Nová moc pred voľbami sľubovala, že ľudí do funkcií bude vyberať transparentne, jedine na základe objektívnych kritérií. A teraz, pred voľbou generálneho prokurátora vysvitlo, že by tam chceli dať človeka, ktorého meno mnohým vyrazilo dych.
V pondelok jeho meno potvrdil premiér Igor Matovič: podľa neho výborným kandidátom na funkciu generálneho prokurátora by bol bývalý minister vnútra Daniel Lipšic.
Pravda, súčasný zákon jeho nomináciu neumožňuje, avšak nová moc avizovala, že plánuje zákon zmeniť tak, že by potom už Lipšicovej kandidatúre nestálo nič v ceste.
Rysuje sa tu teda, že do jednej z kľúčových pozícií v štáte by sa mohla dostať jedna z najkontroverznejších postáv slovenského „deep state“ – človek, ktorý nikdy nechýbal tam, kde sa diali tie najhoršie veci, ktoré v novodobej histórii hýbali Slovenskom.
Nie je to ešte isté, ale ak by sa chýr o jeho možnej kandidatúre, ktorý naznačil aj samotný premiér, ukázal ako pravdivý, a ak by Lipšic v konkurze uspel, tak potom by už nebolo treba nič dodávať k sľubom o tom, ako nekorupčne, neprotekčne a transparentne, len podľa zásluh, schopností a osobných vlastností bude nová moc vyberať kádre do dôležitých funkcií.
Dokonca aj samotný Denník N, ktorý je najextrémnejšou hlásnou trúbou kruhov, ktoré Lipšic reprezentuje, sa voči Lipšicovej kandidatúre stavia negatívne: „Bývalý politik má asi tisíc konfliktov záujmov, ako kandidát sa dá spochybniť za minútu premýšľania,“ píše Filip Obradovič.
„V demokraticky vyspelejšej krajine by nepripadalo do úvahy, aby Daniel Lipšic bol kandidátom na generálneho prokurátora. Nie je to dobrá správa a nemá tam čo hľadať. Roky bol vo vrcholovej politike a bol by v nej zrejme dodnes, ak by nedošlo k tragickej nehode, pri ktorej zomrel človek.“
Advokát Matoviča, Kuciakovcov aj Kisku
„Teraz premiér Matovič chce z kolegu Lipšica urobiť jedného z najvplyvnejších ľudí v krajine, ktorý má moc rozhodnúť, ako a či vyšetrovať čokoľvek a kohokoľvek,“ píše ďalej Obradovič a ako jeden z tých mnohých konfliktov záujmov spomína, že Lipšic je advokátom ešte stále predsedu koaličnej strany Za ľudí a exprezidenta Andreja Kisku v jeho daňovej kauze.
Aké sú dnes pravidlá pre výber generálneho prokurátora? Zákon o prokuratúre č. 153/2001, konkrétne § 7 ods. 3 hovorí, že za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor, ktorý dosiahol vek 40 rokov, ak s vymenovaním súhlasí a ak aspoň desať rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta, z toho najmenej 5 rokov funkciu prokurátora alebo sudcu. Daniel Lipšic tieto podmienky nespĺňa. Podľa ustanovenia § 8 ods. 3 písm. c) prezident odvolá generálneho prokurátora na návrh Národnej rady SR, ak bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za spáchanie trestného činu. Lipšic bol odsúdený za to, že zavinil dopravnú nehodu a smrť človeka, takže problémom by u neho bol aj tento bod.
V Lipšicovom prípade však je oveľa viac vecí vzbudzujúcich pochybnosti, než len formálne nesplnenie podmienok. Hovorí sa napríklad o tom, či sa vôbec stal advokátom regulérnym spôsobom. Píše o tom aj sudca Štefan Harabin vo svojej knihe Súdnosť, ktorý tam Lipšica dokonca oslovuje priamou rečou: „…ste jednoznačne zneužili svoju právomoc, keď ste na ministerstve, kde ste pracovali, urobili justičnú skúšku. Na urobenie skúšky je potrebná trojročná prax na súde alebo na prokuratúre, taký bol vtedy zákon. Na vojenskej prokuratúre ste neboli ani rok a súd ste videli akurát tak možno z rýchlika, ale nepraxovali ste tam. Pokúšali ste sa urobiť skúšku na vojenskej prokuratúre, čo vám zo zákonných dôvodov zamietli, a tak ste si sám sebe a ďalším mladým nominantom KDH umožnili ju urobiť bez splnenia zákonných podmienok. Vy ste si sám sebe podľa dokumentov odporučili urobiť skúšku.“
Harabin ďalej píše: „A je tu ešte jedna zaujímavosť. Skúška má písomnú časť písanie rozsudkov, ktorá sa píše vlastnou rukou. Doposiaľ ani jeden z 1370 sudcov, ani jeden zo 4682 advokátov, ani jeden z 327 notárov a rovnako ani jeden z 806 prokurátorov nemohol používať pri písaní notebook. Iba jedna osoba v histórii ho mohla používať a mať šancu takto podvádzať. Skúsite hádať kto to bol? Pán Daniel Lipšic.“
Iné zdroje zase hovoria, že Lipšic údajne nemohol v roku 1997 získať hodnosť PhD. zákonným spôsobom, pretože neabsolvoval v zmysle zákona doktorandské štúdium. Novinárka Jana Teleki poukazuje na jeho profesný životopis, podľa ktorého nemal ani teoreticky kedy absolvovať doktorandské štúdium.
Priateľ, či nepriateľ zavraždeného Ernesta Valka?
Najzaujímavejšou časťou príbehu o Lipšicovi však je skutočnosť, že sa nejakým spôsobom zjavuje vo všetkých mediálne významných prípadoch, ktoré sa na Slovensku dotýkajú zločinu a zároveň aj politiky. Teleki k tomu hovorí: „Páchateľov trestných činov, zastúpených advokátom Danielom Lipšicom spája jedna podstatná vec: ich popis skutku nezodpovedá policajným nálezom zaisteným na mieste činu. Otázkou zostáva, či sa pred rekonštrukciou na mieste trestného činu vôbec niekedy ocitli.“ A pýta sa: „Prečo akoby zázrakom páchatelia, ktorých zastupuje, sú v čase objasnenia skutku vo väzbe za inú trestnú činnosť?“
Lipšic bol v dobe vraždy Ernesta Valka ministrom vnútra, ktorý okamžite prišiel na miesto Valkovej vraždy a povedal, že urobí všetko pre potrestanie páchateľa. Údajne bol Valkovým priateľom, ale podľa Teleki to tak nebolo: „Dôvodom na jeho okamžitý príchod na miesto vraždy nepochybne nebol zármutok nad stratou priateľa. Zábery odvysielané bezprostredne po nehode a výrazy v Lipšicovej tvári nevypovedajú o priateľskom vzťahu.“
A čuduj sa svete, stal sa obhajcom obžalovaného Jaroslava Klinku v tomto prípade. Prečo ho zastupuje, to pôvodne vysvetľoval potrebou objasnenia vraždy a odsúdenia páchateľa: „Urobil som tak preto, lebo vražda Ernesta Valka takto môže byť vyšetrená a jeho vrah odsúdený.“ Lenže namiesto spravodlivého trestu pre páchateľa Lipšicova obhajoba napokon viedla k dohode o vine a treste. Ten prípad je zamotaný a podozrivý, keď dokonca aj rodina zosnulého Valka má pochybnosti o Klinkovej vine a hovorí, že celý proces bol veľmi podivný.
Lipšic bol ministrom vnútra aj v čase, keď jemu podriadená polícia „vyšetrila“ brutálnu vraždu ex-primátora Hurbanova Basternáka, ktorá sa stala v roku 2010, teda krátko po nástupe Radičovej vlády. Za túto vraždu bol odsúdený ešte v roku 2011 Štefan Kaluz, obyčajný pešiak, nájomný vrah, ktorý chcel po zadržaní usvedčiť objednávateľov, ale bál sa o svoju rodinu. Dnes sa vie, že vraždu sprostredkovávala rovnaká osoba, ako tá, ktorá sprostredkovala vraždu Kuciaka: Alena Zsuzsová. „Keby Lipšicova polícia dokázala vraha doviesť k tomu, aby ukázal prstom na Zsuzsovú, Kuciak dnes mohol žiť. Prečo sa tak nestalo? A prečo nikoho vtedy nezaujímalo, kto stál za touto vraždou?“ pýta sa poslanec Národnej rady Ľuboš Blaha.
Lipšicovo stádo
Po internete koluje pikantná komunikácia zo sociálnych sietí z roku 2012 medzi Zsuzsovou a Lipšicom, o ktorej Lipšic tvrdí, že je falošná. Nuž, to isté tvrdí o svojej zverejnenej komunikácii s kadekým aj Kočner...
A dnes Lipšic robí právnika rodine Zsuzsovej obete – Jána Kuciaka! Hneď po vražde sa ponúkol, že to bude pre nich robiť, čo viacerí zasvätení komentovali, že mu asi veľmi záležalo na tom, aby mal prístup k vyšetrovaciemu spisu. K tomu spisu, z ktorého teraz unikajú práve také informácie, ktoré sa ani náhodou nijako nedotýkajú Lipšica a ľudí z jeho okolia...
Potom je tu kauza „Lipšicovo stádo“, kauza Privatbanka, v ktorej niekto novinárom prezradil informácie o Kočnerových účtoch v tejto banke a obvineným bol Lipšic spolu s bývalým podpredsedom Národnej rady Gáborom Grendelom. Lipšicovo meno sa nachádza aj v Kočnerovej Threeme v komunikácii Kočnera so Jaroslavom Haščákom z roku 2016, kde Kočner Haščáka pred Lipšicom varuje, na čo mu Haščák mal odpovedať poznámkou „Už je kúpený”. Lipšic zastupoval aj TV Markíza v kauze zmenky, ktorá tiež všeličím smrdí.
A tak ďalej, a tak ďalej... uvedené prípady, samozrejme, ani zďaleka nevyčerpávajú celú tému. Kto by sa chcel dozvedieť kompletný príbeh o Danielovi Lipšicovi, potreboval by naozaj dobrý skafander, aby sa mohol bezpečne ponoriť do takých hĺbok štátnych a justičných štruktúr, v ktorých plávajú ryby tejto veľkosti. Hlavný záver je však zrejmý už na prvý pohľad, a preto mnohí iba neveriaco krútia hlavami: hádam ani nie je možné, aby sa koalícia takýmto hrubým spôsobom zdiskreditovala hneď na úvod svojho vládnutia a dosadila do kresla generálneho prokurátora práve tohto človeka.
Radačovského výhrady
O šialenej možnosti, že by sa Lipšic mohol stať generálnym prokurátorom, pochybuje aj bývalý sudca, dnes europoslanec Miroslav Radačovský: „Nepredpokladám, že by súčasná vláda, viazaná aj aktami EÚ, účelovo, politicky, zmenila zákon, kvôli jednej osobe. Pritom som viac ako len presvedčený, že ani Lipšic by sa takýmto spôsobom nechcel zapísať do histórie demokratických zmien na Slovensku. Nebolo by to tiež prospešné aj kvôli trestným stíhaniam niektorých koaličných ale aj opozičných politikov, pretože či už by bolo trestné stíhanie ukončené v ich prospech alebo neprospech, malo by vždy pečať a nádych možnej neobjektivity a absencie nestrannosti. A to nie je pre zachovanie právneho štátu a demokracie dobré.“
„Je to jedno z tých veľmi kvalitných mien,“ odpovedal na otázku o Lipšicovej nominácii minister hospodárstva a predseda vládnej strany SaS Richard Sulík. Podľa neho premiér o kandidátovi koalície na generálneho prokurátora bude detailnejšie informovať, keď sa dohodnú.
„Na jednej strane si uvedomujem, že dnes je obrovská šanca, možno prvýkrát za 30 rokov, posunúť Slovensko v oblasti práva a spravodlivosti radikálne dopredu. Na druhej strane ja v súčasnosti nespĺňam podmienky na kandidovanie na generálneho alebo špeciálneho prokurátora, keďže nie som prokurátorom,“ povedal o svojej možnej kandidatúre sám Lipšic. Lenže to nemusí byť prekážkou, ak si koalícia zmyslí prijať „Lex Lipšic“.
Zdroj: extraplus.sk
Články súvisiace s tematikou:
