Nepýtajme sa KTO má byť budúci líder nacionalistov, ale AKÝ má byť

11.07.2020 | 11:37 Hlavným cieľom voľby lídra nacionalistov, čiže nesluhov, suverenistov, potom nie je samotná voľba, ale výber ochrancu svojho štátu, Slovenska.

Pri výbere budúceho predsedu akejkoľvek politickej strany dostávame médiami v rukách „nezávislých“ oligarchických zoskupení podsúvané komentáre. V týchto sa prakticky bez výnimky čitateľom prezentujú „zaručené“ informácie z „overených“ zdrojov o tom, KTO má byť budúcim predsedom strany. Následne poslušní novinárski manipulátori popisujú údajné predpoklady jednotlivých budúcich sluhov oligarchov vo funkciách predsedov a masírujú vedomie čitateľov na akceptovanie oligarchických favoritov. Paralelne ignorujú, bagatelizujú, alebo znevažujú takých, ktorí nevyhovujú ich oligarchickým kritériám. 

Jednoduchý volič nepozná mechanizmy moci. Nemá odkiaľ vedieť, že nemálo politických strán na Slovensku má totalitné antidemokratické stanovy. Tieto umožňujú, aby jediná osoba, alebo veľmi úzky okruh oligarchických protežantov, ovládali voľby lídra každej politickej strany. Vo väčšine politických strán je prvou nezávislou úrovňou až predseda miestnej organizácie a radoví členovia. To sú ľudia oddaní myšlienkam strany. Časť z nich sa chce angažovať v miestnej alebo regionálnej politike. Ľudia vstupujú do politiky, aby menili veci a to sa dá len cez politiku. Fundovaná politika sa má robiť cez politické strany. 

Práve v tomto momente nastáva ďalší konflikt záujmov s mediálnou oligarchiou „vedomia más“. Nástrojmi pod svojou kontrolou mediálna oligarchia už desiatky rokov masíruje vedomie más tak, aby väčšina ľudí odmietala politikov a politické strany. Aby volili nepolitikov, antipolitikov, marketingových šašov. A nestrany. V podstate oligarchické podnikateľské subjekty na produkovanie oligarchom vyhovujúcich politických produktov. Postupne je väčšina politikov a politických strán na Slovensku obrazom toho, čo z nich chce mať oligarchia „vedomia más“. Tvorí ju mediálna oligarchia, v zjednotenej personifikácii s finančnou a kybernetickou oligarchiou. Táto mafia nedovolí, aby sa politikom stal niekto, na koho nič nemajú, koho nezašpinili, aby ho vydierali, kto v čase absencie skúseností nepovedal niečo zneužiteľné. Kto by mohol presadiť niečo pre národ. 

Úplnou nočnou morou pre oligarchov je šanca na vytvorenie poctivej nacionalistickej, teda vlasteneckej strany, vychádzajúcej z kresťanského hodnotového základu. Je jedno, či by išlo o jedinú stranu, či takú, ktorá by zlúčila všetky malé strany pod seba. Alebo by išlo o volebnú stranu, ktorá by vytvorila priestor na spoločnú kandidátku do volieb tak, aby prepadnutých najmenej 14% voličských hodnotových hlasov bolo vidno v parlamente. Čiže by neprepadli v prospech oligarchických produktov s infiltrovanými agentmi neoliberalizmu. 

Práve preto nám vždy podsúvajú, KTO má byť líder. Z volieb robia reality show. Namiesto toho sa každá poctivá politická strana má pýtať AKÝ má byť jej líder. To je strategická otázka pre tých, ktorí rozhodujú. Stratég sa nepýta „kto má pravdu“ ale pýta sa „čo je pravda“. O to skôr, ak ide o lídra poctivej nacionalistickej strany. A prvá pravda je neraz realita hlbokej krízy identity, v prípade časti nacionalistickej scény dokonca straty identity. Straty ich DNA, ktorou je pre nacionalistickú stranu suverenizmus, presadzovanie slobody vo všetkých formách. Šok? Neoliberalizmus nie je o slobode, ale o vydieraní, vnucovaní, manipulovaní. Iba základom nacionalistických strán je národná sloboda, vyznávanie štátnosti ako najvyššej hodnoty. Ochrana suverenity a pilierov štátnosti. Až z toho sa odvodí sloboda jednotlivca. Národ bez národnej slobody nemá slobodných lídrov. Väčšina sa stane vazalmi, časť rebelmi. Vazali sa postupne geneticky stotožňujú so svojim vazalstvom. Tragédia nastane, keď sa takto vyformovaní sluhovia cudzích záujmov, poskokovia, stanú pánmi. 

Hlavným cieľom voľby lídra nacionalistov, čiže nesluhov, suverenistov, potom nie je samotná voľba, ale výber ochrancu svojho štátu, Slovenska. Ochrancu pred oligotyraniou, pred globalistickým neoliberalizmom, pred stratou štátnosti. Nacionalistické politické strany sú podľa takej filozofie nástrojom na ochranu najvyššej hodnoty suverenity, štátnosti, národnej slobody. Zrelý líder nacionalistov prirodzene chce, aby ten nástroj bol kvalitný, nabrúsený a zručne používaný na svoj účel. Aby ním nacionalistické strany mohli byť, na ich čele musí stáť líder, ktorý je zrelý, pripravený, vzdelaný, ktorý má rozvinuté strategické myslenie, teda vidí ďaleko a široko, aj za roh. Azda je jasné, prečo oligarchia vždy podsúva na predsedu ešte nezrelú osobu. Strategicky myslieť znamená vedieť, čo je dôležité pre dlhodobé prežitie národa a teda štátu. Neoliberalizmus je antistrategický, lebo je protištátny. Strategicky mysliaci, teda nacionalistický zrelý politik nikdy nesmie dovoliť odovzdávanie pilierov štátnosti a suverenity do cudzích rúk. Ak to urobí, je to kolaborant. Zrada svojej DNA pre každú stranu znamená stratu voličov. O to skôr to platí pre hodnotové strany. Neoliberalizmus nemá hodnoty, má len vízie a nástroje na zotročenie ľudí. Iba nacionalistické strany sú hodnotové, chcú štát so silnou strednou vrstvou. 

Pri voľbe reformného predsedu nacionalistickej strany, ktorá z dôvodov straty identity potrebuje radikálnu reformu, už z vyššie uvedených dôvodov vôbec nemá záležať na tom, čo si myslia stranícke aparáty. Dôležité je, čo si myslí a čo očakáva ich nacionalistický, tradicionalistický, teda hodnotový a zrelý volič. Toho po zlyhaní stratou identity nereprezentuje vedenie, ktoré katastrofu spôsobilo. Reprezentujú ho radoví členovia strany, ktorí sa združujú v miestnych organizáciách. Preto práve ich reprezentanti majú mať na reformných snemoch absolútnu prevahu a majú prečísliť závislých aparátnikov. V niektorých stranách sú okresní predsedovia akýmsi katalyzátorom presadenia reformy. Ak svoju úlohu nepochopia, stanú sa spoluvinníkmi odsunutia strany na smetisko dejín voličmi, alebo jej konca ako autentickej entity, ak sa „štandardizuje“ vpadnutím do pazúrov oligarchie. Voliči nacionalistických strán sú spravidla politicky zrelí a nároční, hodnotovo orientovaní ľudia, pre ktorých je štátnosť najposvätnejšou hodnotou. Takí neodpúšťajú zradu identity, sú verní, vážia si slobodu, čiže štátnosť a suverenitu. Sú veľmi citliví na akty obmedzovania slobody národa, aj slova a myslenia. Ak ich raz niekto zradí, ak líder nacionalistickej strany pod tlakom oligarchov kolaboruje s neoliberalizmom, voliči mu už nikdy neodpustia. 

Nacionalistickým lídrom nemôže byť konjunkturalista a oportunista, ktorý sa podsúva členom a voličom tým, že hovorí čo chcú počuť. Výhodou lídra nacionalistov je, že hovorí z duše, od srdca, svoje hodnoty si nemusí vymýšľať. Svoju lásku – štát, štátnosť, má jasnú a na celý život. Tej nemôže byť ani neverný, je len jediná, trvalá, unikátna, hmatateľná. Ani žiarliť nemôže, lebo jeho láska môže a má patriť ideálne všetkým príslušníkom štátu. Nacionalisti si majú zvoliť lídra, ktorý im bude hovoriť pravdu, aj keď je nepríjemná. Len vtedy môže nájsť riešenia ťažkostí, ktorým jeho jediný objekt záujmu – štát, čelí. Keď pravdu nepozná, tak nebude klamať. Lídrom nacionalistov nesmie byť niekto, kto musí byť sám riadený a formovaný. Má to byť človek, ktorý vie riadiť a vie udržať smer, ktorý je krízovým manažérom. O to skôr v stave, v akom sa nachádza slovenská vlastenecká, etatická, teda nacionalistická politická scéna. 

Nacionalistickým lídrom má byť niekto, pre koho je dôležitý tím, lebo samotný štát, jeho láska je jeden veľký národný tím. Sú v ňom aj agenti, aj kolaboranti, aj iní lotri, ale prevahu tvoria takí, ktorí prirodzene chcú fungujúci prosperujúci štát. Aj o ľudí v núdzi, alebo o ľudí s nižšími schopnosťami, s menším šťastím, sa lepšie postará silný a prosperujúci „nacionalistický“ štát. Aj podmienky na zamestnanie pre ľudí s nižšou kvalifikáciou skôr vytvorí silný a prosperujúci štát pod nacionalistickým vedením. Cudzí vládcovia ich budú len korumpovať na zneužívanie a rozoštvávať. Len kvalitný, zrelý, sebavedomý líder vyformuje kvalitný tím. Každý v niečom vyniká. Líder s vysokou úrovňou osobnej hrdosti a integrity nebude presadzovať pomstu ani proti tým, ktorí zlyhali. Pôjde mu o spravodlivosť, zmierenie, zapojenie všetkých. Lebo všetci, okrem zradcov a kolaborantov, sú prirodzenými priateľmi jeho lásky – národného štátu. 

Zrelý predseda nedovolí, aby sa ho jeho voliči v strane, ani jeho stranícki voliči do politických funkcií báli. Všetci sa pri ňom môžu báť len seba, svojej neochoty, alebo neschopnosti myslieť a vidieť skutočné zlo, škodiace štátnosti. V stranách sa členovia môžu báť len svojho taktizovania a neschopnosti myslieť strategicky, čiže toho, že svoju stranu, aj štát odsúdia na zánik, na irelevantnosť. 

Nepíšem to preto, že som nominantom na predsedu SNS istej skupiny, reprezentujúcej naozaj bezprecedentný sumár politických skúseností a zručností, ako aj komplexných analytických schopností. Pretože ich výber predtým, ako ma začali presviedčať, nebol o oslnení nejakým Duchom Svätým. Prvotná ponuka akéhosi jadra tejto iniciatívnej skupiny prišla po dlhoročných úvahách, sledovaní a preverovaní výsledkov, overovaní reakcií na nástrahy života, čítaní sformulovaných myšlienok. Určite preverovali viac potenciálnych kandidátov. V dlhoročnom procese formovania svojho záverečného „ortieľu“ si iste aj sami formovali súbor kritérií. Priebežne teda získavali obraz o tom, ako jednotliví adepti zodpovedajú istým postupne sa formujúcim požiadavkám cieľového zámeru. Medzitým adepti zreli, starli, aj vypadávali. 

Nebol som nadšený, že ma oslovili. Mám svoje krásne povolanie a koníček zároveň. Také šťastie má málokto. Politika nie je pre mňa kariéra, znovu môže byť len nutnosťou vtedy, keď to môj národ potrebuje. Po uvedomení si stavu politickej scény a realít Slovenska, som už pred voľbami dal predbežný súhlas. Dôvod? Nemal som koho voliť! Hneď po voľbách som môj súhlas pod šokom z výsledku potvrdil. A veľmi nerád. Z nutnosti a z hrôzy reality. Prepadli státisíce hlasov presadzujúcich vlastenecké a kresťanské hodnoty. Výsledok mohol byť aj horší. Ale len o máličko. Cudzími zdrojmi podporovaní a riadení neoliberáli nič nenechali na náhodu. A svojimi agentmi infiltrovali takmer každú „stranu“, ktorá mala šancu na prechod do parlamentu. Nič ma neteší viac ako to, že sa ma mediálno-kybernetická oligarchia bojí. Inak by nerobili opatrenia, ktoré majú najmä minimalizovať spoznanie môjho mena a postojov pre široké masy ľudí. 

Peter Švec - bezpečnostno-vojenský a letecko-bezpečnostný analytik, kapitán aerolínií 

Zdroj: InfoVojna


Zaujímavosti