Núdzový stav na Slovensku v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu sa predĺži o ďalších 45 dní. Skončiť sa mal dňom 14. novembra. V stredu o tom rozhodla vláda, informovala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí).

Núdzový stav tak platí po novom od 1. októbra na 90 dní. Zákaz vychádzania má platiť do 14. novembra. Obmedzenie pohybu neplatí v čase od 1.00 h do 5.00 h, nevzťahuje sa na osoby s negatívnym PCR testom alebo antigénovým testom na ochorenie COVID-19 vykonaným v rámci celoplošného testovania. Kolíková potvrdila, že sa pripravuje aj zmena ústavného zákona, ktorý by mal priniesť možnosť ďalších opatrení pre vládu.

V čase núdzového stavu môže štát v zmysle zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt. Najdlhšie môže v zmysle zákona trvať 90 dní.

Núdzový stav v súvislosti s pandémiou vyhlásila vláda už dvakrát. Prvýkrát to bolo pri prvej vlne na jar. Kabinet ho vtedy vyhlásil 16. marca, trval do polnoci zo soboty na nedeľu 14. júna. Týkal sa iba zdravotníctva. Mimoriadna situácia, ktorú vláda vyhlásila od 12. marca, trvá naďalej.

Reakcie ministrov po rokovaní vlády:

Dôvod na núdzový stav nie je, porušujú sa tu základné ľudské práva a slobody, tvrdí bývalá zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva

Dôvody na núdzový stav neexistujú. Tvrdí to bývalá zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva Marica Pirošíková. Advokátka, ktorá aktuálne pôsobí tiež na Právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici, upozorňuje, v súvislosti s aktuálnou situáciou, na zásahy do ľudských práv a slobôd.

„Pretrvávajúce zásahy do základných ľudských práv a slobôd sú v rozpore s ústavným zákonom, ako aj s medzinárodnými štandardmi, pretože nespĺňajú podmienku primeranosti. Nezodpovedajú naliehavej spoločenskej potrebe, pri ktorej verejný záujem prevažuje nad záujmom jednotlivca. Štát je povinný podmienku primeranosti zásahu do jednotlivých základných práv a slobôd vedieť vysvetliť, podložiť a preukázať. A to nie len pred ESĽP, ale v prvom rade svojim občanom a organizáciám, ktorých základné práva a slobody má rešpektovať a chrániť,“ uviedla Pirošíková

Prečítajte si celý ozhovor, ktorý JUDr. Marica Pirošíková poskytla portálu Pravda TU a TU.

Zdroj: hnonline.sk / InfoVojna