Takmer pred šiestimi rokmi, presne 30. mája 2014, zadržala ruská tajná služba FSB na teritóriu Krymskej republiky Olega Sencova, Alexandra Koľčenka, Alexeja Čirnija a Genadija Afanasjeva za prípravu teroristických útokov pod vlajkou neslávne známeho ukrajinského zločineckého zoskupenia Pravý sektor. V lete v roku 2015 Oleg Sencov dostal trest 20 rokov väzenia. Ďalší zo zadržanej teroristickej skupiny dostali po desať a sedem rokov. Sencova posadili do väznice na Jamale a ten sa vyhlásil za politického väzňa, ako inak, Vladimíra Putina a začal hladovku.
Na konferencii OBSE v Kyjeve vystúpil člen legálnej armády Ukrajiny, pravdepodobne rozviedky, a uviedol, že Sencov nie je režisér, ale terorista. Jeho jediným režisérskym počinom mal byť akýsi dokument o hráčoch počítačových hier. Dosť málo na to, aby niekoho bolo možné označiť za režiséra. Oleg Sencov bol majiteľom hráčskeho klubu, do ktorého chodili hrať hráči závislí na počítačových hrách. Klub však skrachoval, prišli dlhy, a tak Sencov sa, ako protiruský fanatik, dal ľahko nahovoriť na vidinu rýchleho a dobrého zárobku. Hoci aj za cenu nevinných obetí... Uvedený dôstojník ukrajinskej armády ďalej uviedol, že Sencov pred odchodom na Krym prevzal od ukrajinskej rozviedky viacero výbušných zariadení. Po zadržaní teroristickej skupiny Rusmi ostatní členovia skupiny veľmi podrobne vypovedali o svojich riadiacich organizátoroch z radov ukrajinskej armády, o úlohách, cieľoch útokov, prepojeniach, odmenách atď. Sencov mal disponovať aj ďalšími mimoriadne závažnými informáciami, o vyzradenie ktorých sa ukrajinská strana až panicky bála. Preto sa okamžite, na čele s vtedajším prezidentom Porošenkom, spustila kampaň za prepustenie Sencova. Pridali sa aj stabilní medzinárodní krikľúni na čele s tzv. tretím sektorom a „umelcami“. Aj slovenskými... Ktorými slovenskými, nie je ťažké uhádnuť. Stačí kliknúť na YouTube a zadať Oleg Sencov.
Áno, sú tam Richard Stanke:
Zuzana Fialová:
Peter Zajac:
... atď.
Z českých Hřebejk, bláznivá a sfanatizovaná Procházková a ďalší. Ale možno ich všetkých presvedčil svojou výnimočnou tvorbou a režisérskym talentom.
V roku 2016 na tradičnej veľkej tlačovej konferencii ruského prezidenta Vladimíra Putina, na ktorej sa zúčastnilo vyše tisíc novinárov z celého sveta, položil ukrajinský novinár otázku týkajúcu sa Olega Sencova a Putin odpovedal spôsobom, ktorý musel byť jasný každému. Režiséri, podľa Putina, majú režírovať filmy a nie teroristické útoky. To je dôvod, prečo má Sencov problém, povedal Vladimír Putin.
Okrem už uvedených žiadateľov o prepustenie Sencova na slobodu, sa o záchranu syna pokúsila aj Sencovova mama, ktorá sa na Vladimíra Putina obrátila osobným listom. Problém však bol v tom, že skutok sa stal a že o procedúru omilostenia nepožiadal samotný Sencov, ako to explicitne vyžaduje Ústava Ruskej federácie. Ten radšej držal hladovku a hral urazeného a hrdého. Spoliehal sa na analógiu s omilostením Chodorkovského. No Chodorkovskij bol prepustený z humánnych dôvodov, pretože mu umierala matka. Následne opustil Rusko. Sencovova matka, našťastie, nezomierala, a tak hrdý a hladný Sencov musel predsa len porozmýšľať. Napokon sa k skutku priznal a požiadal o milosť. Tej sa dočkal nie preto, že sa „ponížil“ a o milosť požiadal, ale preto, že bol vymenený za niekoho z Rusov zadržaných na Ukrajine. Konkrétne Kirila Višinského, ruského novinára pracujúceho na Ukrajine. Višinskij ukazoval skutočnú tvár Ukrajiny a za to šiel natvrdo sedieť. Nikomu vo svete to neprekážalo. Nikomu okrem Ruska. Európsky parlament udelil Olegovi Sencovovi Sacharovovu cenu... Zrejme nie je terorista ako terorista. Veď nie každý terorista sa môže pochváliť omilosťujúcim dokumentom, na ktorom uschol Putinov podpis (Ústava Ruskej federácie, čl. 89 písmeno c)).
Otázok sa tu vynára hneď niekoľko. Naozaj stačí, aby sa tí, ktorí si sami vyrobia problém a dostanú po nose, potom vyhlásili za politické obete? Keď im Putin pomôže, okydajú ho na kvadrát? Lebo boj proti Putinovi svätí akýkoľvek prostriedok?
Mňa by však zaujímalo, ako si kritici vysvetľujú rozsudok súdu. Nemyslím si, že vzišiel len z nejakého nočného sna sudcov. Pričom sa zamýšľam nad tým, čo asi tak robia Alexander Koľčenko, Alexej Čirnij a Genadij Afanasjev. Možno už skúšajú hladovku a svoje monológy o tom, ako veľmi sú politicky prenasledovaní. … žeby opäť Putinom?
Judita L.
Zdroj: InfoVojna
