Včera (19. septembra 2018) sa na Myjave konali slávnosti pri príležitosti 170. výročia štúrovskej revolúcie a založenia prvej Slovenskej národnej rady. A tak si vravím, že takáto udalosť by stála aj za spomenutie v článku. Vyhľadávam dostupné informácie o podujatí a sprievodnom programe, keď tu ma zarazí veľkými písmenami napísané: „POD ZÁŠTITOU PREDSEDU NR SR ANDREJA DANKA.“
Len pre rekapituláciu historickej udalosti. Slovenská národná rada ako najvyšší politický orgán Slovákov vznikla vo Viedni v roku 1848 pod vedením Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu. Vo Viedni sa zároveň konal i nábor do slovenského vojska. Prvá výprava viedla práve na Myjavu, kde SNR našla aj svoje sídlo. Dňa 19. 9. 1848 bolo oficiálne vyhlásené povstanie, kedy Štúr na verejnom zhromaždení proklamoval samostatnosť Slovenska a vypovedal poslušnosť uhorskej vláde. Viac z histórie, ak si ju už nepamätáte zo školských lavíc, nájdete TU.
Avšak vráťme sa k hlavnému organizátorovi kapitánovi Dankovi. Andrej Danko je predsedom Národnej rady Slovenskej republiky (od roku 2016), predsedom Slovenskej národnej strany (od roku 2012) a prezentuje sa ako „národniar“. V tejto súvislosti stojí za rekapituláciu jeho život pred vstupom do politiky.
Rozkaz znel jasne
Andrej Danko študoval na gymnáziu v Revúcej a neskôr na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Následne absolvoval 10-mesačnú vojenskú službu, ktorú ukončil s hodnosťou desiatnik. Práve preto bolo až komické, keď ho minister obrany Peter Gajdoš povýšil na hodnosť kapitána, čiže o 8 hodností vyššie. Len tak, na oslave, s argumentáciou, že išlo o rozkaz.
V pracovnej oblasti jeho života by sme pronárodné aktivity hľadali len márne. Pred voľbami v roku 2016 Danko kriticky vystupoval proti prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Napádal prezidenta ako podnikateľa, ktorý ponúka územie SR pre cudzineckú armádu. Zvláštne, že s takýmito vyhláseniami prišiel práve on, ktorý pred výkonom funkcie predsedu NR SR bol rovnako podnikateľom a privatizérom v časoch Mečiarovej vlády. V roku 1996 pôsobil v predstavenstve podniku Lesostav v Revúcej, ktorý sprivatizoval jeho otec za nižšiu než trhovú cenu a ani z tejto sumy do jej likvidácie nebola zaplatená štátu celá suma.
Od roku 1997 sa venoval advokátskej činnosti a svoje služby poskytoval veľkým spoločnostiam za nemalé sumy. Ako príklad spomeniem jeho advokátske služby pre Miestny úrad v Rači za paušálnu odmenu 150 000 slovenských korún mesačne ( v tom čase bol vicestarostom Rače Rafael Rafaj zo SNS) či služby pre Verejné prístavy, a. s., ktorú riadili Slotovi nominanti vo vyúčtovanej hodnote 1 000 000 korún. Zaujímavosťou je aj to, že akciovka Verejné prístavy mala v tom čase vlastné právne oddelenie... A mohli by sme pokračovať.
Pred voľbami v roku 2016, keď SNS nebola v parlamente, sa Andrej Danko prezentoval napríklad aj svojím negatívnym postojom k budovaniu vojenských základní NATO na území SR. No a v roku 2017 v tichosti asistoval zriadeniu sídla integračného tímu NATO v kasárňach vo Vajnoroch. Skutočne to svedčí o tom, že pán Danko stojí skôr na strane svojho chlebodarcu ako na strane národa či svojho presvedčenia. Bývalý predseda SNS Ján Slota sa na Dankovu adresu vyjadril bez príkras: „Toľko mi lízal riť, že som ani toaletný papier nepotreboval.“
Keď Danko perlí
Okrem toho, že v parlamente kapitán Danko hlasoval napríklad proti zazneniu slovenskej hymny pred schôdzami NR SR, proti zákonu zabraňujúcemu hanobenie štátnych symbolov či proti zákonu, ktorý by zaväzoval štát vytvárať slovenské školy aj na územiach, kde sú Slováci menšinou, sa priklonil aj k diskutabilnému nákupu amerických stíhačiek. Taktiež podporil návrh strany Most-HÍD, aby Železnice Slovenskej republiky pripravili osadenie dvojjazyčných názvov na 55 vlakových staniciach na juhu Slovenska. Takže školy pre Slovákov nie, ale tabule pre Maďarov áno...
Taktiež perlil so zdvihnutým ukazovákom: „Nikto sa nebude z islamu vysmievať!“ Opäť asi zabudol, koho záujmy a akú stranu zastupuje. Rovnako ako začiatkom júla tohto roku, kedy Andrej Danko navštívil Izrael.
Zatiaľ čo na Slovensku sa chystali oslavy výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie, pán kapitán pokľakol pred Múrom nárekov v Jeruzaleme, najposvätnejším miestom židov. Internet obleteli fotografie s titulkom Danko je nadšený z Izraela. Ako vyhlásil po tejto návšteve, v Izraeli sa dokonca pričiní o zriadenie kultúrneho a informačného centra. Izraelčanom ďakoval za pohostinnosť a nezabudol pripomenúť, že bez pomoci židov by spoločný štát Čechov a Slovákov v roku 1918 nevznikol. A aby toho nebolo málo, nariekal aj o problémoch s antisemitizmom na Slovensku a prisľúbil, že slovenskému parlamentu predloží zákon o antisemitizme. „Slovensko je historickým dlžníkom Izraela. Slovensko musí byť príkladom v legislatívnych postupoch pri prijímaní danej normy," povedal k návrhu zákona, o ktorom má NR SR hlasovať v októbri.
Čo teda október okrem opadaného lístia prinesie, sa dozvieme už čoskoro. Avšak pán Danko si zrejme neuvedomuje, že takýto zákon nesie známky rasizmu a šovinizmu. Každý národ má predsa nárok na rovnakú právnu ochranu. Takýto zákon môže otvoriť cestu pre ďalšie rasové zákony a teda z tohto konania nie je jasné, koho záujmy Andrej Danko zastupuje.
Lídrovi SNS treba zrejem zacitovať z histórie ich vlastnej strany, pretože ju zrejme nepozná: „Slovenský národ prešiel zložitým vývojom, pri ktorom mu až dvakrát hrozil fyzický zánik ‒ prvýkrát mu hrozila úplná asimilácia a maďarizácia v Uhorsku po rakúsko-maďarskom vyrovnaní (1867), v druhom prípade duchovné a kultúrne počeštenie v Česko-Slovenskej republike. V oboch prípadoch Slovenská národná strana vystúpila v pravý čas.“
Voliči SNS zrejme nevidia túto predvádzanú Dankovu neznalosť či drzosť. Hlavne, že teraz pred voľbami sa treba pretŕčať, kde sa len dá. Nedávno bol Ľudovít Štúr antisemita a dnes ho oslavujeme? Tak ako je to teda s tou Slovenskou národnou stranou? A skutočne vstupujú politici do svojich funkcií s nezištnými záujmami a s láskou k vlasti?
Veronika Faktorová
