Obraz (nie len) bezpečnostných zložiek štátu

12.09.2019 | 12:05 Judita Laššáková o možnom dôvode zlyhávania štátu a jeho silových zložiek.

Polícia i obe naše tajné služby, vytvorené po vzniku samostatnej Slovenskej republiky, prešli za ostatných dvadsaťsedem rokov mnohými zmenami. Ich čelní predstavitelia i média tieto zmeny označovali a stále označujú vznešeným výrazmi ako „reforma“, „očista“, apod. Tak si zhrňme, čo tu po tých mnohých rokoch reformovania a čistenia vlastne máme.

V deväťdesiatych rokoch to bolo predovšetkým o bývalých „eštébákoch“. Keď sa nedarilo, v hocičom, aj v hokeji, na vine boli eštébáci. Prikrývalo sa nimi všetko, čo na verejnosť vyšlo ako negatívum v obraze polície či tajnej služby. Všetky uvedené bezpečnostné zložky sa eštébákov postupne zbavovali.  Išlo o politické dôvody bez ohľadu na osobné kvality jednotlivcov. Za politické dôvody však možno schovať hocičo. Od toho, aby títo ľudia nesabotovali činnosť svojho zamestnávateľa, až po to, aby nevideli na prsty novým papalášom a ich zlodejským chúťkam. Po dvadsaťsedemročných skúsenostiach s rabovaním štátnej kasy dosiaľ všetkými vládnymi garnitúrami sa nemožno zbaviť podozrenia, že skôr išlo o to druhé. 

Na druhej strane sa verejnosť dodnes nedozvedela fakt, že za historickým úspechom tajnej služby, pri ktorom boli zadržaní teroristi IRA na území Slovenskej republiky, hľadaní britskými tajnými službami niekoľko rokov, boli bývali eštébáci. Britská kráľovná vtedy osobne poslala ďakovný list. Koľko takých listov prišlo odvtedy do tajnej služby? 

Efektivita bezpečnostných zložiek bola skôr prekážkou ako vítaným prvkom vládnutia na Slovensku. Bolo potrebné paralyzovať bezpečnostný aparát, dosadiť tam tzv. konzistentných ľudí, ktorí pôjdu mocným po ruke a nebudú robiť problémy,  ak sa kradnutie vrecka cementu za socializmu zmení na kradnutie celých podnikov za kapitalizmu.

Preskočme teraz tých dvadsaťsedem rokov “reforiem” a pozrime sa len na ich výsledky. Nerozoberajme teraz nabaľovanie sa „dopravákmi“ pri cestných kontrolách, angažovaní sa kukláčov po nociach v pochybných erotických baroch ako vyhadzovači, kupčení s odposluchmi policajnými i spravodajskými dôstojníkmi, únikmi informácií, manipulovanie trestných oznámení vyšetrovateľmi či skresľovanie štatistík apod.

Už sa stalo pravidlom, že ak sa v štáte udeje závažný zločin, verejnosť, podobne ako polícia, si vytvára pravdepodobné verzie toho, čo sa udialo. Ako hlavná z nich je takmer vždy tá, že sú za tým súčasní alebo bývali policajti, vojaci alebo tajní. A treba povedať, že sa to aj na 99% dosiaľ vždy potvrdilo. Od zavlečenia prezidentovho syna, cez prípad vraždy Kubašiaka až po prípad vraždy Kuciaka a Kušnírovej.

Čo sa to deje? Prečo tomu tak je? Veď policajtom či tajným sa dnes nemôže stať hocikto. Rovnako, ako v dávnejšej minulosti. Zákonné kritéria sa sprísnili, časť z nich stráži Národný bezpečnostný úrad, čo kedysi nebolo. Každého policajta či tajného dnes preverujú opakovane a do hĺbky vlastný zamestnávateľ i spomínaný úrad. Robia tak cez nespočetné databázy údajov, osobné vypočúvanie i osobné preverovanie u susedov či bývalých zamestnávateľov uchádzača alebo už slúžiaceho príslušníka. Politici unisono tvrdia, že tieto zložky musia byť apolitické a samotní príslušníci sa k tomu zaväzujú. A tu je hlavný problém! Je to skutočne tak?

Po parlamentných voľbách a menovaní vlády, dochádza k rozdávaniu kariet. Pochopiteľne aj v  bezpečnostných  zložkách.  Vo všetkých. Prezident policajného zboru je od jedného oligarchiu podporujúceho konkrétnu politickú stranu, viceprezident je od iného oligarchu, podporujúceho zase inú politickú stranu vládnej koalície. V tajných službách je to rovnako. Riaditeľ i námestník kopú za svoje strany, lepšie povedané, aj oni vždy majú svojho oligarchu. Sú a musia byť tak povediac konzistentní a podľa toho sa aj správajú. Hlavne potom v developerskej oblasti. Žmúrenie oči a upratovanie prešľapov totiž môže dobre vynášať.  Lebo ako inak vysvetliť majetkové pomery týchto štátnych funkcionárov? Od apartmánu policajného prezidenta na Floride a ďalších nehnuteľnosti na Slovensku až po betonáž šéfa vojenských tajných v národnom parku, či jeho dvadsať apartmánov v rekreačnej oblasti, ktoré riešil aj príslušný parlamentný výbor s výsledkom, ktorý možno ľahko uhádnuť. Nezabúdajme tiež na riaditeľa kriminálneho úradu finančnej správy a jeho developing. Alebo nemenovaného vysokopostaveného policajného funkcionára napojeného aj so svojim zástupcom na oligarchu Bödöra i samotného Kočnera. Tento funkcionár mal zaplatiť svadbu svojho potomka kdesi v arabskom svete. Mal tiež zaplatiť letenky svadobným hosťom a veľkolepej svadbe nestalo nič v ceste. Z platu policajta?  Milan Lučanský bránil tohto policajta až do chvíle, keď sa to stalo neúnosným. Potom ho hodil cez palubu. Jeho zástupcu však nie...

Konzistentnosť zrejme vynáša a oplatí sa. Oplatí sa aj ďalším policajtom a tajným, ktorí sú tiež konzistentní ku konzistentným a kariérne rastú, bez ohľadu na to, že ostatní, najmä tí poctivo slúžiaci a odborne zdatní, sa tomu čudujú. Konzistentnosť totiž najskôr nie je vidieť.

Tak sa do čela týchto orgánov dostávajú odborne groteskné figúrky, ktoré v tom lepšom prípade netušia čo riadia, v tom horšom sú vydierateľní politikmi i zločincami. Svoju povesť si potom žehlia cez média hlavného prúdu, ktorým vynášajú informácie. Však pani Tódová? Dušan Kovačik i poslanec Blaha sa akože čudujú a vinníka vynášania informácií do médií vidia v opozícii. Mýlia sa. Vynášajú ich konzistentní, ktorí však už svoju konzistentnosť nasmerovali inam a zblbli aj samotnú Tódovú. Nevedno, či si je toho vedomá alebo nie. To ani nie je podstatné. Vždy bola a bude bezvýznamná a svojim konaním a naivitou si formulku “All for Ján” upravila na “Maybe all for Ján”.

Až sem to na bohabojnom katolíckom Slovensku zašlo... Ak by riaditeľ SIS mal len štipku svedomia a odvahy, už dávno mal rezignovať. Mať toto všetko pod oknami kancelárie a žiť roky z toho, že na Slovensku sú problémy len kvôli pôsobeniu ruských a čínskych tajných služieb a raz ročne to skonštatovať v pléne parlamentu, aby v pravici i v denníku N boli spokojní, je síce pohodlné, no vedúce do pekla, ktoré tu dnes žijeme.  Hádam uvedeným funkcionárom plnia vrecká Rusi alebo Číňania? Policajný zbor i tajné služby sú dlhodobo v morálnom i profesionálnom rozklade. A politická mafia vie, prečo je dobre tento stav udržiavať. Mená ostatných štyroch riaditeľov SIS by sme mali rýchlo zabudnúť, lebo nestoja zato, aby si ich niekto pamätal...

Zaoberať sa bývalým policajným prezidentom Gašparom už nemá význam. Popísaného i povedaného bolo dosť a čitateľ si úsudok dokáže nepochybne urobiť sám. Spozornieť by však bolo potrebné pri výroku Borisa Kollára, v minulosti spájaného s podsvetím, že súčasný policajný prezident je “nezaplatiteľný” človek na svojom mieste. Prečo? Čo asi také urobil Milan Lúčansky pre Borisa Kollara  či snáď podsvetie? Je v poriadku, že výrokmi relatívne ostrý opozičný politik takto podporí policajného prezidenta dosadeného vládnou koalíciou? Meno policajného prezidenta pritom malo zaznieť aj v Kočnerovej Threeme. A nie práve pozitívne. Lučanský to síce trochu splašene poprel s tým, že ak by to bolo jeho meno, tak Kočner by nebol dnes vo väzbe. Smrad po tomto Lučanského výroku by tu neostal, ak by nepoužil túto, trochu infantilnú, výhovorku. Mohlo ho napadnúť aj čosi lepšie. Lebo v iných prípadoch Lučanský tvrdí, že nemá, a zo zákona ani nemôže mať, vplyv na priebeh akéhokoľvek vyšetrovania. A tak to aj je. Lučanský spanikáril a neodpovedal presvedčivo. Vzatie Kočnera do väzby, keď sa mu to zrazu hodilo, si rýchlo prisvojil. Nevšimli si to ani v denníku N..., hlavne vždy bdiaca Tódová. Možno sa onedlho budeme čudovať, čo vypláca na povrch. Tzv. nášľapných mín je veľa a postupne sa zmýva ich povrch. Svoje vie aj šéf NAKA Zurian, ktorý mlčí a ozýva sa len vtedy, ak vetrík veje silou, z ktorej nenachladne. Žeby sám mal za ušami? Možno je len prehnane konzistentný. 

Ako sa teda majú správať radoví policajti či tajní, ak vidia realitu? Cez ich ruky prejdú kvantá informácií, vedia svoje, no urobiť niečo s tým sa dá len vtedy, ak nastane prípad, ako bol ten Kuciakov. Vtedy sa pol vedra špiny vyleje. Žiaľ, to je všetko a veľmi málo.  Krysy sa odvezú na víťaznej vlne a zabývajú sa v nových dierach.

Judita L. - asistentka europoslanca Miroslava Radačovského

Zdroj: InfoVojna


Zaujímavosti