Mikas spáchaním trestných činov zabezpečil zmenu ústavného zákona

29.01.2021 | 10:29
14
Hlavný hygienik SR sa dopustil závažného porušenia zákona v tom, že účelovo vydal vyhlášku, ktorou umožnil poslancom, ministrom, či prezidentke ísť na pracovisko aj v prípade, že sú pozitívni na ochorenia Covid – 19.

Potvrdené!  Mikas počas krízovej situácie  vedome spôsobil zvýšenie nebezpečenstva rozšírenia nákazlivej ľudskej choroby do parlamentu. A to je trestné.

Na štvrtkovej tlačovej besede generálny prokurátor Maroš Žilinka potvrdil  opakovane verejne  vyslovované podozrenia, že hlavný hygienik  Mikas sa opätovne dopustil hrubého zneužitia  zverených právomocí.


Podľa vyslovených záverov sa Mikas dopustil závažného porušenia zákona v tom, že účelovo vydal v nedeľu večer 27.12.2020 vyhlášku, ktorou umožnil poslancom, ministrom, či prezidentke ísť na pracovisko aj v prípade, že sú pozitívni na ochorenia Covid – 19.

Vo vyhláške,  bez toho, aby bol na to kompetentný umožnil, aby sa aj tí poslanci, ktorí boli pozitívne  testovaní  mohli zúčastniť v nasledujúci deň 28.12.2020 zasadnutia parlamentu a tak dosiahnuť   91 hlasmi novelu ústavného zákona  –  predĺženie núdzového stavu o ďalších 40 dní.

Je nesporné, že vedome výlučne politicky účelovo zapríčinil zvýšenie nebezpečenstva zavlečenia alebo rozšírenia  závažnej nákazlivej ľudskej choroby do priestorov parlamentu, a priamo  ohrozil značný počet ľudí.

Svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky trestného činu uvedené v § 163 trestného zákona:

(1) Kto úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

1. a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
2. b) za krízovej situácie.

Podľa komentára k zákonu  objektom tohto trestného činu je ľudský život a zdravie, ktoré chráni pred nebezpečenstvom zavlečenia nákazlivej ľudskej choroby. Podľa toho ustanovenia sa postihuje úmyselné spôsobenie alebo zvýšenie nebezpečenstva zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej ľudskej choroby, ktoré musí bezprostredne hroziť. Pokiaľ takéto bezprostredné nebezpečenstvo nehrozí, ale skutok zakladá len možnosť spôsobenia takéhoto nebezpečenstva za určitých okolností, ktoré však v čase spáchania skutku nie sú ešte splnené, znaky tohto trestného činu nebudú naplnené.

Zavlečením treba rozumieť vyvolanie nebezpečenstva nákazlivej ľudskej choroby v miestach, kde sa takáto choroba vôbec nevyskytuje, prípadne nemá charakter epidémie. Rozšírením nákazlivej ľudskej choroby sa rozumie zvýšenie jej nebezpečenstva v miestach, kde sa už vyskytuje v epidemickej podobe.

Podľa vyjadrenia na vyššie uvádzanej tlačovej besede generálneho prokurátora v súvislosti s položenou otázkou tu však rezonuje kvalifikovaný právny záver potvrdzujúci, že hlavný hygienik Mikas si do prijatej vyhlášky prisvojil aj také kompetencie, ktoré zo zákona nemá.

Jeho konanie zaváňa priamo zneužívaním právomoci verejného činiteľa.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Tz 26/2000 z 20.12.2000 týkajúceho sa ustanovenia zákona účinného do 31.12.2005:

“Na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona nepostačuje zistenie, že špeciálny subjekt – verejný činiteľ vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, ale zároveň sa vyžaduje, aby tak verejný činiteľ konal v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Uvedený motív ako zložka subjektívnej stránky konania páchateľa, ktorý iniciuje jeho konanie, musí byť preukázaný.“

Pri  posudzovaní jednotlivých znakov uvádzaného trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa v intenciách súčasného právneho výkladu sa javí, že subjektívna stránka v konaní hlavného hygienika Mikasa, ktorá iniciovala jeho konanie bola politická objednávka na zabezpečenie potrebného počtu poslancov na to, aby došlo k prijatiu zmeny ústavného zákona. Už dávnejšie  pred schôdzou parlamentu sa ozývali hlasy, že pre pozitivitu na Covid 19 sa nebudú môcť zúčastniť hlasovania viacerí poslanci. Vytvoril sa stav, že nebolo potrebných 90 hlasov. Tak bolo potrebné aj za cenu zneužitia právomoci vytvoriť zdanie právneho rámca uvádzanou Mikasovou vyhláškou.

Ďalší znak: konať v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, je tak jednoznačne naplnený, že ani nepotrebuje širší komentár.
Je teda zrejmé, že hlavný hygienik Mikas, si vedome prisvojil kompetencie, ktoré nemal.  Prisvojil si  právo postaviť sa nad zákon. Prisvojil si právo, ktorým nemohol disponovať, lebo priamo odporuje trestnoprávnej norme.

Spáchaním trestných činov zabezpečil zmenu ústavného zákona

 V médiách sa pravidelne stretávame  s pojmami  krízová situácia, núdzový stav, pričom  sa s nimi spájajú rôzne právne dôsledky   Zákon č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva definuje mimoriadnu situáciu tak, že sa  ňou rozumie doba ohrozenia alebo pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, čo však musí byť vyhlásené podľa zákona.

Za krízovú situáciu sa podľa čl. 1 ods. 4 Ústavného zákona  určuje doba, počas ktorej je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a príslušné ústavné orgány môžu po splnení  podmienok ustanovených v Ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav, výnimočný stav, alebo núdzový stav. Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, pričom núdzový stav možno vyhlásiť len v nevyhnutnom rozsahu na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, najdlhšie na 90 dní.

Položme si však otázku: akú váhu má z hľadiska spoločenského hodnotenia právneho štátu zmena ústavného zákona získaná spáchaním trestných činov osoby, ktorá si na to prisvojila právomoci, ktoré nemala.

Podľa stanoviska vysloveného generálnym prokurátorom  bola zistená nezákonnosť vo vydanej vyhláške hlavného hygienika z 27.12.2020 napadnutá prokurátorským protestom.
Protest prokurátora je právny akt na základe ktorého môže orgán, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť alebo protestu nevyhovieť. Rozhodnutie orgánu o proteste nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania.

Ako dotknutá verejnosť pri pohľade k čomu konaním hlavného hygienika došlo a aké dôsledky mali, alebo mohli mať jeho dispozície s právomocou sme toho názoru, že tu nejde o rozpor s právnymi predpismi, ale priamo o zneužitie právomoci verejného činiteľa. Mikas si predsa prisvojil také právomoci, ktoré mu zákona neumožňuje a cielene ich využil na plnenie politickej objednávky.

A to by už nemalo uniknúť pozornosti prokuratúry.

Autor: Jana Teleki

Zdroj: eurorespekt.sk

Zobraziť ďalšie

Zaujímavosti