernými následkami na hospodárstvo.
Automobilka Kia opäť obnovuje prevádzku, veľké podniky sa sťažujú, že ich už terajšie opatrenia vlády ťažko postihnú, zástupcovia cestovného ruchu hovoria o zruinovaní mnohých malých, ale aj stredných, podnikateľov, zástupcovia Tripartity sa sťažujú, že ich Matovičova vláda obchádza...
A do toho Matovičove dumky o úplnom zastavení života v krajine??? O nasadení vojska, ako predvádza Trump v New Yorku? Zbytočná, nákladná, neúčelná demonštrácia jeho osobnej moci? Je ten človek vôbec ešte pri zmysloch, je zodpovedný za svoje činy?! Zničí túto krajinu a až potom pôjde do blázninca, či ho doktori stihnú odchytiť včas? Než príde k najhoršiemu, zdvíha sa už občiansky odpor. Snáď zdravý rozum zvíťazí...
Gustáv Murín - slovenský prírodovedec, biológ, spisovateľ, esejista, publicista, dramatik, scenárista a bloger. Murín je známy autor kníh o slovenskej mafii v 90. rokoch a bol tiež scenáristom dokumentárnej série Mafiáni na RTVS. V roku 2018 mu bola spoločnosťou svetských humanistov na Slovensku Prometheus udelená cena Humanista roka 2018, ktorá sa udeľuje za výrazné, výnimočné počiny a významné aktivity pri presadzovaní a obohacovaní myšlienok humanizmu na Slovensku.
