Niž­šie v texte je uve­de­ný ob­sah lis­tu pred­se­du Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve pred­sed­níč­ke Súd­nej ra­dy SR, kto­rý po­pi­su­je po­li­caj­ný pos­tup pri za­is­ťo­va­ní mo­bil­ných te­le­fó­nov vo vzťa­hu k dvom sud­ky­niam a pra­cov­né­ho po­čí­ta­ča jed­né­ho zo sud­cov.

V pr­vom ra­de je nut­né zdô­raz­niť, že po­lí­cia mu­sí mať „voľ­né ru­ky“ pri od­ha­ľo­va­ní prí­pad­nej tres­tnej čin­nos­ti a to aj v prí­pa­doch, v kto­rých ide ale­bo mô­že ísť o po­doz­re­nie zo spá­chania proti­práv­ne­ho ko­na­nia zo stra­ny sud­cu. Mať „voľ­né ru­ky“ však nez­na­me­ná pos­tu­po­vať chaotic­ky, neod­bor­ne, bez dodr­žia­va­nia, či poz­na­nia pra­vi­diel, res­pek­tí­ve reš­pek­to­va­nia úče­lu jed­not­li­vých us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku. Mať „voľ­né ru­ky“ te­da nez­na­me­ná „ro­biť si čo chcem“ a to z po­zí­cie si­ly.

V da­nom prí­pa­de po­lí­cia zjav­ne preu­ká­za­la svo­ju sna­hu po rých­lych plu­so­vých me­diál­nych bo­doch, keď naj­skôr o ak­cii in­for­mo­va­la na fa­ce­boo­ku a to do­kon­ca tri ho­di­ny skôr ako sku­toč­ne pris­tú­pi­la k reali­zo­va­niu pro­ces­ných úko­nov. Na­mies­to ve­rej­né­ho pred­vá­dzania sa na so­ciál­nych sie­ťach sa ma­la po­lí­cia rad­šej dôk­lad­ne prip­ra­viť na reali­zo­va­nie pro­ces­ných úko­nov a preš­tu­do­vať si nie­len us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho po­riad­ku, ale aj sú­vi­sia­cu ju­di­ka­tú­ru (nap­rík­lad Ústav­né­ho sú­du SR) tý­ka­jú­cu sa naj­mä za­is­ťo­va­nia ve­cí, kto­ré mô­žu ob­sa­ho­vať úda­je, na kto­ré sa vzťa­hu­je zá­ko­nom sta­no­ve­ná po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti.

Je nut­né sa po­zas­ta­viť nad reali­zá­ciou za­is­ťo­va­cích úko­nov zo stra­ny po­lí­cie, keď kvô­li dvom súk­rom­ným mo­bil­ným te­le­fó­nom dvoch sud­kýň a jed­né­mu pra­cov­né­mu po­čí­ta­ču doš­lo do bu­do­vy Jus­tič­né­ho pa­lá­ca až 6 prís­luš­ní­kov po­lí­cie. Nie je mi jas­né pre­čo priš­la až ta­ká­to po­čet­ná oz­bro­je­ná sku­pi­na po­lí­cie (mož­no oča­ká­va­li od­por dvoch sud­kýň, kto­rý bu­de nut­né pre­ko­nať ale­bo star­šie mo­de­ly mo­bil­ných te­le­fó­nov, kto­ré by moh­li byť po­mer­ne ob­jem­né), ale zrej­me od­niesť z bu­do­vy sú­du dva mo­bil­né te­le­fó­ny a je­den po­čí­tač by zvlád­la po­lí­cia aj v men­šom poč­te. Rov­na­ko tak nie je cel­kom jas­né, pre­čo sa pro­ces­ný úkon tý­ka­jú­ci sa vy­da­nia dvoch súk­rom­ných (te­da nie pra­cov­ných) mo­bil­ných te­le­fó­nov mu­sel us­ku­toč­ňo­vať v bu­do­ve sú­du.

Po­kiaľ ide o za­is­te­nie pra­cov­né­ho po­čí­ta­ča kon­krét­ne­ho sud­cu, tak tu sa napl­no pre­ja­vil ne­kom­pe­tent­ný (až ama­tér­sky pos­tup) po­lí­cie, kto­rá o vy­da­nie (?) pra­cov­né­ho po­čí­ta­ča po­žia­da­la ve­de­nie sú­du. Len pri­po­mí­nam, že ve­de­nie sú­du nie je ma­ji­te­ľom pra­cov­né­ho po­čí­ta­ča a ani ne­má vo svo­jej dis­po­zí­cii pra­cov­ný po­čí­tač sud­cu (ve­de­nie sú­du ani ne­ma­lo žiad­ny dô­vod a op­ráv­ne­nie vstu­po­vať do kan­ce­lá­rie sud­cu, či ma­ni­pu­lo­vať s pra­cov­ným po­čí­ta­čom, kto­rý sud­ca vy­uží­val). Na­vy­še, v zmys­le § 89 ods. 2 Tr. por. po­vin­nosť na vy­da­nie ve­ci sa nev­zťa­hu­je na ve­ci, či lis­ti­ny, kto­ré po­dlie­ha­jú po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti (oso­ba, kto­rá by ta­ké ve­ci ma­la vo svo­jej dis­po­zí­cii ich ani ne­mô­že vy­dať po­kiaľ ne­bu­de os­lo­bo­de­ná od po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti). Keď bo­lo po­lí­cii vy­svet­le­né, že by ma­la pos­tu­po­vať inak a vy­dať (so súh­la­som pro­ku­rá­to­ra) prí­kaz na pre­hliad­ku ne­by­to­vých pries­to­rov, dos­pe­la po­lí­cia k poz­na­niu, že sku­toč­ne sa cez vy­da­nie ve­ci k pra­cov­né­mu po­čí­ta­ču le­gál­ne ne­dos­ta­ne a pre­to nás­led­ne (a to až na dru­hý deň) sa prís­luš­ní­ci po­lí­cie vrá­ti­li do bu­do­vy sú­du opäť, ten­to­raz už s prí­ka­zom na pre­hliad­ku ne­by­to­vé­ho pries­to­ru, av­šak prí­kaz už ne­bol ob­me­dze­ný iba na pra­cov­ný po­čí­tač sud­cu (kto­rý po­lí­ciu za­ují­mal deň pred­tým), ale už bol vy­me­dze­ný aj na iné ve­ci (fak­tic­ky všet­ké­ho, čo by moh­lo byť v kan­ce­lá­rii).   

Mož­no sa tu sto­tož­niť s lis­tom uve­de­ným niž­šie, že ten­to pos­tup po­lí­cie nes­ved­čí o tom, že by ma­la po­lí­cia vô­bec ujas­ne­né čo chce hľa­dať a ani to, čo­ho kon­krét­ne­ho by sa vlas­tne ma­lo po­doz­re­nie tý­kať. Zrej­me aj pre­to po­lí­cia vy­pra­co­va­la iba všeo­bec­né a ne­kon­krét­ne uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia.

Po­kiaľ ide o od­ní­ma­nie pra­cov­ných po­čí­ta­čov u osôb, kto­ré pra­cu­jú s údaj­mi, na kto­ré sa vzťa­hu­je po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti (nap­rík­lad sud­cov, ad­vo­ká­tov, pro­ku­rá­to­rov a po­dob­ne), tak je nut­né pou­ká­zať na ju­di­ka­tú­ru Ústav­né­ho sú­du SR (nap­rík­lad ná­lez zo dňa 03.02.2011 sp. zn. II. ÚS/96/2010), z kto­rej mož­no vy­vo­diť zov­šeo­bec­ňu­jú­ci zá­ver, že pri reali­zá­cii do­mo­vých pre­hlia­dok, pre­hlia­dok iných pries­to­rov či pri reali­zá­cii prí­ka­zu pod­ľa § 90 Tr. por., kto­ré sa tý­ka­jú pre­hlia­dok by­tov ale­bo kan­ce­lá­rií (sud­cov, ad­vo­ká­tov a po­dob­ne) a kto­rých cie­ľom (ale­bo jed­ným z cie­ľov) je aj zís­ka­nie po­čí­ta­čo­vých úda­jov, ob­sa­hu­jú­cich úda­je, na kto­ré sa vzťa­hu­je po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti v zmys­le zá­ko­na, je ne­vyh­nut­né pos­tu­po­vať pod­ľa zá­sa­dy zdr­žan­li­vos­ti uve­de­nej v § 2 ods. 2 TP s tým, že vždy by mal byť zvo­le­ný ten pros­trie­dok, kto­rý naj­me­nej za­sa­hu­je do práv dot­knu­tej oso­by a reš­pek­tu­je zá­sa­du, že by ma­li byť za­is­te­né len po­ža­do­va­né úda­je a nie všet­ky úda­je, kto­ré má dot­knu­tá oso­ba ulo­že­né na pa­mä­ťo­vom mé­diu.

Z toh­to poh­ľa­du je naj­mier­nej­ším pros­tried­kom len vy­ho­to­ve­nie kó­pie ulo­že­ných po­čí­ta­čo­vých úda­jov; ak je to mož­né, bez to­ho, aby sa za­is­ťo­va­li a od­ní­ma­li v kan­ce­lá­rii ad­vo­ká­ta, či sud­cu nap­rík­lad všet­ky no­si­če po­čí­ta­čo­vých úda­jov, pri­čom je ne­vyh­nut­né, aby sa vždy pri po­čí­ta­čo­vých úda­joch pred ich sko­pí­ro­va­ním vy­ko­na­la se­lek­cia úda­jov a aby sa (po­kiaľ je to tech­nic­ky mož­né) sko­pí­ro­va­li len hľa­da­né úda­je, t. j. úda­je, kto­ré sú pot­reb­né pre ve­de­né tres­tné ko­na­nie, a tak sa mi­ni­ma­li­zo­va­la mož­nosť, že do tres­tné­ho ko­na­nia bu­dú pre­ne­se­né aj ta­ké úda­je, kto­ré hľa­da­né ne­bo­li a žiad­nym spô­so­bom ne­sú­vi­sia s tres­tným ko­na­ním. Ak by sa pred­sa len ne­da­lo zreali­zo­vať sko­pí­ro­va­nie a se­lek­cia po­ža­do­va­ných po­čí­ta­čo­vých úda­jov pria­mo na mies­te (napr. v kan­ce­lá­rii, pre­to­že po­čí­ta­čo­vé úda­je sú „za­hes­lo­va­né“, resp. z dô­vo­du veľ­ké­ho dá­to­vé­ho roz­sa­hu po­čí­ta­čo­vých úda­jov), pri­chá­dza do úva­hy sko­pí­ro­va­nie všet­kých po­čí­ta­čo­vých úda­jov, je však ne­vyh­nut­né, aby tie­to bo­li ob­ra­tom zna­lec­ky skú­ma­né a aby po­ža­do­va­nú se­lek­ciu vy­ko­nal zna­lec s tým, že tie úda­je, kto­ré sa ne­tý­ka­jú tres­tné­ho ko­na­nia, by po­tom ma­li byť nás­led­ne buď vrá­te­né (ak bo­li od­ňa­té), ale­bo zni­če­né (ak bo­li sko­pí­ro­va­né).

Vo všeo­bec­nos­ti pre­to pla­tí, že v tres­tnom ko­na­ní mô­že byť za­is­ťo­va­ná len ta­ká vec, kto­rá je dô­le­ži­tá pre tres­tné ko­na­nie. To pla­tí aj pre elek­tro­nic­ké dá­ta s tým, že mô­že byť po­vo­le­né len hľa­da­nie kon­krét­nych sú­bo­rov, kto­ré ma­jú ur­či­tú re­le­van­ciu k stí­ha­né­mu tres­tné­mu či­nu, pri­čom nap­rík­lad štan­dard­ný software umož­ňu­je vy­hľa­dá­va­nie mien ale­bo slov, a te­da uľah­ču­je zú­že­nie vy­hľa­dá­va­ných dát.

Ak te­da má po­lí­cia kon­krét­ne po­doz­re­nie vo vzťa­hu ku kon­krét­ne­mu sud­co­vi a pre ve­de­nie tres­tné­ho stí­ha­nia je nut­né poz­nať ob­sah po­čí­ta­čo­vých úda­jov v je­ho pra­cov­nom po­čí­ta­či, po­tom by, vzhľa­dom k zá­ko­nom sta­no­ve­nej po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti, ma­la pos­tu­po­vať tak, že neod­ní­me ce­lý po­čí­tač, ale iba sko­pí­ru­je tie po­čí­ta­čo­vé úda­je, kto­ré by ma­li sú­vi­sieť s pred­me­tom po­doz­re­nia (tak­to by ma­la v zmys­le ju­di­ka­tú­ry eli­mi­no­vať to, že sa do jej dis­po­zí­cie dos­ta­nú aj iné po­čí­ta­čo­vé úda­je, na kto­ré sa vzťa­hu­je po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti a kto­ré žiad­nym spô­so­bom ne­sú­vi­sia s ve­de­ním tres­tné­ho stí­ha­nia).

V tom­to sme­re má po­lí­cia zjav­ne krát­ku pa­mäť a tak jej je nut­né pri­po­me­núť pre­hliad­ku, kto­rú vy­ko­na­la v ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rii JUDr. Er­nes­ta Val­ka v ro­ku 2006, pri kto­rej po­lí­cia zob­ra­la aj po­čí­ta­čo­vé úda­je, kto­ré ne­sú­vi­se­li s pre­bie­ha­jú­cim tres­tným stí­ha­ním a po­dlie­ha­li po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti. Nás­led­ne bol ten­to pos­tup vy­hod­no­te­ný ako ne­zá­kon­ný a bo­lo po­ža­do­va­né od­škod­ne­nie.

Vzhľa­dom k to­mu, že po­lí­cia zrej­me v kau­ze mo­bil­ných te­le­fó­nov a za­is­te­né­ho po­čí­ta­ča ne­vie čo pres­ne hľa­dá, ne­vie čo by kon­krét­ne moh­lo sú­vi­sieť s po­doz­re­ním, tak zob­ra­la všet­ko, čo cel­kom ur­či­te nie je mož­né ozna­čiť za zá­kon­ný pos­tup, na­koľ­ko pra­cov­ný po­čí­tač ur­či­te ob­sa­ho­val ce­lý rad úda­jov po­dlie­ha­jú­cich po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti.

Ta­ký­to pos­tup mož­no skôr ozna­čiť za pre­ven­tív­nu po­li­caj­nú ak­ciu, než ve­de­nie tres­tné­ho stí­ha­nia, kto­rej vý­sled­kom je ná­hod­né preh­ľa­da­nie všet­kých po­čí­ta­čo­vých úda­jov. Tres­tné stí­ha­nie sa má viesť ad­res­ne a nie ná­hod­ne, či pre­ven­tív­ne. Mož­no by bo­lo naj­bliž­šie efek­tív­nej­šie, ak by priš­li iba dva­ja prís­luš­ní­ci po­lí­cie, av­šak ta­kí kto­rí by ve­de­li čo plá­nu­jú vy­ko­nať a ako to vy­ko­na­jú.

Nej­de pri­tom o pr­vý prí­pad, kto­rý má stá­le viac a viac pres­vied­ča o tom, že „oby­čaj­ní“ vy­šet­ro­va­te­lia ok­res­ných a kraj­ských ria­di­teľstiev pra­cu­jú ove­ľa od­bor­nej­šie, efek­tív­nej­šie a cel­ko­vo kva­lit­nej­šie než „eli­ta“ z NA­KA.

Nas­le­du­je list pred­se­du Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve


Súd­na ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky JUDr. Len­ka Pra­žen­ko­vá

pred­sed­níč­ka Súd­nej ra­dy SR

Hlav­né ná­mes­tie 8 814 22 Bra­tis­la­va

V Bra­tis­la­ve, 12. sep­tem­bra 2019

 

Vá­že­ná pa­ni pred­sed­níč­ka,

V nad­väz­nos­ti na niž­šie oz­rej­me­ný skut­ko­vý stav, z dô­vo­du pretr­vá­va­jú­cej pa­si­vi­ty zod­po­ved­ných or­gá­nov ve­rej­nej mo­ci, kto­ré ma­jú dbať na ochra­nu ús­tav­nos­ti a zá­kon­nos­ti, ako aj z dô­vo­du pretr­vá­va­jú­ce­ho ne­ga­tív­ne­ho me­diál­ne­ho tla­ku na stav jus­tí­cie, po­va­žu­je­me za vhod­né pos­kyt­núť Vám nas­le­dov­né sta­no­vis­ko.

Hneď v úvo­de je pot­reb­né zdô­raz­niť, že ten­to pod­net v žiad­nom prí­pa­de nie je ob­ha­jo­bou osôb, kto­ré bo­li po­lí­ciou kon­tak­to­va­né a po­žia­da­né o vy­da­nie ve­ci - mo­bil­ných te­le­fó­nov, ale prá­ve nao­pak pou­ka­zu­je vý­hrad­ne na nep­ri­me­ra­nosť a neo­dô­vod­ne­nosť zá­sa­hov zlo­žiek vý­kon­nej mo­ci do mo­ci súd­nej.

Dňa 22.08.2019 v ča­se prib­liž­ne od 10:20 hod sa na Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve (do pries­to­rov Jus­tič­né­ho pa­lá­ca) dos­ta­vi­li 6 prís­luš­ní­ci Po­li­caj­né­ho zbo­ru (pred­pok­lad PPZ NA­KA). Po vý­zve služ­bu­ko­na­jú­ce­ho prís­luš­ní­ka ZVJS k oz­rej­me­niu úče­lu náv­šte­vy sú­du je­den z prís­luš­ní­kov PZ uvie­dol, že dô­vo­dom náv­šte­vy kraj­ské­ho sú­du je stret­nu­tie s pred­se­dom Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve. Nás­led­ne služ­bu­ko­na­jú­ci prís­luš­ník ZVJS te­le­fo­nic­ky kon­tak­to­val sek­re­ta­riát kraj­ské­ho sú­du. Po chví­li zotr­va­nia vo ves­ti­bu­le kraj­ské­ho sú­du bo­li prís­luš­ní­ci PZ na vý­zvu pod­pred­se­du kraj­ské­ho sú­du JUDr. Bo­ri­sa Tót­ha vy­zva­ní, aby sa spo­lu sním a prís­luš­ní­kom ZVJS pre­su­nu­li do kan­ce­lá­rie pred­se­du KS BA. Je­den z prís­luš­ní­kov PZ po­žia­dal o za­bez­pe­če­nie prí­tom­nos­ti sud­ky­ne kraj­ské­ho sú­du. Žia­dosť o pri­vo­la­nie sud­ky­ne za­bez­pe­čil osob­ne pod­pred­se­da sú­du JUDr. Bo­ris Tóth. Po pri­vo­la­ní sud­ky­ne bo­la tá­to oboz­ná­me­ná s dô­vod­mi pre kto­ré sa prís­luš­ní­ci PZ na­chá­dza­li v bu­do­ve sú­du (žia­dosť/vý­zva na vy­da­nie mo­bil­né­ho te­le­fó­nu). Po vý­zve bo­la ochot­ná pos­kyt­núť pl­nú sú­čin­nosť a za prí­tom­nos­ti prís­luš­ní­kov PZ pri­nies­la a dob­ro­voľ­ne od­ov­zda­la svoj mo­bil­ný te­le­fón. Sú­čas­ne to­ho is­té­ho dňa sa prís­luš­ní­ci PZ dos­ta­vi­li za sud­ky­ňou Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I s vý­zvou/žia­dos­ťou o vy­da­nie mo­bil­né­ho te­le­fó­nu....dob­ro­voľ­ne a v pl­nej sú­čin­nos­ti od­ov­zda­la/vy­da­la mo­bil­ný te­le­fón

V da­ný deň bo­lo ve­de­nie Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I po­žia­da­né o vy­da­nie po­čí­ta­ča, kto­rý sa mal na­chá­dzať v kan­ce­lá­rii sud­cu Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I.

Vzhľa­dom na to, že žia­da­ný po­čí­tač nie je ma­jet­kom Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I ako aj s pou­ka­zom na sku­toč­nosť, že sa ne­na­chá­dza v bez­pros­tred­nej dis­po­zí­cii ve­de­nia sú­du, bo­lo žia­da­né sta­no­vis­ko z Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti SR. Nás­led­ne dňa 23.08.2019 bol Ná­rod­nou kri­mi­nál­nou agen­tú­rou, Rá­zu­so­va 7, 949 Nit­ra vy­da­ný prí­kaz na pre­hliad­ku iný pries­to­rov a po­zem­kov č. PPZ-NKA-PZJ2-V-696/2019 zo dňa 23.08.2019, kto­rá sa má us­ku­toč­niť do dňa 25.08.2019 v pries­to­roch bu­do­vy Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va 1, Me­de­ná 22, Bra­tis­la­va, ka­ne. č. 504, kto­rá má byť vy­uží­va­ná sud­com na­koľ­ko má exis­to­vať dô­vod­né po­doz­re­nie, že sa v tej­to kan­ce­lá­rii na­chá­dza­jú ve­ci dô­le­ži­té pre tres­tné ko­na­nie, a to naj­mä: lis­tin­né ma­te­riá­ly, poz­nám­ky, po­čí­ta­če, (jed­not­ky vý­poč­to­vej tech­ni­ky), pa­mä­ťo­vé mé­diá, no­si­če dát (slú­žia­ce na pre­nos a ucho­va­nie úda­jov), mo­bil­né te­le­fó­ny, SIM kar­ty, za­ria­de­nia na vy­ho­to­vo­va­nie zvu­ko­vých a ob­ra­zo­vých zá­zna­mov ako aj iné ve­ci dô­le­ži­té pre tres­tné ko­na­nie.

Z od­ôvod­ne­nia prí­ka­zu PPZ NA­KA č. PPZ-NKA-PZJ2-V-696/2019 z 23.08.2019 vy­plý­va, že prí­kaz bol vy­da­ný na pod­kla­de uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci PPZ- 848-/NKA-PZ-ZA-2019 zo dňa 20.08.2019 pre zlo­čin pri­jí­ma­nia úp­lat­ku a ďal­ších tres­tných či­nov.

Pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 2 ods. 2 Tr. por., do zá­klad­ných práv a slo­bôd osôb v prí­pa­doch do­vo­le­ných zá­ko­nom mož­no za­sa­ho­vať len v mie­re ne­vyh­nut­nej na do­siah­nu­tie úče­lu tres­tné­ho ko­na­nia, pri­čom tre­ba reš­pek­to­vať dôs­toj­nosť osôb a ich súk­ro­mie.

Zá­sa­da pri­me­ra­nos­ti a zdr­žan­li­vos­ti sa ne­tý­ka len oso­by ob­vi­ne­né­ho ale aj iných osôb zú­čas­tne­ných na ko­na­ní (sve­dok, zna­lec, poš­ko­de­ný atd...) resp. tý­ka sa spô­so­bu akým sa ma­jú vy­ko­ná­vať úko­ny tres­tné­ho ko­na­nia. V kon­texte vy­ššie uve­de­nej zá­sa­dy pre­to nie je zrej­mé, z aké­ho dô­vo­du prís­luš­ní­ci Po­li­caj­né­ho zbo­ru vy­ko­ná­va­jú úko­ny tres­tné­ho ko­na­nia na pô­de sú­du, ak to nie je ne­vyh­nut­né resp. je mož­né da­ný úkon za­bez­pe­čiť inak s oh­ľa­dom na pri­me­ra­nosť a dôs­toj­nosť nás­led­kov vy­ko­na­ných úko­nov.

Z Rozvr­hu prá­ce Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve (zve­rej­ne­ní na webo­vom síd­le sú­du) je zrej­mé, že  nie je sud­ky­ňou, kto­rá má na­ria­de­nú po­ho­to­vosť, pre­to ne­dis­po­nu­je slu­žob­ným mo­bil­ným te­le­fó­nom. Ak te­da má mo­bil­ný te­le­fón, tak súk­rom­ný. Nie je zrej­mé z aké­ho dô­vo­du OČTK ne­vy­ko­ná­va­li pro­ces­né úko­ny pri­már­ne v slu­žob­ných pries­to­roch zlož­ky po­lí­cie, kto­rá ich reali­zo­va­la, po pred­vo­la­ní na úkon, prí­pad­ne v do­má­com pros­tre­dí oso­by, vo­či kto­rej úkon sme­ro­val, av­šak tie­to sa bez­dô­vod­ne vy­ko­ná­va­li v pries­to­roch sú­du. Obzvlášť za­rá­ža­jú­ca je sku­toč­nosť, že PPZ NA­KA v ča­se eš­te pred vy­ko­na­ním tres­tnop­ro­ces­né­ho úko­nu, o vy­ko­na­ní úko­nu in­for­mu­jú v pred­sti­hu na webo­vých síd­lach so­ciál­nych sie­tí (Fa­ce­book, 22.08.2019, čas 7:29).

Je pot­reb­né poz­na­me­nať, že pos­tup pri kto­rom PPZ NA­KA dňa 22.08.2019 žia­da od ve­de­nia Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I vy­da­nie po­čí­ta­ča z kan­ce­lá­rie sud­cu ok­res­né­ho sú­du a po tom čo ve­de­nie ok­res­né­ho sú­du za­bez­pe­ču­je sta­no­vis­ko z MS SR (na­koľ­ko nej­de o ma­je­tok sú­du a nie je v bez­pros­tred­nej dis­po­zí­cii ve­de­nia sú­du), nas­le­du­jú­ci deň vy­dá PPZ NA­KA prí­kaz na pre­hliad­ku iných pries­to­rov a po­zem­kov z dňa 23.08.2019, kto­rá sa má us­ku­toč­niť do dňa 25.08.2019, pri­čom prí­kaz ne­vy­dá už iba za úče­lom za­bez­pe­če­nia po­čí­ta­ča z pred­met­ných pries­to­rov (tak ako to po­ža­do­va­la dňa 22.08.2019), ale tak­mer všet­ké­ho čo sa v kan­ce­lá­rii má na­chá­dzať. Z uve­de­né­ho je zrej­mé, že pos­tup akým sa PPZ NA­KA po­kú­ša za­bez­pe­čo­vať dô­ka­zy sa ja­ví ako ne­sú­lad­ný pri­po­mí­na­jú­ci pos­tup „po­kus - om­yl“.

Sú­čas­ne sa ja­ví ako neš­tan­dar­dné a ne­dôs­toj­né, aby sa na jed­no­du­chom pro­ces­nom úko­ne, akým je vý­zva o vy­da­nie ve­ci (od jed­not­liv­ca - v tom­to prí­pa­de 1 že­ny, kto­rá ok­rem iné­ho nie je v pos­ta­ve­ní po­doz­ri­vej príp. ob­vi­ne­nej oso­by) zú­čas­tni­lo šesť prís­luš­ní­kov Po­li­caj­né­ho zbo­ru v pries­to­roch sú­du, čo pri­naj­men­šom na­vo­dzu­je do­jem de­monštrá­cie si­ly vý­kon­nej mo­ci na pô­de sú­dov, oba­vu a po­chyb­nos­ti vo ve­rej­nos­ti a v ko­neč­nom dôs­led­ku váž­ne naštr­bu­je dôs­toj­nosť sud­cov­skej fun­kcie.

Ta­ké­ho opa­ko­va­né ko­na­nie zo stra­ny PPZ NA­KA ale­bo aj OČTK na pô­de sú­dov mož­no ozna­čiť za úče­lo­vé s cie­ľom vzbu­dzo­vať oba­vu a nát­lak na sud­cov a za­mes­tnan­cov sú­dov. Poz­na­me­ná­va­me, že sú­dy nie sú štan­dar­dné or­gá­ny štát­nej sprá­vy či úra­dy, ale sú­dy sú ne­zá­vis­lé a nes­tran­né or­gá­ny ochra­ny zá­kon­nos­ti, tak ako ich dek­la­ru­je Ústa­va SR v čl. 141.

Do zá­klad­ných práv a slo­bôd osôb v prí­pa­doch do­vo­le­ných zá­ko­nom mož­no za­sa­ho­vať len v mie­re ne­vyh­nut­nej na do­siah­nu­tie úče­lu tres­tné­ho ko­na­nia a z to­ho dô­vo­du za si­tuácie, ke­dy ma­la byť po­žia­da­ná o vy­da­nie ve­ci oso­ba, kto­rá má tr­va­lý po­byt na úze­mí SR, je všeo­bec­ne zná­me, že tá­to dl­ho­do­bo vy­ko­ná­va sud­cov­skú fun­kciu, má ro­din­né a so­ciál­ne väz­by na úze­mí SR, ne­vy­hý­ba sa sú­čin­nos­ti OČTK, sa ja­ví vy­ko­na­nie pro­ces­ných úko­nov OČTK na pô­de sú­du vo vzťa­hu k j ej oso­be za úče­lo­vé a ten­den­čné, a to aj s pou­ka­zom na sku­toč­nosť, že eš­te v da­ný deň pred vy­ko­na­ním úko­nu OČTK in­for­mu­jú ve­rej­nosť o vy­ko­ná­va­ní úko­nov.

Nep­ris­lú­cha nám hod­no­tiť spô­sob vy­ko­na­nia jed­not­li­vých úko­nov tres­tné­ho ko­na­nia, av­šak je pot­reb­né uviesť, že v prí­pa­de, ak zo stra­ny PPZ NA­KA bo­lo pri­már­nou voľ­bou vy­ko­nať pro­ces­ný úkon na pô­de sú­du, pri­čom o vy­ko­na­ní toh­to úko­nu bez­pros­tred­ne OČTK me­dia­li­zo­va­li in­for­má­cie, ja­ví sa to­to ko­na­nie ako úče­lo­vé, s cie­ľom vy­kres­liť jus­tí­ciu v ne­ga­tív­nom svet­le a tým vplý­vať aj na mien­ku ve­rej­nos­ti.

V kon­texte vy­ko­ná­va­nia úko­nov PPZ NA­KA na pô­de sú­dov je si­tuácia o to zá­važ­nej­šia a cit­li­vej­šia, že ide o zá­sah vý­kon­nej mo­ci do mo­ci súd­nej, ke­dy tá­to opa­ko­va­ne za­sa­hu­je na pô­de sú­dov do súk­ro­mia jed­not­li­vých osôb, kto­ré for­mál­ne nie sú ozna­če­né za oso­by po­doz­ri­vé príp. ob­vi­ne­né, na­priek to­mu, že skut­ko­vo ich OČTK vy­me­dzu­je. Z hľa­dis­ka práv, kto­ré tým­to oso­bám Trest­ný po­ria­dok priz­ná­va, u osôb kto­rým bo­li ve­ci od­ňa­té, tie­to ni­mi ne­dis­po­no­va­li (napr. prá­vo ob­vi­ne­né­ho na­ze­rať do spi­su a oboz­na­mo­vať sa so sku­toč­nos­ťa­mi, kto­ré sa mu kla­dú za vi­nu, prá­vo po­dať vy­svet­le­nie po­doz­ri­vou oso­bou a pod.) Mož­no sa op­ráv­ne­ne dom­nie­vať, že tie­to opa­ko­va­ne vy­ko­ná­va­né úko­ny na pô­de sú­dov (v tom­to prí­pa­de vý­zva na vy­da­nie ve­ci) ob­chá­dza­jú zá­kon­né us­ta­no­ve­nia o prá­vach po­doz­ri­vých a ob­vi­ne­ných osôb. PPZ NA­KA for­mál­ne neoz­na­či­lo jed­not­liv­cov za po­doz­ri­vé príp. ob­vi­ne­né oso­by, av­šak opi­som skut­ko­vých okol­nos­tí jed­noz­nač­ne sme­ru­je ku kon­krét­nym oso­bám.

Má­me váž­ne oba­vy o ne­zá­vis­losť a nes­tran­nosť sú­du, ako in­šti­tú­cie za­bez­pe­ču­jú­cej spra­vod­li­vú ochra­nu práv a prá­vom chrá­ne­ných zá­uj­mov fy­zic­kých a práv­nic­kých osôb. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pod tla­kom me­dia­li­zo­va­ných in­for­má­cii (hoc nep­reu­ká­za­ných zá­kon­ným pro­ce­som) opa­ko­va­ne vy­ko­ná­va­jú pro­ces­né úko­ny na pô­de sú­dov, kto­ré sú vop­red me­dia­li­zo­va­né a mé­dia­mi ve­rej­nos­ti pred­kla­da­né s vy­so­kým stup­ňom hod­no­ver­nos­ti.

V práv­nom štá­te je ab­so­lút­ne ne­ví­da­né a nep­rí­pus­tné, aby or­gá­ny čin­ne v tres­tnom ko­na­ní pod­ľah­li me­diál­ne­mu tla­ku a z vlas­tnej ini­cia­tí­vy dňa 19.08.2019 zvo­la­li tla­čo­vú be­se­du, na kto­rej vy­zý­va­li oso­by, resp. od­po­rú­ča­li všet­kým oso­bám, kto­ré v mi­nu­los­ti ko­mu­ni­ko­va­li s ob­vi­ne­nou oso­bou, aby sa prih­lá­si­li a vy­svet­li­li svo­ju ko­mu­ni­ká­ciu, na­koľ­ko nes­kôr to mô­že byť zá­sad­ným spô­so­bom v ich nep­ros­pech, (Tla­čo­vá be­se­da Pro­ku­rá­to­rov USP GP SR zo dňa 19.08.2019, TV sta­ni­ca TA3).
 
Or­gá­ny čin­ne v tres­tnom ko­na­ní pri­tom pri­má­me ne­dis­po­nu­jú prá­vo­mo­cou, roz­hod­núť o tom, kto­ré okol­nos­ti sú v kon­krét­nom prí­pa­de v pros­pech resp. nep­ros­pech osôb, na­koľ­ko o tých­to otáz­kach, ako aj o otáz­kach vi­ny a tres­tu v ko­neč­nom dôs­led­ku roz­ho­du­je zá­sad­ne iba súd (ČI. 50 ods. 1 Ústa­vy SR). Rov­na­ko tak or­gá­ny čin­ne v tres­tnom ko­na­ní ig­no­ru­jú a ko­na­jú v roz­po­re so zá­sa­dou pre­zum­pcie ne­vi­ny osôb za­kot­ve­nej v ČI. 50 ods. 2 Ústa­vy SR.

Ak­tuál­ny stav, v kto­rom or­gá­ny vý­kon­nej mo­ci pod­ľah­nú me­diál­ne­mu tla­ku a uchy­ľu­jú sa k prak­ti­kám tzv. in­kvi­zič­né­ho pro­ce­su, opa­ko­va­ným vy­ko­ná­va­ním jed­no­du­chých pro­ces­ných úko­nov na pô­de sú­dov za po­ru­šo­va­nia zá­sa­dy pri­me­ra­nos­ti a zdr­žan­li­vos­ti, na­vo­dzu­je do­jem de­monštrá­cie si­ly, pre­zen­tu­júc ve­rej­ne prin­cí­py ko­lek­tív­nej vi­ny všet­kých osôb údaj­ne v mi­nu­los­ti ko­mu­ni­ku­jú­cich s ob­vi­ne­nou oso­bou. Uve­de­ný stav je pre sú­dy, ako ne­zá­vis­lé­ho a nes­tran­né­ho ar­bit­ra a ga­ran­ta spra­vod­li­vos­ti, neak­cep­to­va­teľ­ný. Prin­cíp ko­lek­tív­nej vi­ny sa dl­ho­do­bo up­lat­ňu­je vý­hrad­ne v kra­ji­nách ne­de­mok­ra­tic­kých re­ži­mov a čas uká­zal, že ten­to je v mo­der­nej a vy­spe­lej spo­loč­nos­ti nep­rí­pust­ný.

Od­hliad­nuc od jed­not­li­vých úko­nov, kto­rý­mi za­bez­pe­ču­jú OČTK ve­ci dô­le­ži­té pre tres­tné ko­na­nie, je pot­reb­né uviesť že na za­bez­pe­čo­va­nie in­for­má­cii ko­mu­ni­ko­va­ných pros­tred­níc­tvom mo­bil­né­ho te­le­fó­nu slú­žia iné in­šti­tú­ty Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­ré sú av­šak pod­mie­ne­né súh­la­som sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie. (§116 Tres­tné­ho po­riad­ku). Mož­no sa op­ráv­ne­ne dom­nie­vať, že od­ňa­tím mo­bil­ných te­le­fó­nov na pod­kla­de skut­ko­vé­ho sta­vu opí­sa­né­ho v prí­ka­ze PPZ NA­KA č. PPZ-NKA-PZJ2-V-696/2019 z 23.08.2019 do­chá­dza zo stra­ny PPZ NA­KA pod tla­kom mé­dií k ob­chá­dzaniu in­šti­tú­tov tres­tné­ho ko­na­nia. Sú­čas­ne sa ta­ký­mi­to zá­sah­mi OČTK dos­tá­va­jú k in­for­má­ciám tý­ka­jú­cim sa osob­nej po­va­hy, zdra­vot­né­ho sta­vu sud­cu a je­ho ro­din­ných prís­luš­ní­kov, spô­so­bu ve­de­nia ži­vo­ta, ži­vot­ných ná­vy­kov, k ob­ra­zo­vým, zvu­ko­vým a ob­ra­zo­vo zvu­ko­vým zá­zna­mom a mno­hým ďal­ším in­for­má­ciám, kto­rých za­bez­pe­če­nie zo stra­ny OČTK spra­vid­la po­dlie­ha súh­la­su sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie, na­koľ­ko vý­znam­nou mie­rou za­sa­hu­jú do súk­rom­nej sfé­ry jed­not­liv­ca. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní, tým­to spô­so­bom pod­ľa náš­ho ná­zo­ru ob­chá­dza­jú zmy­sel a vý­znam jed­not­li­vých in­šti­tú­tov Tres­tné­ho po­riad­ku, a ko­na­jú tak pod tla­kom mé­dií.
 
Zá­ko­no­dar­ca priz­ná­va sud­com via­ce­ré prá­va slú­žia­ce na ich ochra­nu a ochra­nu ich ro­di­ny. Pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 34 ods. 7 zá­ko­na č. 385/2000 Z. z. o sud­coch a prí­se­dia­cich, bez súh­la­su sud­cu ne­mož­no zve­rej­ňo­vať je­ho tvár a byd­lis­ko, to sa vzťa­hu­je aj na ro­din­ných prís­luš­ní­kov sud­cu, ak je to pot­reb­né na účin­nú ochra­nu sud­cu a je­ho ro­di­ny a ro­din­ní prís­luš­ní­ci s tým súh­la­sia. Tak­tiež má sud­ca prá­vo aj na pri­me­ra­né uta­je­nie úda­jov o je­ho oso­be a je­ho ro­di­ne. Sú­dy ne­raz ne­roz­ho­du­jú spo­lo­čen­sky sle­do­va­né a me­dia­li­zo­va­né spo­ry, spo­ry v kto­rých pred­me­tom je ne­zá­kon­ný zá­sah or­gá­nu ve­rej­nej mo­ci, spo­ry v kto­rých ako je­den z účas­tní­kov vy­stu­pu­je štát resp. štát­na in­šti­tú­cia, pri­čom pre ochra­nu sud­cov (ga­ran­tov zá­kon­né­ho a spra­vod­li­vé­ho roz­hod­nu­tia) pred nát­la­kom či ov­plyv­ňo­va­ním slú­ži aj prá­vo na nes­prís­tup­ňo­va­nie úda­jov o se­be a svo­jej ro­di­ne.

Sú­čas­ne poz­na­me­ná­va­nie, že tým­to ko­na­ním (ob­chá­dza­ním in­šti­tú­tov Tres­tné­ho po­riad­ku) mô­žu do dis­po­zí­cie vý­kon­nej mo­ci pre­nik­núť in­for­má­cie rôz­ne­ho dru­hu o sud­coch, kto­rí mô­žu byť do bu­dúc­na po­ten­ciál­ne vy­die­ra­teľ­ní. Iná by bo­la si­tuácia, ak by za­bez­pe­čo­va­nie tých­to in­for­má­cií bo­lo pod kon­tro­lu sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie, tak ako sa to v praxi bež­ne vy­ko­ná­va a tak ako to pred­pok­la­dá Trest­ný po­ria­dok.

Vá­že­ná pa­ni pred­sed­níč­ka,

s dô­ve­rou sa na Vás ob­ra­ciam s ná­de­jou, že ten­to pod­net bu­de­te po­va­žo­vať za konštruk­tív­ny, ve­de­ný len sna­hou o ochra­nu ne­zá­vis­lé­ho pos­ta­ve­nia súd­nej mo­ci a sud­cov a v sna­he pre­dísť ďal­ším ne­zá­kon­ným zá­sa­hom zo stra­ny vý­kon­nej mo­ci. V žiad­nom prí­pa­de ne­mie­nim chrá­niť sud­cov, kto­rí sa do­pus­ti­li proti­zá­kon­nej čin­nos­ti; tá­to im však mu­sí byť preu­ká­za­ná zá­kon­ným spô­so­bom a pros­tried­ka­mi.

S poz­dra­vom

JUDr. Ľuboš Sá­dov­ský


pred­se­da Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve

Články súvisiace s tematikou:

Zdroj: pravnelisty.sk