Slovenská republika je sklamaná, že Ruská federácia nevyužila uplynulých šesť mesiacov na podniknutie krokov potrebných na zachovanie Zmluvy o likvidácii striel stredného a kratšieho doletu (INF). Uviedlo to Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vo svojom stanovisku, ktorým sa prihlásilo k vyjadreniu Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európskej únie.
"Obdobie šiestich mesiacov od ohlásenia zámeru USA odstúpiť od zmluvy INF z dôvodu jej porušovania spôsobeného rozmiestnením nepovolených ruských raketových systémov 9M729 malo pritom umožniť ruskej strane obnoviť plné dodržiavanie jej zmluvných záväzkov," doplnilo ministerstvo. Slovensko v tejto súvislosti plne podporuje prípravu príslušných obranných opatrení NATO zameraných na zaistenie bezpečnosti členských štátov Aliancie a ich občanov.
"Vzhľadom na ofenzívny charakter striel stredného a kratšieho doletu vyzývame Ruskú federáciu a Spojené štáty, aby využili bilaterálny dialóg o strategickej bezpečnosti, ako aj multilaterálne fóra k posilneniu medzinárodných režimov kontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia, vrátane prostredníctvom stiahnutia a likvidácie už rozmiestnených nepovolených ruských systémov 9M729," uvádza rezort v stanovisku.
Štáty NATO v piatok obvinili Moskvu z ukončenia platnosti Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu a zaviazali sa k primeranej reakcii na rozmiestňovanie ruských rakiet 9M729. Aliancia týmto vyhlásením podporila Spojené štáty, ktoré oficiálne odstúpili od zmluvy.
Rusko: Zmluva o likvidácii rakiet bola ukončená na podnet USA
Rusko v piatok ohlásilo formálne ukončenie Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) z čias studenej vojny, pričom zo vzniknutej situácie vinia ruskí predstavitelia Spojené štáty. Tie v ten istý deň oficiálne oznámili svoje odstúpenie od zmluvy. Písala o tom agentúra AFP.
"Druhého augusta 2019 bola na podnet Spojených štátov ukončená platnosť zmluvy medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu," uviedlo vo svojom vyhlásení ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov medzitým v tejto súvislosti vyzval Spojené štáty, aby uplatnili moratórium na rozmiestňovanie rakiet stredného a kratšieho doletu. "Toto moratórium by bolo porovnateľné s tým, ktoré ohlásil Vladimir Putin a na základe ktorého sa Rusko zaviazalo nerozmiestňovať takéto zariadenia, ak sa Spojené štáty zdržia ich rozmiestňovania v niektorých vybraných regiónoch," uviedol Riabkov.
Riabkov však zároveň spochybnil sľub NATO, týkajúci sa nerozmiestňovania jadrových zbraní v Európe.
"Členské štáty NATO nás nateraz ubezpečujú o tom, že nemajú v pláne rozmiestňovanie predmetných jadrových zariadení. Avšak takéto uistenia nemôžeme brať za smerodajné, keďže aliancia v minulosti opakovane nedodržiavala svoje sľuby," zdôraznil námestník.
Zmluvu podpísal Ronald Reagan a Michail Gorbačov v roku 1987
Zmluva INF, ktorú v roku 1987 podpísali vtedajší lídri Spojených štátov a bývalého Sovietskeho zväzu, obom stranám zakazovala okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo jadrových a konvenčných rakiet s plochou dráhou letu, ktoré majú dolet 500 - 5500 kilometrov a sú odpaľované z pevniny.
Rusko i Spojené štáty plnenie INF tento rok pozastavili, keď sa vzájomne obvinili z jej porušovania.
Washington dávnejšie avizoval, že od INF definitívne odstúpi 2. augusta, ak Rusko dovtedy nezlikviduje svoj nový raketový systém. Ruský prezident Vladimir Putin 3. júla podpísal zákon o pozastavení plnenia zmluvy INF zo strany Moskvy. Rusko tento krok oznámilo 2. februára po tom, ako tak koncom januára urobili aj Spojené štáty.
