Pred samosudkyňou Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku pokračovalo hlavné pojednávanie s predsedom ĽSNS Marianom Kotlebom v kauze rozdávania kontroverzných šekov na sumu 1488 eur. Samosudkyňa ŠTS Ružena Sabová Kotlebu uznala za vinného zo zločinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd.
V kauze kontroverzných šekov pre chudobných Sabová odsúdila šéfa Kotlebovcov na štyri roky a štyri mesiace odňatia slobody. Tie by si mal odpykať v ústave s minimálnym stupňom stráženia.
Sudkyňa tak vyhovela záverečnému návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Tomáša Honza. Ten navrhol vo svojej záverečnej reči koncom septembra Kotlebovi trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby a so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Sadzba v Trestnom zákone za spomínaný paragraf je od štyroch do ôsmich rokov odňatia slobody.
Verdikt zatiaľ nie je právoplatný, Kotleba tak momentálne nepríde o mandát poslanca Národnej rady SR. Keďže obžalovaný podal na mieste odvolanie, vec prejde v odvolacom konaní na Najvyšší súd SR.
Podľa obžaloby je číslo 1488 v symbolike extrémistov používané ako spojenie čísel 14 (14 slov Davida Lanea, pravicového teroristu: We must secure the existence of our people and a future for white children, teda Musíme zabezpečiť existenciu našich ľudí a budúcnosť bielych detí.) a 88 (8. písmeno v abecede je H, pričom HH je skrátený tvar nacistického pozdravu Heil Hitler!).
Sudkyňa pri vynesení rozsudku uviedla, že Kotleba sa pri odovzdávaní šekov prihlásil k myšlienkam nacizmu a neonacizmu, ktoré popierajú princíp ľudskej rovnosti. Ten je však podľa nej chránený zákonom. Navyše na organizáciu predmetného podujatia zneužil svoju vtedajšiu funkciu predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja.
„Súd nemal pochybnosti, že k skutku došlo,“ povedala sudkyňa s tým, súd vzal do úvahy výpoveď znalca, ktorý potvrdil domnienku obžaloby o extrémistickom pozadí číselnej symboliky.
„Obžalovaný verejne uvádzal túto ideológiu do povedomia spoločnosti,“ uviedla Sabová s tým, že teatrálne odovzdanie šekov bol jediný dôvod, prečo obžalovaný vyžadoval prítomnosť obdarovaných na podujatí.
Sudkyňa doplnila, že podujatie bolo zorganizované na výročie vzniku vojnovej Slovenskej republiky 14. marca a pripomínalo jej prezidenta Jozefa Tisa, ktorý nesie zodpovednosť za perzekúciu etnických menšín v danom období. V neprospech obžalovaného zavážila podľa odôvodnenia rozsudku napríklad aj symbolika využívaná jeho politickou stranou a niektoré jej programové tézy, partnerské organizácie v zahraničí alebo pozadie kandidátov strany ako v minulosti odsúdený Milan Mazurek.
Predseda ĽSNS svoju záverečnú reč v rámci procesu ukončil po takmer ôsmich hodinách. Odmietol obvinenia a aj záverečnú reč prokurátora ÚŠP Tomáša Honzu.
Na pojednávanie sa dostavil Kotleba a jeho dvaja obhajcovia – Tomáš Rosina a Ondrej Mularčík. Na pojednávaní odznela aj záverečná reč tretieho Kotlebovho obhajcu Petra Kupku.
Kupka v záverečnej reči na súde uviedol, že nacizmus, fašizmus a neonacizmus sú orientované proti ľuďom so zdravotným postihnutím, zatiaľ čo predseda strany ĽSNS sa im snažil pomáhať. Spájať preto Mariana Kotlebu s nacizmom je podľa Kupku nelogické.
Kupka zároveň dnes pripomenul, že obžalovaný je predsedom parlamentnej politickej strany a tiež v minulosti šéfoval Banskobystrickému samosprávnemu kraju. Tam podľa obhajcu svojou činnosťou prispel k ušetreniu „miliónov eur“. Zároveň v rámci svojej reči odprezentoval stanovy ĽSNS, ktoré podľa neho vychádzajú z demokratických princípov.
Obhajca v rámci svojej záverečnej reči napríklad menoval aj produkty, ktoré je možné kúpiť za sumy zložené z čísel 1, 4 a 8. Čítal aj články, v ktorých bol analyzovaný pojem „Cigán“. Samosudkyňa ho však v tejto súvislosti opakovane prerušila, keďže podľa nej záverečná reč Kupku vybočovala z rámca prejednávanej veci a poukazovala na dokumenty, ktoré neboli pred súdom oboznámené. Obhajcovia proti tomuto kroku protestovali s tým, že ide o obmedzovanie práva na obhajobu.
Kotleba vníma proces pre šeky ako vykonštruovaný
Predseda ĽSNS v záverečnej reči odmietol, že by mal byť obžalovaný zo zločinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd.
„Pokladám konanie a aj obžalobu za vykonštruované. Právna kvalifikácia, čoho som sa mal dopustiť, neexistuje,“ uviedol Kotleba na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.
Zároveň skritizoval údajnú zaujatosť súdu a orgánov činných v trestnom konaní a skutočnosť, že počas pojednávaní nebol predložený ako dôkaz kontroverzný šek so sumou na 1488, čo je podľa znalcov známou neonacistickou šifrou. V záverečnej reči sa pýtal, čoho sa dopustil. „Za čo mám byť vlastne potrestaný?“ dopytoval sa Kotleba.
Sudkyňa Sabová udelila Kotlebovi počas jeho záverečnej reči poriadkovú pokutu vo výške 500 eur. Dôvodom bolo, že obžalovaný napriek upozorneniam vybočoval z rámca prejednávanej veci.
Podľa sudkyne napriek jej viacerým upozorneniam zdržiaval svojou dlhou záverečnou rečou hlavné pojednávanie a bránil tým hlavnému pojednávaniu. Kotleba v rámci svojej záverečnej reči menoval čísla zákonov, predpisov a desiatky legislatívnych návrhov ĽSNS. Voči rozhodnutiu sudkyne podal sťažnosť. Očakáva sa, že po jeho záverečnej reči sudkyňa Ružena Sabová pristúpi k vyhláseniu verdiktu.
Naposledy sa vo veci pojednávalo 21. septembra takmer deväť hodín. Súd sa oboznamoval s listinnými dôkazmi, následne bolo dokazovanie ukončené a pristúpilo sa k prednesu záverečných rečí.
Prokurátor Honz dal návrh, aby samosudkyňa Kotlebu uznala za vinného zo zločinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd. Navrhol Kotlebovi trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby a so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Sadzba v Trestnom zákone za spomínaný paragraf je od štyroch do ôsmich rokov odňatia slobody.
Podľa obhajcu Rosinu však v prejednávanej veci bolo odopreté právo Kotlebovi na spravodlivý proces. Obžalovaný sa podľa neho sám dožadoval, aby mu vysvetlili, prečo súd zvažuje zmenu právnej kvalifikácie na zločin. Bolo podľa obhajcu povinnosťou súdu vysvetliť mu, prečo môže byť zmenená právna kvalifikácia inak, ako bola uvedená v obžalobe prokurátora ÚŠP. Iniciatívne sa podľa Rosinu zo strany súdu vykonávali dôkazy, ktoré prokurátor ÚŠP ani nenavrhol.
Kotleba sa mal podľa obžaloby dopustiť trestného činu, keď odovzdal v sídle Obchodnej akadémie v Banskej Bystrici v marci 2017 trom rodinám finančný dar prostredníctvom symbolických šekov vystavených na sumu 1488 eur. Tie považujú obžaloba aj viacerí znalci, ktorí na súde vypovedali, za neonacistickú šifru.
Na otvorení pojednávania v marci 2020 samosudkyňa uviedla, že zvažuje posudzovanie Kotlebovho konania podľa prísnejšej kvalifikácie. Voči sudkyni vzniesol Kotleba v lete námietku zaujatosti, tú však Najvyšší súd SR zamietol.
Kto je JUDr. Ružena Sabová
Sudkyňa JUDr. Ružena Sabová predsedala trojčlennému senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorý pod tlakom dôkazov spochybňujúcich obžalobu nakoniec v septembri rozhodol o oslobodení Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej.
Na jej porušovania zákona počas súdneho procesu v kauze vražda Kuciaka opakovane upozorňovala novinárka portálu Eurorešpekt Jana Teleki.
„Sudkyňa Sabová, nesporne svojím spôsobom vedenia konania vojde do dejín slovenskej justície, nakoľko je prvou sudkyňou v histórii Slovenska, ktorá nedokázala v konaní pojednávať asi ani jeden deň bez porušenia ustanovení Trestného poriadku a marenia práva obvinených na spravodlivý proces. Porušenia sudkyne Sabovej nie je možné klasifikovať len ako procesné chyby, ale ide o systematickú aroganciu počas výkonu právomoci verejného činiteľa a tým pádom i marenie spravodlivosti cez zneužívanie právomoci danej sudcovi,“ uviedla okrem iného Teleki.
K praktikám sudkyne Sabovej sa vyjadril v nedávnom rozhovore pre Eurorešpekt aj bývalý predseda Najvyššieho súdu SR a exminister spravodlivosti JUDr. Štefan Harabin. Viac TU.
„Sabovú za sudkyňu na špecializovaný súd, pretlačil práve Lipšic, potom čo unikla disciplinárnemu stíhaniu na prokuratúre v Humennom, kde pracovala predtým a bola by zrejme vyzlečená z prokurátorského talára. Sabová teraz na revanš umožnila Lipšicovi stať sa v tomto procese prokurátorom, tým že mu umožnila ako zástupcovi poškodených klásť otázky obžalovaným, čím úmyselne porušovala Trestný poriadok. Ďalší dvaja členovia senátu s tým nemuseli súhlasiť, ale nemohli tomu zabrániť, lebo pojednávanie vedie a otázky pripúšťa iba predseda senátu.
K trestnej činnosti došlo aj po vynesení rozsudku, keď s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote Sabová prezradila, kto ako hlasoval v senáte a oznámila Tódovej, že hlasovala proti oslobodeniu. Je málo pravdepodobné, aby o hlasovaní informovali Tódovú dvaja sudcovia ktorí hlasovali za oslobodenie a vystavili sa tak mediálnemu lynču,“ uviedol vo svojom blogu začiatkom septembra Harabin v reakcii na oslobodzujúci rozsudok v kauze vražda Kuciaka.
Zdroj: pravda.sk / InfoVojna
