Kiskova ďalšia kauza: Polícia po daňovom podvode Kiskovej firmy a prípadu pozemku v Tatrách preveruje založenie majetku Villy Beatrice

10.06.2019 | 19:21 Polícia prípad oficiálne nekomentuje. Podľa zistení denníka Pravda sa vyšetrovateľ prípadom zaoberá zatiaľ v operatívnej rovine.

Po kauze daňového podvodu Kiskovej firmy a škandále s nadobudnutím pozemku vo Veľkom Slavkove v Tatrách sa policajné preverovanie týka pochybností pri založení majetku Villy Beatrice v Tatrách v prospech firmy bratov Kiskovcov. Vilu v 90. rokoch použili bratia po návrate Andreja Kisku z USA ako zábezpeku na získanie úveru na rozbeh nebankového biznisu. Problém spočíva v tom, že vila nepatrila im, ale švédskej podnikateľke.

Polícia prípad oficiálne nekomentuje. Podľa zistení denníka Pravda sa vyšetrovateľ prípadom zaoberá zatiaľ v operatívnej rovine. Polícia preveruje, či všetko prebehlo v súlade so zákonom alebo je dôvod viesť vyšetrovanie.

Denník Pravda si overil, že Kiskovci naozaj získali úver v banke na základe založenia majetku vily, ktorá im vôbec nepatrila. Malo sa tak stať na jar roku 1998. V danom čase sa menili majitelia firmy, ktorí vlastnili vilu. Novými majiteľmi sa stali švédska podnikateľka Eva Elizabet Beatrice Juhlin-Dannfeltová, ďalší švédsky občan Aurel Juhlin-Dannfelt a Peter Simčák z Tatranskej Lomnice. Kiskov hovorca pre Pravdu priznal, že založenie majetku v prospech úveru pre Kiskovcov podpísal Simčák. Zaujímavé je, že ten bol konateľom a spoločníkom firmy len jediný mesiac, a to podľa obchodného registra od 20. mája 1998 do 23. júna 1998. Švédska podnikateľka vlastní vilu dodnes.

Kiskov hovorca sa k danej veci pre Pravdu vyjadril, že ručenie za úver podpísal Simčák. Ten zase tvrdí, že švédski podnikatelia s tým tiež súhlasili. Nie je však jasné, prečo následne Simčák z firmy hneď odišiel a ručenie trvalo napokon vraj len jeden rok. Švédska podnikateľka, ktorú denník Pravda oslovil, o celej záležitosti mlčí. Rovnako jej stanovisko neposkytol ani právnik, ktorého má na Slovensku.

Švédka zatiaľ mlčí

Viac svetla do prípadu by zrejme mohla priniesť polícia. Nie je jasné, či vyšetrovatelia v rámci operatívneho preverovania už overili dokumenty na katastri, pravosť podpisov, notárskych zápisníc a či vypočúvali aj švédsku podnikateľku, ktorá na otázky Pravdy zatiaľ nereagovala.

Kiska k celej záležitosti prostredníctvom svojho hovorcu Romana Krpelana poslal nasledujúcu odpoveď: „Spoločnosť, ktorá vilu vlastnila, ručila svojím majetkom za úver od banky pre firmu, ktorej spoločníkmi boli bratia Kiskovci. Bolo to zrejme v roku 1999 alebo 2000. Ručenie za úver pre banku trvalo približne rok. Ručenie za úver podpísal za spoločnosť, ktorá vilu vlastnila, jej konateľ a spoločník Peter Simčák. Prezident nemá, po ukončení ručenia za úver, absolútne žiadne informácie o spoločnosti, ktorá vilu vlastnila a treba sa obrátiť s otázkami na jej konateľa Petra Simčáka.“

Krpelan neskôr pripustil, že časový údaj vo vyjadrení – roky 1999 alebo 2000 – je len orientačný. Simčák totiž mal byť konateľom a spoločníkom len v máji a júni 1998 a tak v roku 1999 a 2000 by už zrejme nebol oprávnený nič podpisovať.

Simčák sa najprv k celej záležitosti odmietol rozprávať cez telefón. Napokon povedal, že informácia o podvode pri založení vily, ktorá sa šíri internetom, nie je pravdivá. Podľa Simčáka s ručením za úver v prospech Kiskovcov súhlasili obaja švédski podnikatelia, čo si podľa neho možno overiť na katastri. Do listín na katastri však majú prístup len osoby zainteresované v prípade, medzi ktoré novinári nepatria. Denník Pravda Simčáka informoval, že bude priamo kontaktovať švédsku podnikateľku, či sa s ručením vily v prospech úveru pre Kiskovcov naozaj stotožnila. „Overte si to hlavne na katastri,“ reagoval Simčák.

Čudné veci na katastri

Na katastri v Poprade sa však v danom čase diali čudné veci. Išlo o prevody vydržaných pozemkov vo Veľkom Slavkove, ktoré menili vlastníkov bez toho, aby o tom vôbec vedeli pôvodní majitelia, a to na základe pravdepodobne sfalšovaných notárskych zápisníc. Jeden z lukratívnych pozemkov takto v roku 1999 získal aj samotný Kiska. Podvedený bol v danom prípade popradský zubár, ktorý sa v roku 2015 dozvedel o tom, že pozemok mu odcudzili a napokon ho v súdnom spore s Kiskom v októbri minulého roka získal späť.

Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra ako podvod, obvinený zatiaľ nie je nikto. Kiska kupoval pozemok od možného bieleho koňa, ktorý parcelu vlastnil len pár hodín, k zmluve zrejme nebol priložený ani len list vlastníctva a Kiskovi predaj dohodil sprostredkovateľ, s ktorým sa poznal. Kiska tvrdí, že mu takéto okolnosti kúpy nepripadali podozrivé, konal v dobrej viere a o možnom podvode nevedel. Na otázky o odstúpení pre kauzu Kiska dlhodobo nereaguje.

Prípad so založením Villy Beatrice, ktorá sa nachádza v Tatranskej Lomnici, by mohla vysvetliť švédska podnikateľka. Denník Pravda jej poslal list, na ktorý však neodpovedala. Na Slovensku Švédku zastupuje právnik Jakub Malý. Ten napísal, že ohľadom kontaktu na švédsku podnikateľku „prezistí a dá vedieť“. Denník Pravda si s ním vymenil niekoľko správ, ale stanovisko švédskej podnikateľky ani v priebehu niekoľkých týždňov neprišlo.

Úver získaný na základe ťarchy na Villu Beatrice získali Kiskovci práve v čase, keď štartovali nebankový biznis. Ten rozbehli v roku 1999. Pri stavbe budov nebankoviek Kiskovi pomáhal kontroverzný sprostredkovateľ, ktorý mu odporučil aj kúpu spomínaného pozemku vo Veľkom Slavkove. Sprostredkovateľ na súde Kiskovi tykal a tvrdil, že má s prezidentom stále dobré vzťahy.

Nebankovky sa prezentovali ako zdroj ľahko dostupných pôžičiek. Používali však nekalé praktiky a boli pokutované obchodnou inšpekciou. Zo súdnych verdiktov ľudí, ktorí si od Kiskových nebankoviek požičali peniaze a následne sa súdili, vyplýva, že Kiskove nebankovky mali zmluvy v rozpore s európskym právom. Podľa verdiktov súdov používali vysoké úroky a tiež neprimerané poplatky a sankcie, ak niekto neplatil. Kto sa súdil, spor s nebankovkou často vyhral.

Kiskov nebankový príbeh

Kiska nebankovky spoluvlastnil do roku 2005, následne ich predajom zarobil desať miliónov eur. Potom sa Kiska dal na charitu a v roku 2014 uspel v prezidentských voľbách. Jednu nebankovku v Česku si Kiska nechal. Pri daňovej kauze Kiskovej firmy KTAG sa ukázalo, že táto firma ešte aj v rokoch 2014 a 2016 vykonávala činnosti pre nebankovku, v ktorej už Kiska priamo nebol, ale pôsobil v nej jeho brat. Kiskova KTAG takto inkasovala od nebankovky státisíce eur aj v čase, keď Kiska vykonával prezidentský mandát.

Prípad Villy Beatrice polícia preveruje. V prípade kauzy pozemkov vo Veľkom Slavkove prebieha vyšetrovanie. Okrem toho vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry vo februári tohto roka obvinil Eduarda K., konateľa Kiskovej firmy KTAG, z daňového trestného činu. Popradská eseročka KTAG Andreja Kisku si podľa daniarov a polície neoprávnene uplatnila za apríl 2014 vratku DPH v sume vyše 146-tisíc eur z nákladov 770-tisíc eur vynaložených na prezidentskú kampaň svojho majiteľa. Polícia vyšetruje aj podozrenia z trestného činu skrátenie dane a poistného a daňového podvodu v súvislosti s podanými daňovými priznaniami spoločnosti KTAG za obdobia január až december 2013 a január až marec 2014 vo vzťahu k DPH a dani z príjmov právnických osôb. Eduard K. daňové priznanie podpisoval, aj keď účtovanie dohodol Andrej Kiska s bratom, čo priznal sám Kiska.

Kiska má do 15. júna, keď ho na poste prezidenta nahradí Zuzana Čaputová, prezidentskú imunitu. Následne chce pokračovať v straníckej politike.

Zdroj: pravda.sk


Zaujímavosti