Problém inteligencie a elít nie je len záležitosťou a problémom Slovenska, ale celého euro-atlantického priestoru. Tvorcom inteligencie sú najmä vysoké školy a univerzity. Absurdity napríklad akademickej inteligencie v štátoch V4 sú stručne analyzované v zborníku (Bachmaier/Blehová 2005) a v polytematickej knihe kritických reflexií (Dudáš 2011). V tomto diele sú stručne identifikovaní aj dirigenti svetovej politiky vzdelávania, zodpovední za pokles úrovne celého školstva.
Keď si kupujeme akýkoľvek výrobok, zaujíma nás také charakteristiky ako cena, kvalita, záručná doba, servis a podobne. Je zarážajúce, že vo verejnom priestore vrátane médií absentujú články a štúdie o úrovni inteligencie i o problematike elít, všetky média ako i inteligencia, najmä tá z humanistických disciplín, priam stachanovsky mlčia o problematike kvality inteligencie a elít. Ak si uvedomíme, že inteligencia je hlava národa, tak kvalita inteligencie je podstatná pre existenciu národa a pre jeho humánne civilizovaný rozvoj.
Slová elita i intelektuál sa často zneužívajú, najmä žurnalistami, politológmi, sociológmi, filozofmi a inými vzdelancami. V prípade pojmu intelektuál zostávajú zakonzervovaní v úzkom pohľade, vytvorenom pangermánskou ideológiou koncom 19. storočia, kedy nemecká inteligencia charakterizovala intelektuála ako vzdelanca v oblasti kultúry – literatúry, huby, umenia i histórie (Liessmann 2010). Poznatky z prírodných a technických vied sú pre nich irelevantné a tí, čo sa prebudili, neboli prinajmenšom v západnom svete pochopiť druhý zákon termodynamiky (Bradshaw 2008), ktorý je determinujúcim základom evolúcie človeka a spoločnosti (Kováč 2015). Obdobne sa zneužívajú pojmy veda, revolúcia i prívlastok svätý - najmä v cirkevných kruhoch ortodoxnej a vatikánskej cirkvi, aby sa predestinovala a zaštítila nedotknuteľnosť, nenapadnuteľnosť, jedinečnosť.
A navyše intelektuáli ako najvyššia vrstva inteligencie a najmä intelektuálne elity majú významnú a nezastupiteľnú spoločenskú úlohu pri vytváraní kultúry v tom najvšeobecnejšom zmysle slova, pri zvyšovaní epistemologického kvocientu kultúry spoločnosti. A úlohou inteligencie v spoločnosti, najmä jej elít, je zachovať si schopnosť sebareflexie a byť tým potrebným autokorektívom spoločenstva. V tom je inteligencia nezastupiteľná.
Elitou sú vybratí najlepší jednotlivci, výkvet, menšina s mimoriadnymi vlastnosťami. Zrejme osoby s kladnými vlastnosťami a nadpriemerné. K elite patria jednotlivci, ktorí v svojej oblasti dosiahli nadpriemerné výsledky či už ide o vedu, umenie, šport alebo akúkoľvek činnosť, samozrejme pri dodržiavaní platných etických noriem.
Podľa druhu činnosti rozlišujeme elity vedecké, technické, elity v humanitných disciplínach, elity umelecké, elity športové a podobne. V prípade inteligencie môžme hovoriť o intelektuálnej elite.
Máme elity na Slovensku?
Otázkou je, či máme na Slovensku elity v pôvodnom slova zmysle, ak áno, ako sú početné a tiež, aká je slovenská inteligencia vôbec. Históriu vývoja slovenských elít a inteligencie, ktorá podstatne ovplyvnila ich dnešnú úroveň, ponechám v tejto štúdii mimo pozornosti z priestorových dôvodov ...
Viac sa dočítate v celej štúdii doc. Dudáša:
Zdroj: InfoVojna
