Poznáte Paretov princíp? Zjednodudušene povedané, ide o dokázaný fenomén, že 20 percent príčin je zodpovedných za 80 percent dôsledkov. V praxi sa prejavuje tak, že 20 percent zamestnancov vo firme vytvára 80 percent obratu, práce, tržby či hodnoty firmy, prípade sa princíp dá aplikovať na akúkoľvek inú ľudskú činnosť. Je pozoruhodné, že skutočne platí aj tam, kde by to človek vôbec neočakával. Lenže nemusí fungovať vždy, zdá sa, že vo svete emisií CO2 je všetko inak.

Kto je vinný za priveľa emisií?

Spomedzi tisícov firiem, ktoré na svete pôsobia v oblasti získavania a spracovávania fosílnych palív, iba 100 z nich vytvára až 71 percent celkových globálnych emisií oxidu uhličitého. A iba 25 z nich od roku 1988 vytvorilo až polovicu všetkých priemyselne produkovaných emisií CO2.

S týmto zistením prišla štúdia Carbon Majors Report (zdroj, pdf) v roku 2017 a o dva roky neskôr ju publikoval denník The Guardian.

„Relatívne malý súbor výrobcov fosílnych palív môže byť kľúčom k systémovým zmenám emisií uhlíka,“ povedal Pedro Faria, technický riaditeľ environmentálnej neziskovej organizácie CDP, ktorá správu zverejnila v spolupráci s Inštitútom pre zodpovednosť za klímu.

V správe sa uvádza, že viac ako polovicu celosvetových priemyselných emisií od roku 1988 (to je rok, keď bol zriadený medzivládny panel pre zmenu klímy) možno vysledovať iba u 25 subjektov vo vlastníctve spoločností a štátov. Rozsah historických emisií spojených s týmito výrobcami fosílnych palív je dostatočne veľký na to, aby podľa správy významne prispel k zmene klímy.

Štúdia hodnotila globálne emisie CO2 v rokoch 1988 až 2015.

Škoda najmä firmy, ktoré vyrábajú benzín a naftu, ale aj suroviny pre plast

Medzi spoločnosti, ktoré svojou činnosťou od roku 1988 vyprodukovali najviac emisií oxidu uhličitého, patria aj giganty ExxonMobil, Shell, BP a Chevron.

Ak sa budú v nasledujúcich 28 rokoch ťažiť fosílne palivá rovnakým tempom ako v rokoch 1988 až 2017, uvádza sa v správe, priemerné teploty by do konca storočia mali stúpnuť o 4 stupne Celzia. Hoci sa to laikom zdá ako pomerne malá hodnota, mala by katastrofálne následky aj na nás na Slovensku. Naši potomkovia by boli svedkami postupného a značného vyhynutia druhov a vzniku globálnych rizík, vrátane akútneho nedostatku potravín či pitnej vody.

Mohlo by sa zdať, že zodpovednosť za obrovské emisie skleníkových plynov nenesú automobily, ale spoločnosti, ktoré ťažia ropu a spracovávajú fosílne palivá. Lenže to je iba časť celej veci - veď tieto spoločnosti predstavujú významný prvok vo výrobe a dodávke palív pre naše automobily s benzínovým a naftovým pohonom, ale aj s pohonom na LPG. Okrem to sa z ropy vyrába takmer všetko, na čo si len spomeniete, rôzne plastové výrobky, ktoré sa opäť v hojnej miere používajú práve v automobiloch.

Zodpovednosť automobilov ako takých teda nemožno bagatelizovať.

Udržateľnosť sa stala kľúčovým bodom dlhodobej stratégie firiem

Niektoré spoločnosti, ktoré patria k svetovo najväčším producentom oxidu uhličitého, už medzičasom prijali verejné záväzky, že tieto emisie vo významnej miere znížia.

Napríklad spoločnosť Shell uviedla, že jej uhlíkové emisie a produkcia ropy už dosiahli svoj vrchol a v nasledujúcich rokoch budú už len klesať. Spoločnosť si vytýčila aj podrobný plán prechodu na čistejšiu energiu. Uvádza to Bloomberg vo svojom článku Shell says its oil production has begun a long-term decline, odvolávajúc sa na vyhlásenia Bena van Beurdena, výkonného riaditeľa spoločnosti Shell zverejnené vo videu Accelerating to net-zero emissions.

Na znak toho, ako veľmi sa ropný priemysel odklonil od svojej mantry rastu, spoločnosť Shell uviedla, že jej produkcia ropy klesne o 1% na 2% ročne. Produkcia „tradičných palív“ bude do roku 2030 nižšia až o 55%. Shell ďalej uvádza, že jeho produkcia CO2 klesne v roku 2023 o 6 až 8% v porovnaní s rokom 2016. Toto zníženie sa rozšíri na 20% v roku 2030, 45% v roku 2035 a 100% do roku 2050.

Na rozdiel od svojich kolegov BP a Total, ktoré sa takisto zaviazali k zmenám v prospech životného prostredia, však spoločnosť Shell neoznámila žiadne veľké akvizície a dohody, ktorými by narýchlo zvýšila svoje kapacity čistej energie. Malo by teda ísť skutočne o zníženie emisií v dôsledku obmedzenia ťažby, respektíve výroby fosílnych palív.

Pomôže, keď všetci presadneme do ekologických áut?

Štúdia ďalej uvádza, že zatiaľ čo prvých 100 spoločností je zodpovedných za 71 percent emisií CO2, prvých 225 spoločností vytvára celkovo 72 percent produkcie emisií. To znamená, že ide o výrazný nepomer, ktorý podnecuje otázky o tom, do akej miery môže celosvetovú bilanciu emisií ovplyvňovať osobná doprava v Európe.

Mohlo by sa zdať, že to, že sa v našom regióne obmedzí prevádzka automobilov so spaľovacím motorom a uprednostia sa elektrické pohony, je boj na nesprávnom mieste.

Podľa Európskeho parlamentu však práve v doprave vzniká takmer 30 percent všetkých emisií oxidu uhličitého v EÚ, pričom cestná doprava na nich podieľa zo 72 percent. V rámci Európy teda zvyšovanie environmentálnej bezpečnosti nových automobilov má zmysel.

 

Očakáva sa totiž, že automobilov na cestách bude z roka na rok viac a preto niekde autority musia spraviť čiaru. Momentálne je ňou rok 2035, ktorý od nás vzdialený štrnásť rokov. To je dostatočne dlhá doba na to, aby verejnosť akceptovala elektrické pohony a aby automobilky mali dostatok priestoru na technologický vývoj.

Pochopiteľne, že ani výroba batérií a automobilov s elektrickým pohonom nikdy nebude ekologická. Výroba čohokoľvek je neekologická. Vzhľadom na mimoriadnu kompexnosť celej problematiky však nie je možné jednoznačne potvrdiť, že by bola výroba automobilov elektrických automobilov ekologickejšia, než výroba áut s benzínovým alebo naftovým motorom. To, čo zohráva významnú úlohu, sú nulové lokálne emisie, teda nulové emisie vytvárané pri samotnej prevádzke vozidla.

Naďalej pritom platí fakt, že Európa nie je jediným kontinentom na svete a o znižovanie dopadu dopravy a priemyslu na životné prostredie sa nutne musia zaoberať aj najväčší producenti emisií CO2, a to Čína a USA.

Zdroj: autoviny.sk