Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v stredu vyhlásil, že neprajníci Bieloruskej republiky doma i zo zahraničia prešli po kauze s vynúteným odklonením lietadla spoločnosti Ryanair, ku ktorej došlo v nedeľu 23. mája, cez "mnoho červených čiar". Informovala o tom agentúra BelTa.
Na palube tohto lietadla sa nachádzal kritik Lukašenkovho režimu a novinár Raman Pratasevič, ktorý bol po vynútenom pristátí lietadla v Minsku zadržaný a je vo vyšetrovacej väzbe. Kauza vyvolala na medzinárodnej scéne veľké pobúrenie.
Lukašenko v stredu vo svojom vystúpení pred poslancami parlamentu, členmi ústavnej komisie a zástupcami vládnych orgánov vyhlásil, že správa o tom, že v lietadle spoločnosti Ryanair je nastražená bomba, prišla zo Švajčiarska. Uviedol tiež, že na palube tohto lietadla „bol terorista“ a že „o tom vedeli aj mimo Bieloruska“.
Zdôraznil, že konal úplne legálne a šlo mu o ochranu ľudí. Zopakoval aj svoje predchádzajúce tvrdenia, že posádka lietadla sa po varovaní o bombe sama rozhodla pristáť v Minsku. Piloti sa podľa Lukašenka poradili „s vlastníkmi lietadla“ a letiskom vo Vilniuse, rozhodli sa však pristáť v Minsku.
Lukašenko: Stíhačka mala pomôcť pri komunikácii
Lukašenko podľa svojich slov súhlasí s tým, že manéver s obratom lietadla do Minska, keď bolo 70 kilometrov od Vilniusu, sa zdá byť nelogický, podľa agentúry Interfax si však v prejave položil otázku, „prečo (toto) lietadlo neprijali iné letiská“.
Poprel tiež podozrenie, že pilotov dopravného lietadla prinútili zosadnúť bieloruské stíhačky MiG-29. Tieto tvrdenia označil za „absolútnu lož“. Uviedol pritom, že úlohou bojového lietadla bolo zabezpečiť komunikáciu a naviesť civilné lietadlo na pristátie v prípade kritickej situácie.
Lukašenko komentoval aj informácie, že okrem zadržaného Prataseviča a jeho priateľky Sofie Sapegovej do Vilniusu neleteli všetci cestujúci: vyhlásil, že spomedzi ľudí na palube lietadla do Vilniusu nepokračovali traja, pričom médiá „z nich urobili zamestnancov KGB.“
Vyhlásil tiež, že posádka lietadla írskeho prepravcu niekoľko hodín „s niekým telefonovala a nechcela odletieť z minského letiska“. Tvrdenia, že „posádku a cestujúcich na letisku (v Minsku) zadržiavali ozbrojené osoby“, označil Lukašenko za „ďalší nezmysel“.
Zdôraznil aj to, že „lietadlo v Minsku ešte ani poriadne nepristálo, a už sa objavili ako cez kopirák napísané obvinenia od Západu a zákazy letov“.
Interfax pripomenul, že riaditeľ odboru letectva bieloruského ministerstva dopravy Arciom Sikorskij v pondelok informoval, že varovanie o nastraženej bombe na palube lietadla spoločnosti Ryanair letiaceho z Atén do Vilniusu bol zaslaný na e-mail minského letiska zo schránky na serveri protonmail.
List bol v anglickom jazyku, jeho autori sa označili za príslušníkov radikálneho palestínskeho hnutia Hamas a vysvetlili, že ak Izrael neprestane útočiť v pásme Gazy, vyhodia do vzduchu lietadlo.
Hnutie Hamas následne deklarovalo, že s týmto incidentom nemá nič spoločné.
Bielorusko je skúšobňou, tvrdí prezident
Lukašenko vo svojom prejave vyhlásil, že neprajníci Bieloruska zmenili taktiku a „prešli od organizovania nepokojov do fázy (jej) dusenia“, pričom zašli za „hranice zdravého rozumu a ľudskej morálky“.
Domnieva sa, že proti Bielorusku sa nevedie len informačná vojna, ale „hybridná, moderná vojna“ a je potrebné vyvinúť úsilie, aby sa zo „studenej nezmenila na horúcu“. Upozornil pritom, že jeho oponenti hľadajú nové zraniteľné miesta a skúšajú voči Bielorusku nové metódy.
Lukašenko varoval, že Bielorusko nie je konečným cieľom týchto neprajníkov, ale iba skúšobňou praktických metód pred „výpadom na východ“. Sľúbil, že spomínaných „neprajníkov“ čoskoro odhalí a zverejní všetko, „čo narozprávali aj tí, čo ušli (do exilu), aj nedávno zadržaní“.
Prijaté a prijímané tvrdé opatrenia voči opozícii Lukašenko označil za odôvodnené, pričom vyhlásil, že bieloruský štát takto „už v zárodku potlačil vlnu neonacizmu“. „Naše kroky sa mohli zdať prehnané tým, ktorí odobrujú tieto zverstvá. Táto stratégia je však pre krajinu životne dôležitá,“ dodal Lukašenko.
Hrozba oslabenia kontroly na hraniciach
Alexander Lukašenko v stredu pohrozil, že Bielorusko na svojich hraniciach oslabí kontrolu nad obchodovaním s drogami a nelegálnou migráciou. V prejave na pôde parlamentu vyhlásil, že Bielorusko na svojich hraniciach "zastavovalo drogy a migrantov", pričom Západu odkázal, že "teraz si ich užívajte a chytajte sami".
Niektorí predstavitelia západných krajín označili bieloruský zásah proti lietadlu za "akt štátneho terorizmu". Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie sa v pondelok zhodli na prijatí cielených sankcií voči Bielorusku. V prijatých záveroch bruselského summitu tiež vyzvali únijných prepravcov, aby sa vyhýbali preletom bieloruského vzdušného priestoru. Chcú tiež znemožniť prelety a pristátia bieloruských aeroliniek na území členských štátov EÚ. Bieloruský postup skritizovali tiež Spojené štáty.
Lukašenko to vo svojom prejave komentoval: "Nepáči sa vám prelet bezpečným Bieloruskom, lietajte tam, kde priviedli do hrobu 300 ľudí", čím narážal na zostrelenie malajzijského lietadla nad Ukrajinou z leta roku 2014.
Lukašenko chce, aby Západ platil
Bielorusko bude žiadať, aby západné krajiny uhradili náklady, ktoré Minsku vznikli počas incidentu s lietadlom spoločnosti Ryanair. Lukašenko odporučil Západu, "keď už pripravuje ďalší balík sankcií", aby nezabudol "kompenzovať náklady, ktoré bieloruskej strane vzniknú počas vyšetrovania incidentu". Pripomenul, že existujú "medzinárodné pravidlá a naše zákony". "Musíte za to platiť," uviedol Lukašenko v stredu v prejave.
Bieloruský minister zahraničných Uladzimir Makej zasa podľa agentúry Interfax vyzval západné krajiny, aby "sa spamätali" a začali s Minskom rokovať. Vyjadril totiž presvedčenie, že ďalšia eskalácia nepovedie k ničomu dobrému. "Problémy by sa mali riešiť za rokovacím stolom - toto je naša zásadná pozícia," citovala ho agentúra BelTA. Avizoval tiež, že Bielorusko "bude adekvátne reagovať na všetky sankcie a reštriktívne metódy".
Bieloruský premiér Raman Halovčenka zasa v stredu upozornil, že ak Západ sprísni sankcie proti Bielorusku, Minsk na to bude reagovať. Upozornil, že tieto opatrenia "budú veľmi bolestivé pre krajiny, ktoré zaujali (k Bielorusku) otvorene nepriateľské stanovisko: od embarga na dovoz tovaru až po obmedzenia tranzitu".
Kremeľ dôveruje Lukašenkovej verzii
Rusko nevidí dôvod neveriť vysvetleniu bieloruského lídra Alexandra Lukašenka o okolnostiach nedeľného odklonu komerčného letu do Minsku, uviedol dnes podľa agentúry TASS ruský prezidentský hovorca.
"Nakoľko tomu rozumieme, (Bielorusko) neukladalo pristátie lietadla zo svojej iniciatívy, ale riadilo sa pritom zodpovedajúcimi pravidlami v prípade hrozby," oznámil hovorca Dmitrij Peskov. "Nevidíme tu žiadny dôvod neveriť bieloruskej strane," zdôraznil.
Slovensko zatvára svoj vzdušný priestor pre všetky bieloruské aerolinky
Ministerstvo dopravy rozhodlo o zatvorení slovenského vzdušného priestoru pred všetkými bieloruskými aerolinkami. Po rokovaní vlády o tom informoval minister dopravy Andrej Doležal (nom. Sme rodina). Jeho rezort sa takto rozhodol na základe odporúčania Rady Európskej únie (EÚ) aj stredajšej (26. 5.) diskusie na pôde vlády.
Podľa ministra ide o slovenskú reakciu a odpoveď na bezprecedentné odklonenie nedeľňajšieho (23. 5.) letu spoločnosti Ryanair smerujúceho z gréckych Atén do litovského Vilniusu a jeho následné uzemnenie na bieloruskom letisku v Minsku. Zákaz bude účinný od stredajšej polnoci až do odvolania.
Lety zastavuje aj Česko
O podobnom kroku informovala v stredu aj Česká republika, ktorá sa rozhodla pozastaviť premávku bieloruských aerolínií Belavia na svojom území. Rozhodla o tom tamojšia bezpečnostná rada a následne to oznámil minister zahraničných vecí Jakub Kulhánek a minister priemyslu, obchodu a dopravy Karel Havlíček.
„Pozastavujeme premávku leteckej spoločnosti Belavia v Českej republike. Posledný let, ktorý bude vybavený, bude dnes. Piatkový ani nedeľňajší let vybavený nebude,“ uviedol vicepremiér Havlíček. Doplnil, že pre českých občanov cestujúcich medzi ČR a Bieloruskom bude v prípade potreby zrejme zriadená náhradná autobusová doprava. K podobným opatreniam podľa jeho slov už pristúpili i Francúzsko, Litva, Švédsko, Lotyšsko, Británia či Ukrajina.
Nízkonákladová aerolinka Ryanair vo vyhlásení uviedla, že Bielorusko upozornilo posádku jej letu na potenciálnu bezpečnostnú hrozbu v podobe bomby na palube a dostalo pokyny na odklon na najbližšie letisko v Minsku. Stroj po pristátí prehľadali, no žiadnu bombu nenašli. Zadržali však 26-ročného novinára a aktivistu Ramana Prataseviča spolu s jeho ruskou priateľkou.
Európska únia sa v pondelok (24. 5.) dohodla na uvalení sankcií proti Bielorusku, medzi ktoré patrí aj zákaz pre bieloruské spoločnosti využívať vzdušný priestor a letiská 27 členských štátov EÚ. Vedúci predstavitelia EÚ tiež vyzvali všetkých dopravcov so sídlom v EÚ, aby sa vyhli preletom nad Bieloruskom.
Zdroj: pravda.sk / topky.sk / YouTube / spravy.rtvs.sk
