V roku 1990 západní politici opätovne ubezpečili sovietskeho lídra Michaila Gorbačova, že NATO sa nebude rozširovať na východ od nemeckých hraníc. Vyplýva to zo zverejnených archívov, ktoré hovoria o rokovaniach oboch strán po páde Berlínskeho múru.
Výskumníci Národného bezpečnostného archívu Univerzity George Washingtona, ktorý sa špecializuje na získavanie kľúčových odtajnených informácií od vlády, dali dohromady 30 dôležitých dokumentov, ktoré jasne ukazujú, že niektorí predstavitelia Západu dali Gorbačovovi prísľub, že NATO sa nerozšíri na východ.
Na jeseň roku 1990 predstavitelia východného a západného Nemecka, Sovietskeho zväzu, USA, Veľkej Británie a Francúzska podpísali zmluvu o znovuzjednotení Nemecka. Kapitalistické štáty sa vtedy pokúsili rozptýliť obavy Moskvy, že znovuzjednotený štát by predstavoval hrozbu pre Sovietsky zväz.
Vtedajší americký minister zahraničných vecí James Baker vo februári 1990 ubezpečil svojho sovietskeho náprotivka Eduarda Ševarnadzeho, že po skončení studenej vojny bude NATO menej vojenskou a viac politickou organizáciou. Prisľúbil tiež, že Severoatlantická aliancia sa nebude „ani o centimeter“ rozširovať na východ.
Nasledujúceho dňa, 10. februára 1990 Helmut Kohl, ktorý sa neskôr stal kancelárom zjednoteného Nemecka, zopakoval Gorbačovovi rovnakú myšlienku.
„Domnievame sa, že NATO by nemalo rozširovať sféru svojho vplyvu. Musíme nájsť rozumné riešenie. Chápem bezpečnostné záujmy Sovietskeho zväzu a uvedomujem si, že vy, pán generálny tajomník, a sovietske vedenie budete musieť sovietskemu ľudu jasne vysvetliť, čo sa deje,“ povedal Kohl.
Ten istý mesiac americký prezident George H. W. Bush povedal vtedajšiemu československému prezidentovi Václavovi Havlovi, že Spojené štáty sa „nebudú správať spôsobom, my sme vyhrali a vy prehrali“.
„Povedzte Gorbačovovi, že ... som vás požiadal, aby ste mu povedali, že sa nebudeme správať v súvislosti s Československom ani žiadnou inou krajinou spôsobom, ktorý by komplikoval problémy o ktorých so mnou diskutoval,“ požiadal americký prezident Havla.
Francúzsky prezident Francois Mitterand vtedy dokonca odmietol myšlienku, aby bolo zjednotené Nemecko súčasťou NATO.
Sovieti sa nakoniec bez jediného nepriateľského incidentu presunuli z Nemecka a východoeurópskych štátov domov. Medzi nimi bol dôstojník KGB Vladimír Putin, ktorý bol v rokoch 1985 až 1990 umiestnený v Drážďanoch.
Prísľub Západu trval len do roku 1997, kedy boli do Aliancie pozvané Poľsko, Česká republika a Maďarsko. Celkom sa odvtedy stalo členom NATO 13 štátov východnej Európy.
Gorbačov a neskôr aj Vladimír Putin viackrát obvinili Západ z porušenia svojho sľubu, čím sa podkopáva krehká dôvera medzi Ruskom a Spojenými štátmi.
Napriek tomu NATO a západní predstavitelia naďalej tvrdia, že neexistoval žiadny písomný prísľub.
„Spojenci NATO prijímajú svoje rozhodnutia konsenzom a tieto sú zaznamenávané. Neexistuje záznam o tom, že by podobné rozhodnutie NATO prijalo. Osobné záruky z úst lídrov NATO nemôžu nahradiť konsenzus Aliancie a nepredstavujú formálnu dohodu NATO,“ vysvetľuje Severoatlantická aliancia vo svojej oficiálnej správe na svojej internetovej stránke.
Zdroj: rt.com
