Marica Pirošíková: Európsky súd rieši sťažnosť fitness centier oznámením vláde SR. Začalo sa zmierovacie konanie

27.12.2020 | 11:25
Bývalá zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva Marica Pirošíková reaguje na protichodné informácie o spore fitness centier s Matovičovou vládou.

Únia fitness centier Slovenska sa obrátila na Európsky súd pre ľudské práva so sťažnosťou na vládu SR vo veci vynúteného zatvorenia centier v dôsledku prijatých protipandemických opatrení so žiadosťou o odškodnenie.

Keďže v médiách sa objavilo viacero protichodných informácií o tomto spore, spýtali sme sa na jeho riešenie bývalej  dlhoročnej ochrankyne nášho štátu pred Európskym súdom pre ľudské práva JUDr. Marice Pirošíkovej, ktorá je v súčasnosti advokátka a zároveň pôsobí na Právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici.

Ako je to teda so sťažnosťou fitnes centier?

Podľa informácií medializovaných sťažovateľmi, ktorí sú vlastníkmi fitness centier a tieto boli uzavreté od marca do júna 2020, ich sťažnosť bola ESĽP vyhlásená za prijateľnú. Uvedené však nie je pravdou.

Zatiaľ bola ich sťažnosť oznámená vláde Slovenskej republiky. Podľa nových pravidiel ESĽP začína týmto momentom aj zmierovacia fáza konania. ESĽP ju zaviedol v snahe vyriešiť čo najviac sťažností prostredníctvom zmieru.

Kedy vláda obvykle súhlasí so zmierom?

Vláda k takýmto riešeniam pristupuje väčšinou v prípade evidentných porušení Dohovoru o ochrane ľudských práv v prípadoch analogických tým, o ktorých už ESĽP v minulosti rozhodol. Napríklad vtedy, keď ústavný súd aplikoval na prípad prístup, ktorý už ESĽP v minulosti odmietol ako nesúladný s jeho rozhodovacou činnosťou.

V roku 2019 napríklad vláda pristúpila k zmiernemu riešeniu sťažností týkajúcich sa neprimeranej dĺžky konaní (prípadne k využitiu inštitútu jednostrannej deklarácie vlády, ktorú vláda predkladá ESĽP, ak sťažovateľ odmietne zmier napriek súhlasu vlády) predovšetkým v prípadoch, keď ústavný súd za zistené prieťahy v súdnom konaní priznal finančné zadosťučinenie v nedostatočnej výške alebo v rozpore s judikatúrou ESĽP nepriznal žiadne finančné zadosťučinenie.

V niektorých prípadoch došlo k zmiernemu riešeniu (prípadne k využitiu inštitútu jednostrannej deklarácie vlády) vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť z dôvodu, že sťažovateľ pred jej podaním nevyčerpal prostriedok nápravy v podobe sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi dotknutého súdu alebo podal sťažnosť predsedovi dotknutého súdu iba formálne, bez toho, aby mal predseda súdu reálnu možnosť uskutočniť nápravu.

Rozhodnutie uzavrieť v takýchto prípadoch zmier bolo odôvodnené tým, že prax ústavného súdu, podmieňujúcu úspešné využitie účinného prostriedku nápravy (ústavnej sťažnosti) využitím neúčinného prostriedku nápravy (sťažnosti predsedovi súdu), ESĽP už v minulosti opakovane odmietol, keďže v dôsledku tohto prístupu sa stáva aj z ústavnej sťažnosti neúčinný prostriedok nápravy.

V ďalších prípadoch došlo k zmiernemu riešeniu alebo využitiu inštitútu jednostrannej deklarácie vlády z dôvodu, že ústavný súd neposúdil celkovú dĺžku konania prebiehajúceho na viacerých stupňoch alebo pred viacerými orgánmi, resp. neposúdil dĺžku konania v rozsahu umožnenom formuláciou ústavnej sťažnosti keď neposúdil celkovú dĺžku konania prebiehajúceho na viacerých stupňoch.

Na čo sa ESĽP vlády pýta?

Pokiaľ ide o sťažnosť týkajúcu sa fitness centier, analogická sťažnosť ešte ESĽP posudzovaná nebola. Podľa informácií medializovaných sťažovateľmi Únia fitness centier Slovenska podala ešte v júli sťažnosť na ESĽP. V sťažnosti žiada od štátu zaplatiť všetky svoje náklady za obdobie, keď museli byť povinne zatvorené. Len straty z jari sa podľa únie pohybujú v miliónoch. Majitelia tvrdia, že takto utrpeli majetkovú škodu, stratili príjem a klientelu. K uvedenému došlo na základe opatrení Úradu verejného zdravotníctva v prevencií šírenia vírusu Covid-19.

Podľa informácií zverejnených na stránke ESĽP, tento položil vláde v súvislosti s predmetnou sťažnosťou dve otázky. V prvej sa pýta, či sťažovatelia vzhľadom na okolnosti prípadu, charakter namietaných opatrení a judikatúru ústavného súdu vyčerpali vnútroštátne prostriedky nápravy, tak ako to vyžaduje článok 35 ods. 1 Dohovoru.

V druhej otázke sa ESĽP vlády pýta, či došlo k zásahu do práva sťažovateľov na pokojné užívanie majetku v zmysle článku 1 Protokolu č. 1 a ak áno, či bola splnená požiadavka zákonnosti obsiahnutá v tomto článku.V tomto ohľade ESĽP kladie osobitne otázku, či bol zásah sprevádzaný procesnými zárukami obsiahnutými v článku 1 Protokolu č. 1.

Čo bude nasledovať?

Z uvedeného vyplýva, že ak v predmetnom prípade jedna zo strán nebude súhlasiť so zmierom, bude sa pokračovať v sporovom konaní, pričom najskôr sa vláda vyjadrí k otázkam položeným ESĽP. Potom sa sťažovateľ vyjadrí k stanovisku vlády a zároveň sformuluje svoje požiadavky na spravodlivé zadosťučinenie. Po následnom stanovisku vlády po určitom čase vyhlási svoje rozhodnutie vo veci. ESĽP môže sťažnosť vyhlásiť za neprijateľnú alebo skonštatovať porušenie či neporušenie práv.

Akokoľvek už samotné oznámenie sťažnosti vláde znamená, že ESĽP sa ňou bude seriózne zaoberať. Pripomínam, že väčšinu sťažností ESĽP vyhlasuje za neprijateľnú bez oznámenia vláde. Vláda by mala začať brať vážne upozornenia odborníkov na ľudskoprávnu oblasť pokiaľ ide o ňou prijímané opatrenia.

Vláda by tak mala konečne začať brať vážne predchádzajúce upozornenia, ktoré sme ako odborníci na ľudské práva opakovane formulovali vo vzťahu k ňou prijímaným opatreniam a dbať na to, aby spĺňali záruky obsiahnuté v judikatúre ESĽP a to pokiaľ ide o ich formu, ako aj obsah. V opačnom prípade sa budeme musieť na jej právne lapsusy, v dôsledku ktorých bude musieť vyplácať sťažovateľom úspešným na vnútroštátnych súdoch alebo ESĽP náhrady škody a nemajetkovej ujmy, skladať my, daňoví poplatníci.

Viac sa dočítate aj v rozhovore pre Hlavný denník TU.

Zdroj: bystricoviny.sk / InfoVojna


Zobraziť ďalšie

Zaujímavosti