Slovensko sa aktuálne stalo svedkom pozoruhodnej polemiky týkajúcej sa relácie Do kríža vysielanej na Dvojke RTVS.
Pozrime sa na tento spor (a aj na ďalšie jeho súvislosti) bližšie. Posledné vydanie relácie bolo venované téme umelých potratov.
Pripomeňme, že relácia sa profiluje ako konzervatívna, pričom jej moderátormi sú Jaroslav Daniška a Štefan Chrappa. V spomínanej časti relácie vystúpili ako hostia expolitik Vladimír Palko a bývalý poslanec a politik Progresívneho Slovenska Martin Poliačik.
Relácia si vyslúžila tvrdú kritiku v liberálnom prostredí. Spomínala sa údajná nevyváženosť, ktorá mala byť spôsobená aj tým, že o potratoch, ktoré sú vraj „ženskou“ témou, diskutovali výlučne muži.
Viacero výhrad smerovalo k spôsobu Daniškovho moderovania a podpredsedníčka hnutia Progresívne Slovensko Zora Jaurová spochybnila aj spôsob financovania relácie. Navyše, spolu s ďalšími ženami hlásiacimi sa k Progresívnemu Slovensku, ohlásila podanie podnetu pre reláciu na Radu pre vysielanie a retransmisiu.
V prvom rade treba poznamenať, že zaradenie relácie Do kríža do programovej skladby RTVS bolo jednoznačne krokom vpred, aspoň čiastočne vyvažujúcim v podstate liberálnu orientáciu všetkých televízií vrátane RTVS.
Tá doposiaľ prinášala vyhranené liberálne diskusie ako Večera s Havranom, Silná zostava, dávnejšie aj reláciu Pod lampou. Treba konštatovať, že ľudia s konzervatívnym a národným presvedčením rozhodne nemali v týchto reláciách adekvátne zastúpenie.
Napriek tomu sa nedá povedať, že by sa v posledných rokoch relácie Silná zostava a Večera s Havranom stávali terčmi silných útokov z konzervatívneho prostredia. Skôr boli prechádzané mlčaním. Silná kritika sa spustila až teraz – od liberálne orientovaných občanov, pre reláciu Do kríža.
Vyvodzovať z kritiky liberálov na adresu relácie Do kríža akési „diskriminačné“ pôsobenie RTVS voči tejto názorovej skupine by teda bolo nesprávne. Pokiaľ nejakú názorovú skupinu verejnoprávna televízia roky ignorovala, boli to práve konzervatívne orientovaní občania. To, že sa proti takémuto prístupu málokedy ohradili, možno pripísať väčšmi ich umiernenosti, ako vyváženosti vysielania RTVS.
Akési jednostranné a neobjektívne vnímanie údajnej diskriminácie liberálov na Slovensku sa však dá ilustrovať aj na inom prípade. V poslednom čase sa liberálne médiá postavili „do pozoru“ pre kauzu publicistu a moderátora Michala Havrana.
Stalo sa tak v súvislosti s jeho článkom Pošlite Kuffu do cirkusu uverejnenom v denníku SME, v ktorom nevyberaným spôsobom urážal kňaza Mariána Kuffu a katolíkov. Ich informovanie o veci však vyznelo tak, že pre svoj názor sú aktuálne „prenasledovaní“ len liberáli.
Napríklad Karol Sudor z Denníka N v rozhovore s Havranom spomenul len prípady, keď boli trestne stíhané prejavy liberálov – ako bol prípad Kalmusa a Lorenza pri Biľakovej buste, prípad Arpáda Soltésza či satirickej stránky Zomri. Týmto Sudor len nahral na smeč svojmu respondentovi, pričom však vôbec nespomenul prípady trestného stíhania konzervatívne orientovaných ľudí na Slovensku za vyjadrenie svojich názorov.
Dovolíme si preto Denníku N a celému liberálnemu mainstreamu pripomenúť doplniť a takéto prípady spomenúť na tomto mieste. Trestne stíhaní (a v niektorých prípadoch aj odsúdení) pre svoje názory boli poslanci ĽSNS Milan Mazurek a Stanislav Mizík.
Takisto šéfredaktor mesačníka Zem&Vek Tibor Eliot Rostas (ktorému dokonca NAKA urobila raziu v jeho dome, pričom špeciálna jednotka mierila strelnými zbraňami na jeho rodinných príslušníkov), ďalej napríklad občiansky aktivista Marek Baláž; pôvodne bol pre svoj názor stíhaný aj expremiér Robert Fico.
Trestné oznámenie za vyjadrenie názoru bolo podané aj na poslanca Smeru-SD a politológa Ľuboša Blahu, ako aj na predsedu KSS Jozefa Hrdličku. A „opletačky“ so zákonom pre svoje videá mali aj známi youtuberi Rudolf Vasky a Martin Daňo, pričom Vasky je už druhýkrát vo väzbe.
Rozhodne teda nemožno situáciu vnímať tak, ako to navodzujú liberálne médiá. Áno, naša spoločnosť zjavne má problém so slobodou slova a s rešpektovaním odlišného názoru, avšak doteraz sa tento problém týkal takmer výhradne konzervatívcov. Veľká mediálna kampaň však prišla až v súvislosti s prípadom Michala Havrana, respektíve reláciou Do kríža.
Konzervatívny denník Postoj ako príčinu mnohého zo spomenutého diania identifikoval tzv. protiextrémistickú novelu zákona zavedenú za bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej. To je však, povedzme si pravdu, len časť problému.
Zásadný problém tkvie v samotných liberáloch a ich vnímaní sveta. Ich verejne známi predstavitelia sa už dlhodobo prejavujú ako krajne neznášanliví k ľuďom s odlišným svetonázorom. Vidieť to aj na súčasnom nenávistnom a zosmiešňujúcom nálepkovaní konzervatívnych politikov, ktorí majú ambíciu presadiť v parlamente obmedzenia v prístupe k interrupciám.
Zhrňme si to: keď sú z verejného priestoru, najmä z médií, vytláčaní konzervatívci, tí obvykle reagujú umiernene (ak vôbec). Avšak v prípade odvysielania konzervatívnej relácie, proti ktorej majú liberáli výhrady, hoci v nej majú aj svojho zástupcu, spustia tvrdú antikampaň.
Zdá sa teda, že nedostatok tolerancie je už v samotnej podstate súčasnej verzie liberalizmu, nazývanej aj progresivizmom. Je určite dobré, že politická strana s takouto agendou vo voľbách neuspela.
To však nič nemení na tom, že nátlak na zmenu spoločnosti z jej strany či zo strany rôznych podobne orientovaných skupín a médií bude pokračovať. Nerád by som tento názorový stret nazýval (ako niektorí komentátori) kultúrnou vojnou, ale idylka to taktiež určite nebude.
Autor: Ladislav Kováčik
Zdroj: napalete.sk
