Dočasne poverený policajný prezident Štefan Hamran zvolal začiatkom týždňa tlačovú konferenciu, na ktorej vysvetľoval postup polície pri dvoch protestných zhromaždeniach. Išlo o protest zdravotných záchranárov pred parlamentom a autoprotest organizovaný stranou Smer, pri ktorom bol predvedený Robert Fico.
Obidva tieto policajné zásahy, policajné predvedenie a následné trestné stíhanie ich organizátorov vzbudili pomerne veľké kontroverzie a emócie. Oprávnene.
Sloboda zhromažďovania je základným právom a úzko súvisí so slobodou prejavu, na ktorú sa v demokratických spoločnostiach pozerá ako na superslobodu. Teda ako na jeden zo základných pilierov takéhoto spoločenského usporiadania.
V núdzovom stave je síce možné zhromažďovacie právo obmedziť, ale vynucovanie takéhoto opatrenia predpokladá istú citlivosť.
Zmyslom núdzového stavu je ochrániť nemocnice pred preťažením a kolapsom. Z tohto pohľadu sa nedajú všetky protesty hodiť do jedného koša. Je rozdiel medzi agresívnou demonštráciou, počas ktorej sa nedodržiavajú žiadne hygienické opatrenia, a pokojným protestom pred parlamentom s rúškami a odstupmi alebo protestovaním v kolóne automobilov. Vírus sa síce môže šíriť aj pri takýchto akciách, ale riziko je celkom určite nižšie ako napríklad pri zhromažďovaní ľudí v nákupných centrách.
Polícia by mala byť schopná takéto protesty vyhodnocovať od prípadu k prípadu a svoj postup podrobovať testu proporcionality a potrebnosti. S ohľadom na cieľ, kvôli ktorému bol núdzový stav zavedený.
Nie je to pre políciu ľahká situácia, a preto boli mnohí určite zvedaví, ako sa policajný prezident s touto výzvou na tlačovej konferencii popasuje. Nuž, nepopasoval sa nijako a vystačil si s floskulou, že polícia pod jeho vedením bude konať v duchu „padni, komu padni“.
Veď v poriadku, policajný prezident nemusí byť práve právny filozof. Štefan Hamran však na svojej tlačovke urobil aj jednu vážnu chybu. Pustil sa do politického komentovania protestov. Čo je poloha, ktorá mu určite neprislúcha.
Konkrétne povedal, že v núdzovom stave nie je vhodné organizovať protesty, a ak niekto „lavíruje na hrane zákona“ a využíva „právne kľučky“ na obídenie zákazu zhromažďovania, tak je to podľa neho chrapúnstvo a politický hyenizmus. Priamo tým narážal na predsedu Smeru.
Takýto slovník je zo strany policajného prezidenta nešťastný a nepatričný. Z dvoch dôvodov.
Zabudnime teraz na osobu Roberta Fica. Ale naozaj je to tak, že ak nejaká politická strana alebo občianska iniciatíva bude lavírovať na hrane zákona a hľadať možnosti, ako prostredníctvom verejného protestu s minimálnym epidemiologickým rizikom vyjadriť svoj názor, pôjde nutne o chrapúnstvo a politický hyenizmus? Nedá sa na to pozerať aj ako na legitímnu politickú či občiansku aktivitu? Síce na hrane zákona, ale za istých okolností možno aj užitočnú.
Veď verejný život sa ani počas núdzového stavu nezastaví a môže sa vyskytnúť množstvo vecí, ktoré oprávnene zdvihnú ľudí zo stoličiek.
V každom prípade, hodnotenie takýchto aktivít v politických kategóriách (politický hyenizmus) nepatrí do úst policajného prezidenta.
S tým súvisí aj druhý dôvod. Policajný prezident je vysoký úradník, nie politik s mandátom od voličov. Mal by sa držať striktne trestného práva a nazývaniu volených politikov chrapúňmi a politickými hyenami by sa mal vyhýbať ako čert krížu.
Ak by takýto slovník na adresu opozičného politika zvolil jeho šéf, minister vnútra Mikulec, tak by sme to ešte mohli brať ako bežnú súčasť politického folklóru.
V prípade Štefana Hamrana však v takýchto situáciách platí to staré latinské príslovie: „Čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi.“
Autor: Jozef Majchrák
Zdroj: postoj.sk
