Klimatickí aktivisti pritvrdzujú, varuje Václav Klaus

09.12.2019 | 15:15 Je povinnosťou všetkých demokraticky a racionálne mysliacich ľudí, aby dnes víťaziaci klimatický alarmismus odmietli.

S klímou sa síce ani tento rok, ani v posledných rokoch nič mimoriadne nestalo, ale klimatickí aktivisti, ľudia, ktorí si založili svoju politickú kariéru na vyhrážke, že nás klíma zničí, ak nebude po ich, proti nám práve teraz organizujú frontálny útok, píše Václav Klaus v článku uverejnenom v denníku Právo 3. decembra a na webe Inštitútu Václava Klausa.

Nielen ona povestná Gréta, ale od svojho zvolenia aj nová predsedníčka Európskej komisie (von der) Leyenová, ktorej výroky naznačujú, že sa nám bude po Junckerovi čoskoro cnieť. Už začalo. Kvôli týmto, naším písaním bezprostredne "nedosiahnuteľným" ľuďom, však túto polemiku nepíšem. Mali by sme sa venovať domácim, pretože dosiahnuteľným vierozvestom klimatickej apokalypsy.

Piatkové Právo uverejnilo článok autorov Jungwirth a Hořejš, ktorý je síce svojimi postojmi úplne absurdný, ale našťastie žiada "úprimnú debatu". Hneď ju však zužuje na tému "koľko nás bude zníženie emisií CO2 stáť, čo je až druhá téma. Úprimnú diskusiu musíme najprv viesť o niečom inom.

Tou je základná otázka, či je náš boj s klímou vôbec potrebný. To autori - takmer detinsky, á la Greta - považujú za otázku zbytočnú. O tej už je podľa nich dávno rozhodnuté. Autoritatívne vyhlasujú, že "existuje vedecký konsenzus, že globálne klimatické zmeny prevrátia hore nohami prírodu, ako ju poznáme". Ako niekto, kto sa touto tematikou zaoberá už skoro dve desaťročia, rezolútne hovorím, že žiadny takýto konsenzus vo vede neexistuje a už vôbec nie o tom, že bude príroda obrátená "hore nohami".

Pokúsme sa to trochu štruktúrovať. Existuje vedecký konsenzus o tom, že je - cez všetky netriviálne problémy merania priemernej teploty Zeme - od polovice 19. storočia empiricky preukázateľné, že - s mnohými výkyvmi a prerušeniami - priemerná teplota Zeme rastie v súlade s tým, že sa skončila "malá doba ľadová" , ktorá charakterizovala stáročia predchádzajúce. Tento proces bežal a beží úplne mimo nás, mimo správania a konania človeka.

Naproti tomu neexistuje však žiadny vedecký konsenzus o dôvode tohto rastu priemernej teploty. Mnohí sú naďalej presvedčení, že je to v podstate prírodný proces. Veľký spor sa však vedie o to, akú úlohu v tom môžu zohrávať ľuďmi spôsobené emisie CO2.

Kto tvrdí, že vedecký konsenzus o tejto veci existuje, klame. Dnes a denne sú publikované články a knihy, ktoré s kľúčovým významom ľudského faktora nesúhlasia. Stále znova vznikajú iniciatívy vedcov a bádateľov mnohých vedných odborov, ktorí dominanciu tohto faktora popierajú. Dve z takýchto medzinárodných iniciatív som podpísal (viac o tom v mojej knihe "Zničí nás klímu, alebo boj s klímou", Grada, 2017). Človek na klímu určite vplyv má, ale jeho vplyv sa prejavuje ešte len na x-tom mieste za desatinnou čiarkou.

Neexistuje žiadny vedecký konsenzus o veľkosti budúcej klimatickej zmeny. Ak klimatický panel OSN predpovedá, že sa za práve prebiehajúceho storočia priemerná teplota zvýši o 1,5 ° - 4 ° Celzia, a ak vieme, že sa jeho odhady zatiaľ vždy (bez výnimky) mýlili a že vždy vývoj teploty ďaleko prestreľovali, potom o žiadnom "prevrátení prírody hore nohami" nemôže byť ani reči. Veľmi presvedčivo o tom z našich autorov tento rok písal napr. Vítězslav Kremlík "Obchodníci so strachom" (pozri môj predhovor k tejto jeho knihe).

Neexistuje žiadny vedecký konsenzus ani o tom, či budú dôsledky klimatických zmien vo svojom súčte vôbec negatívne, nieto hrozivé. Teplejšia klíma vždy v dejinách ľudstvu vyhovovalo. Viac CO2 znamená tiež viac zelene (niekde možno menej, ale v priemere viac). Viac ľudí zomrie chladom ako teplom, atď. To všetko bolo mnohokrát zdokumentované.

Kladú si Gréta, von der Leyenová, Jungwirth a Hořejš tieto vážne otázky? Mám strach, že nie. Vrcholom všetkého je nový pojem klimatická núdza, ktorú vyhlásil minulý týždeň nový Európsky parlament. Márne som hľadal, kde tento podivný pojem vznikol, ale zdá sa mi, že už som na to prišiel. Viac ako si priznávame, je naše myslenie ovplyvňované z Nemecka. Nemci používajú pojem "Notstand", núdzový stav.

Má to svoje historické konotácie. V našom kontexte je pikantné to, že tento "Notstand" vyhlásil deň po zapálení Ríšskeho snemu vo februári 1933 nemecký prezident von Hindenburg, ktorý týmto obmedzením občianskych práv a slobôd umožnil nástup Hitlera k moci. Gréta to možno nevie, ale tiež hovorí "náš dom horí".

Je povinnosťou všetkých demokraticky a racionálne mysliacich ľudí, aby dnes víťaziaci klimatický alarmismus odmietli. Inak hrozí, že sa budú dejiny 20. storočia opakovať.

Články súvisiace s tematikou:

 

Zdroj: konzervativnyweb.sk


Program rádia

  • Bez programu

Zaujímavosti