Situáciu analyzujme pravdivo s cieľom určiť zdroj infekcie (zaočkovaní), odhaliť cesty prenosu (zaočkovaní), identifikovať vnímavú populáciu (zaočkovaní aj nezaočkovaní) a najviac ohrozenú populáciu (?)!
Hlavným problémom je fakt, že z očkovaných ľudí očkovanie v kombinácii s tzv. protipandemickými opatreniami urobilo skrytých prenášačov infekcie, na ktorých pri dnešnom nastavení protipandemických opatrení neprídeme skôr, než až vo chvíli, kedy sami symptomaticky ochorejú, kedy následne sú konečne otestovaní a izolovaní. Pritom ale mnohí z očkovaných ani neochorejú a zostanú iba asymptomatickými roznášačmi. Takto títo očkovaní superroznášači môžu nepozorovane nakaziť celé svoje rodiny, vrátane starých rodičov a detí, pracovné či školské kolektívy, alebo aj farnosti, či sociálne zariadenia. Veď oni nič, oni sú očkovaní! A to môžu nakaziť rovnako zaočkovaných aj nezaočkovaných ľudí, pretože očkovanie nechráni pred infikovaním, ale iba pred závažným priebehom kovidu a aj to iba 5-7 mesiacov po druhom zaočkovaní, pričom na konci tohto intervalu je už ochrana očkovaním minimálna a aj zaočkovaní sa tak začnú objavovať na JIS.
Takže nekontrolovaní a neobmedzovaní zaočkovaní sa tak, nie vlastnou vinou, stali zdrojom aj vektorom šírenia infekcie, ktorou ohrozujú vznikom ťažkého ochorenia najmä nezaočkovaných a naopak infikovaním aj všetkých ostatných zaočkovaných, u ktorých priebeh je síce ľahký, alebo asymptomatický a preto infekciu môžu nekontrolovane šíriť ďalej, až môže dosahovať exponencionálny rast. Naopak nezaočkovaní ľudia bývajú testovaní pravidelne z preventívnych dôvodov a sú odchytení a izolovaní do karantény zavčasu, často pred vznikom symptómov, čo urobí šíreniu infekcie rázny stop. Z epidemiologického hľadiska preto dnes neočkovaní nepredstavujú žiadne ohrozenie, nespôsobujú nekontrolované šírenie infekcie. To spôsobujú iba nekontrolovaní a neobmedzovaní zaočkovaní.
Čiže nekontrolovaní očkovaní rozbiehajú a udržujú pandémiu a kontrolovaní neočkovaní ju brzdia. Neočkovaní sú až tak obmedzovaní vo svojich aktivitách, že to často nemá ďaleko od diskriminačného lockdownu, čo ale znamená úplne nulové šírenie infekcie neočkovanými. Nič nevedúci očkovaní ľudia spoliehajú na svoju odolnosť po očkovaní, nevenujú pozornosť ľahkým príznakom, tomu, že môžu byť zdrojom infekcie a ohroziť nezaočkovaných aj na živote. Roznášajú epidémiu po svete s požehnaním odborníkov protipandemickej komisie, MZSR, Hlavného hygienika Mikasa, vlády a najnovšie aj NRSR, ktorá posvätila šírenie infekcie COVID-19 v slovenskej populácii zákonom.
V prípade uplatnenia tohto zákona sa šírenie pandémie stane čisto vecou iba zaočkovaných. A aj dnes, ak na JIS aj máme väčšinu nezaočkovaných potom ale faktom už dnes je, že ich nakazili predovšetkým zaočkovaní. Ak chceme aby na JIS nebolo toľko nezaočkovaných pacientov musíme nejako opatriť aj zaočkovaných superšíriteľov. Logické by bolo zamerať testovanie a karanténne opatrenia práve na nich a prerušiť tak dnes hlavný vektor šírenia infekcie.
V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť, že včasná ambulantná liečba kovidu môže zachrániť všetkých očkovaných aj neočkovaných pred hospitalizáciou a smrťou.
Dnešné očkovanie, ktoré nie je schopné zabrániť infikovaniu zaočkovaných, sa neukázalo byť účinným ani v štátoch kde je viac ako 80% obyvateľov zaočkovaných (Holandsko, Dánsko, Singapur…) a neviedlo ani tam ku kolektívnej imunite.
Ak aj na Slovensku zdvojnásobíme počet zaočkovaných na hypotetických viac ako 80%, skončíme iba ako v Holandsku alebo v Dánsku kde práve zaviedli či idú zaviesť lockdown pre všetkých. Preto je už dnes jasne vidieť ze toto plošné očkovanie vakcínou, ktorá nevie prerušiť cestu prenosu infekcie, nemôže byt riešením, aj keby sme celkom zabudli na jej problematickú bezpečnosť. Sme stále v očakávaní skutočne účinnej a bezpečnej vakcíny, ktorú je možno použiť bez problémov v ambulanciách všeobecných lekárov, v komunite u chronických pacientov. Dnes už môžme povedať, že vysoko zmrazované hi tech vakcíny na báze mRNA sa z viacerých dôvodov neosvedčili.
Dnes poznáme prevenciu a máme už aj mnoho účinných liekov proti kovidu, ktoré ak sa použijú včas môžu zachrániť podstatnú časť pacientov pred hospitalizáciou a smrťou. Ťažisko zvládnutia pandémie nie je v nemocniciach, ale vo včasnej prevencii a v liečbe v ambulanciách. Preto je na zodpovednosti každého ambulantného lekára ako dnes pristupuje k svojim pacientom.
Ako povedal profesor Vladimír Krčméry 20.3.2020 pre Trend: „Prvé, čo ma zaujíma je, aby pacient nezomrel a o každom lieku, o ktorom viem, že by mu mohol pomôcť, mu ho dám, či je registrovaný alebo nie je registrovaný, aj keby ma mali za to, prosím pekne, trestne stíhať. My sme skladali Hippokratovu prísahu, ak poznám nejaký liek, ktorý by mohol pacientovi pomoc a ja mám asi 20 – 30 publikácií na túto tému to, že tie publikácie nepresvedčili European medicines agency je pre mňa v tejto chvíli sekundárne.“
Štúdium ako prameň poznania
Izraelská štúdia Goldberg et al., preukázala výrazný pokles účinnosti vakcíny počas 7 mesiacov, ktoré uplynuli od podania druhej dávky na menej ako polovicu.
Nórska Nordström a Katarská štúdia Chemaitelly ukázali, že ochrana proti infekcii dosahuje vrcholu cca mesiac po druhej dávke a potom postupne slabne a po siedmich mesiacoch je účinnosť proti infekcii nedetekovateľná.
Prepis celého rozhovoru prof. Krčméryho pre Trend z 20.3.2020 s Evou Mihočkovou
Zdroj: liptakpeter.blog.pravda.sk
