Oddelenie moci výkonnej, ktorú v tomto prípade zastupuje člen vlády, čiže minister spravodlivosti, a moci súdnej je alfou a omegou v právnom štáte. Nie je mysliteľné, aby niekto riadil a ovplyvňoval rozhodovanie sudcov. Vyjadrovať sa k vyneseným rozsudkom je niečo, čo pánovi ministrovi neprináleží. Samotné postávanie pred budovou súdu a komentovanie určitého prebiehajúceho procesu pred vynesením rozsudku, ako sme toho boli svedkom aj pri bývalom ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi, je vrcholom arogancie moci a hlavne ovplyvňovaním nezávislého súdu a jeho rozhodnutia z pozície vrcholného predstaviteľa vlády. Takto sa nesmie správať žiadny predstaviteľ výkonnej moci, ani prezident republiky, nie to ešte minister spravodlivosti a v akomkoľvek právnom štáte a v tzv. vyspelej západnej demokracii by musel okamžite odstúpiť.
Nielenže sa pán Gál dehonestujúco vyjadroval a urazil sudcu, ktorý šiel do dôchodku, on stál a vyjadroval sa pre médiá aj v prípade, kedy Najvyšší súd SR riešil prípad rozpustenia strany Kotleba – ĽS NS. Nech už máte na túto stranu akýkoľvek názor, táto forma správania sa ministra spravodlivosti ešte pred vynesením rozsudku je prekročením jeho kompetencií. Zjavne ho inšpiroval svojim správaním už vyššie zmienený bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Súdne rozhodnutia sa musia rešpektovať všetkými stranami sporu, občanmi, obyvateľmi, o to viac čelnými vládnymi činiteľmi, nakoľko ich verejné prejavy majú široký dosah na verejnú mienku a spochybňovanie súdnych rozhodnutí zasahuje do nezávislosti súdnej moci ako jednej z troch základných zložiek štátu, čím „de facto“ rozkladá štát ako taký, keďže jeden štátny orgán útočí na druhý štátny orgán. Čo si má o súdoch potom myslieť bežný človek, keď takto „na hulváta“ na ne útočí sám minister spravodlivosti. Súdne rozhodnutia možno podrobiť odbornej diskusii, aj kritike a iným právnym názorom, ale musí ísť o debatu odbornú a nie hrubý politický nátlak.
Ministerstvo spravodlivosti, na čele ktorého je člen vlády, je zodpovedné za organizačný chod súdov. Zabezpečuje ich denný režim a súdom poskytuje potrebný materiálno – technický „servis“. Musí sa starať o to, aby mali sudcovia vybavenie ako potrebnú odbornú literatúru, počítač, tlačiareň, ale napríklad aj miestnosť, v ktorej budú pojednávať. I keď aj to je otázkou určitej flexibility. Nie vždy sa musí, dokonca niekedy sa ani nedá „odpojednávať“ v budove súdu. Ak ide napr. o svedectvo niekoho, kto leží v nemocnici, súd sa môže presunúť do týchto priestorov a tam vypočuť svedka. Ďalšou vecou, ktorú musí zabezpečiť ministerstvo, teda minister (prostredníctvom predsedov súdov, ktorých menuje a odvoláva), je tzv. obslužný personál. Znie to divne, ale to vôbec neznižuje hodnotu týchto osôb a ich celkového prínosu. Sú to napr. asistentky sudcov, vyšší súdni úradníci, technici obsluhujúci počítačové systémy na súde, šoféri, atď. Na súde existuje len jedna osoba, ktorá má (ak chce, prípadne musí) dvojjedinnú úlohu. Ide o predsedu súdu. Toho si vyberá, ako už bolo spomenuté vyššie, minister spravodlivosti. Jemu je podriadený, čo sa týka zabezpečenia chodu súdu. Ak však aj predseda súdu musí odpojednávať nejaké prípady, tak v rozhodovaní je od ministra spravodlivosti absolútne nezávislý. Sudca je totiž viazaný dvoma atribútmi. Ústavou, zákonom, ako aj ostatnými právnymi predpismi a názorom súdu vyššieho stupňa, t. j. odvolacieho súdu.
Gábor Gál prevzal Ministerstvo spravodlivosti SR po Lucii Žitňanskej. Bývalá ministerka svojho nástupcu prevyšuje svojím vzdelaním a aj schopnosťami. Gábor Gál nedokázal urobiť v oblasti spravodlivosti nič, čo sám sľuboval.
Tak po prvé: sľuboval, že pripraví nový Občiansky zákonník. Ja chápem, že v Rakúsku platí ten z roku 1811 a vo Francúzsku dokonca Code Civil z roku 1804, samozrejme s novelami. Ten náš, čiže Občiansky zákonník Slovenskej republiky, základ občianskeho práva v tom najširšom slova zmysle, je z roku 1964. Snáď nikomu nemusím pripomínať, aká situácia a aká forma vlády bola v tom čase v Československu (lebo je to zákon z toho obdobia). Ministerstvo spravodlivosti pod vedením Gábora Gála sľubovalo, že do NR SR predloží nový, opakujem nový občiansky zákonník, hodný pomer v 21. storočí. Nestalo sa tak. Zlé jazyky tvrdia, že pán minister nestíhal zosúladiť svoj program na ministerstve a kontrolu činnosti istého developera z Galanty, ktorý je zhodou náhod jeho pani manželka.
Po druhé: za jeho vedenia bol zistený únik resp. strata časti spisu (cca. 300 strán) z Okresného súdu Bratislava I v kauze Technopol, kde sa angažuje M. Kočner. Hmmm....tváril sa, ako by to nebola jeho chyba.
Po tretie: neviem, ako si mám vysvetliť to obrovské množstvo fotiek štátnej tajomníčky Edity Pfundtner na facebook-ovej stránke Ministerstva spravodlivosti. Niektoré príspevky dokonca prebralo aj z jej súkromnej fb-stránky a v maďarskom jazyku, čo nepovažujem za korektné vzhľadom na to, že ide o oficiálnu stránku štátnej inštitúcie na sociálnej sieti. A ako žena sa neviem rozhodnúť, kto resp. čo bolo viacej dehonestované.
Po štvrté: a toto je jeden z najzávažnejších prešľapov tohto „pseudo–ministra“: Ústavný súd SR rozhodol, že ústavný zákon nie je v súlade s Ústavou SR. Tým istým nálezom Ústavný súd vyslovil, že bezpečnostné previerky sudcov, tak ako boli dovtedy upravené, sú protiústavné (PL. ÚS 21/2014-96). Rovnako však naznačil, že sudcovská spôsobilosť by nejako preverená mala byť. Minister Gál, ako osoba vo vláde zodpovedná za legislatívu a návrhy zákonov nebol za celé svoje funkčné obdobie schopný predložiť vládny návrh zákona, ktorý by toto upravil do stavu, ktorý by sme mohli považovať za ústavne súladný. Týmto vznikol na celom Slovensku nedostatok nových sudcov na súdoch, keďže dodnes nie je známe, ako sa má preveriť ich sudcovská spôsobilosť (integrita) a nemôžu byť predkladaní Súdnou radou na vymenovanie do funkcie. Fakt kvalitná a dobre odvedená práca, však? Možno ustáliť, že pán Gál je priamo zodpovední za vzniknutú situáciu, keďže sa ju ani len nesnažil riešiť (pritom mu to vyplýva zo zákona – do 6 mesiacov od nálezu Ústavného súdu má byť zákonný stav daný do súladu s Ústavou) a tým aj za vzniknuté prieťahy v konaní!
Po piate: z môjho pohľadu ako občana to najdôležitejšie. Veľmi, ale veľmi zlý vládny návrh zákona, ktorým sa okresáva sloboda sudcov v rozhodovaní. Toto boli schopné „legislatívne esá“ vložiť do zákona o sudcoch a prísediacich:
„Dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu možno aj sudcovi u ktorého existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva…“
a k tomu je ešte potrebné dodať, že o tom rozhodne súdna rada na základe návrhu predsedu súdnej rady, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra.
Po slovensky to znamená: že ak sa pánovi ministrovi nebude páčiť sudca, môže dať naňho podnet na disciplinárne stíhanie. Mimochodom, neviem, kto presne písal tento návrh zákona, ktorý oni predkladali do Národnej rady, ale na čiarky si treba dávať pozor, dámy a páni! Hlavne, ak ste právnici a predkladáte návrh zákona zákonodarnému zboru. Čo tento bod skutočne znamená? Skúsme po slovensky: mimoriadne nebezpečenstvo je najmä v tom, že dokonca nemusí byť ani len podaný disciplinárny návrh na sudcu, ale ak sú „akože nejaké informácie“ o sudcovi a pochybnosti o jeho sudcovskej spôsobilosti, tak minister môže podať návrh na dočasné pozastavenie funkcie a nepohodlného sudcu odstavia od rozhodovania konkrétnej veci, ak niekto na tom konkrétnom prípade bude mať eminentný záujem... Je pravda, že o tom v konečnom dôsledku rozhoduje Súdna rada, ale tam si vedia, prípadne môžu dosadiť aj politických lokajov, alebo zastrašia aj sudcov hlasujúcich v jej radoch a tí sa, jemne povedané zľaknú, lebo práve Gálom bolo presadené verejné hlasovanie a členovia rady by mohli byť opečiatkovaní, že hlasovali za „skompromitovaného sudcu“... Samozrejme, nechceme naznačiť, že to vždy budú robiť len na základe mainstreamových mediálnych informácií. Zvláštnosťou celého verejného hlasovania je, že jeden z jeho najhlasnejších krikľúňov a obhajcov, nový minister hospodárstva, chcel verejnú voľbu pri voľbe Generálneho prokurátora a aj pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov. Pričom sám povedal, že tajná voľba, ktorá prebehla v strane SaS, je najdemokratickejšia forma ako potvrdiť niekoho v kresle predsedu.
Poďme však vo výpočte ďalej:
Z dobre informovaného zdroja vieme, že minister Gál všade na poradách či stretnutiach so sudcami tlačil na elektronizáciu. Nabádal, aby všetci zamestnanci súdov a sudcovia riešili veci, čiže študovali a pojednávali a pod. bez fyzických spisov a mali ich len v elektronickej forme. Náš zdroj nám ale nevedel upresniť, či sa to niekam pohlo. Gál presadzoval niečo, avšak technicky ani personálne to vôbec nezabezpečil. Je pravdou, že drvivá väčšina sudcov chce mať spisy vytlačené, lebo s tým sa lepšie pracuje, študuje. Jedným z možných problémov môže byť aj to, že daný program nie je jednoduchý na obsluhu a jeho používateľské pozadie tiež nie je niečo, čo by sudcom uľahčovalo prácu. Čiže ani v tejto oblasti viac menej nikde veci nepohol.
Za vážne pochybenie je možné považovať aj to, že tlačil sudcov (dokonca by sa dalo aj povedať, že nepriamo až nútil), aby ukladali viac náramkov obvineným a odsúdeným (náhrady väzby resp. tresty domáceho väzenia). Toto je ale výhradne na rozhodnutí sudcu po posúdení každej konkrétnej veci, čiže tým vlastne zasahoval do rozhodovacej činnosti. Jeho neznalosť veci sa ukázala aj v tom, napr. bezdomovcovi nemožno dať náramok, lebo nemá napr. stály prístup k elektrike na nabíjanie a je vždy potrebné posúdiť či je pre neho náramok vhodný, účelný atď. Takéto správanie ministra by bolo pochopiteľné jedine za tých okolností, ak by niekto urobil „biznis“ a nakúpil by obrovské množstvo náramkov, a teraz nevedia, čo s nimi. Lenže to nie je problém, ktorý by mali súdy riešiť svojou rozhodovacou činnosťou. Na druhej strane je pravda, že niekto, ako Pavol Rusko, obžalovaný vo veci zmenky a dokonca obvinený aj z objednávky vraždy, náramok má, pričom robotníci z Prešova, ktorí pred Vianocami kopali kanál, museli ísť do väzby. Otázka: tam pán minister prečo nezasahoval, aby súdy zmenili väzbu za náramok? Prešov je ďaleko?
Pri mene Gábor Gál a jeho „tím“ by som mohla takto pokračovať. Jeho neschopnosť predviesť akúkoľvek zmysluplnú prácu je odrazom toho, že nie každý, kto má titul JUDr., je aj odborník a hodí sa na post ministra.
Neviem, čo má v pláne budúca ministerka spravodlivosti, ale pevne dúfam, že si dokáže udržať triezvu hlavu a justícii ako takej pomôcť. Jej úlohou bude pracovať tak, aby sudcovská moc bola nezávislá od výkonnej. A nielen aby nezávislou bola, ale aby sa aj takou zdala.
Kolíková sa už vyjadrila k základným tézam svojho programu a klasická mimovládna agenda – očista justície, súdna rada nech lepšie preveruje majetkové priznania a previerky a nová súdna mapa a podobné „ľúbivé“ chuťovky, ale k tomu, čo ľudí najviac trápi, ako napr. skrátenie súdnych prieťahov a tým zabezpečenie vymožiteľnosti práva - tak k tomu nič....to je však naozaj na ďalšiu a dlhšiu debatu. No a samozrejme oznámenie ministerky OLP/2595/2020 zo dňa 23. marca 2020 ukladá pokračovať v činnosti advokátov, notárov, súdnych exekútorov a správcov. Dúfame len, že toto opatrenie v prospech (za) ľudí, skonzultovala aj so svojím koaličným partnerom Sme rodina… I keď to skôr vyzerá, že toto konzultovala so svojím straníckym šéfom, ktorému určite záleží na 22.000 exekučných spisoch spojených s jeho spoločnosťami.
Judita Laššáková
