Spravodlivý súdny proces
Dňa 1.1.2006 do platnosti vstúpili nové trestné kódexy. Z nich najmä Trestný poriadok nanovo upravil celú trestnú procedúru. Cieľom bolo prispôsobiť trestné konanie zmeneným spoločenským podmienkam. Výrazne sa posilnila pozícia a práva obvineného/obžalovaného. Tento posun bol spôsobený tým, že sme ako ľudia civilizovaní a humánne založení upustili od retribúcie, čiže potrestania a presunuli sme sa k restorácii, teda k odškodneniu obete. Pozornosť trestného procesu sa tak má od páchateľa a jeho trestu obrátiť na poskytnutie satisfakcie obeti trestného činu.
Pokrokový prístup, hodný dvadsiateho prvého storočia. Veď nie sme v stredoveku, aby sme s krvavými očami ručali pod zapálenou hranicou a do bosorky hádzali kamene. Sme civilizovaní ľudia.
Avšak ak sme pozorne a nezaujate sledovali súdny proces s dvoma obžalovanými – Mariánom Kočnerom a Pavlom Ruskom vo veci falšovania zmeniek, cítili sme zápach, dym a popol. Najmä pri záverečnej reči prokurátora Šantu, nádejného to ašpiranta na trón generálneho prokurátora blčala jeho reč plameňmi inkvizície. Ach, ako ďaleko mala táto reč od profesionálneho, distingvovaného, vecného a presvedčivého slova ochrancu zákonnosti v našej krajine!
Fakty boli nahradené emotívnymi vyjadreniami, dôkazy boli nahradené búchaním do stola a prirodzená autorita bola nahradená ponižovaním obžalovaných a výpadmi ad hominem.
Úbohé!
Akokoľvek by sme negatívne hodnotili prejavy prokurátora nielen v záverečnej reči, ale počas celého hlavného pojednávania, musíme zároveň dodať, že on za veľa nemôže. Nie. Dominuslitis, čiže pán konania na súde je predseda senátu. V tomto konaní vážený pán sudca JUDr. Klemanič. Úroveň hlavného pojednávania je poznačená odbornou a morálnou kompetenciou všetkých strán sporu i zúčastnených. Avšak úroveň pojednávania je odrazom kompetencie predovšetkým súdu, senátu a osobitne predsedu senátu. Položme si otázku: to takto má prebiehať súdny proces v roku 2020 v krajine, ktorá si hovorí demokratická?
Tvrdím, že nie. Abstrahujme od obžalovaných, ktorí dnes, vďaka nenávistnej a štvavej kampani médií majú pramálo sympatizantov. Predstavme si, že na ich mieste sedíme my. Ktokoľvek z nás. Ako by sme prežívali takéto zaobchádzanie?
Veľmi hlasno tvrdíme, že obžalovaní Rusko a Kočner majú právo na spravodlivý proces. Nemajú právo na oslobodenie, majú právo na preukázanie viny bez pochybností a majú právo v prípade pochybností, aby boli viny zbavení. Toto všetko im, ako aj každému obvinenému zaručuje zákon! Trestný poriadok. Ak už nehovoríme o Ústave Slovenskej republiky a medzinárodných ľudskoprávnych dohovoroch, z ktorých Trestný poriadok vychádza.
Aby jednotlivé paragrafy boli správne pochopené a aplikované, Trestný poriadok v úvode v § 2 uvádza v 21 odsekoch tzv. základné zásady trestného konania. Tie sú v zákone na to, aby sa každé ustanovenie zákona vykladalo pod ich prizmou a v ich duchu.
V súvislosti s vedením hlavného pojednávania predsedom senátu Klemaničom stručne poukážeme na flagrantné porušenie práv obžalovaných, na porušenie základných zásad trestného konania – práva na spravodlivý proces, kontradiktórnosti, rovnosti zbraní.
• 2 ods. 2) TP
Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.
Celý proces je divadlo. Súdna sieň pripomína arénu, do ktorej chodí verejnosť (novinári, lebo ich je tak veľa, že iní občania sa dnu nedostanú ), bažiaca po krvavej dráme.
Ako je rešpektovaná dôstojnosť obžalovaných?
Obžalovaný Marián Kočner je pravidelne privádzaný v putách. Aké pôsobivé. Ibaže na Slovensko nedoputovala zásada z európskej smernice o tom, že obmedzovacie prostriedky nemožno používať menifestčne. To tá partia ostrých chlapíkov z justičnej stráže by sa bála, že Kočner sa zmení na Charlieho Sheena a všetkých ich zmláti a z justičáku utečie? Asi nie. Ale je to pôsobivé. Čo na tom, že záznam v registri trestov dodnes nemá, ak by niekto uvažoval o tom, že možno je aj nevinný, putá na rukách ho z tejto úvahy rýchlo preberú.
(4)
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
Nikdy v novodobých dejinách trestného konania nebolo právo obžalovaného na prezumpciu neviny tak hrubo porušované, ako v tomto konaní. Rok a pol je Marián Kočner označovaný za mafiána, zločinca, hoci všetci aktéri poznajú spis evidovaný na Slovenskej informačnej službe. Všetci! Od vyšetrovateľa Lásku až po predsedu senátu.
(7)
Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Nezávislosť a nestrannosť súdu možno pozorovať v tom, ako vykonáva úkony konania. Že Klemaničov senát neobstojí v hodnotení jeho nestrannosti cez takéto hodnotenie, je viac ako isté. Pozorovať to možno v takom konaní, ako je napríklad svedecká výpoveď svedka Tótha, ktorý nebol vypočutý v predsúdnom konaní! Prečo? Aké okolnosti tomu bránili? Je neprípustné predvolávať na hlavné pojednávanie svedka, ktorý mohol byť vypočutý v prípravnom konaní, pretože tomu nebránili žiadne okolnosti a potreba jeho výpovede nevyvstala na hlavnom pojednávaní. Podstatou kontradiktórnosti konania a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva a predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany. Predseda senátu pri tom ponecháva aktivitu procesným stranám – teda prokurátorovi a obhajcom.
K profesionálnej zručnosti prokurátora patrí znalosť klásť na hlavnom pojednávaní otázky tak, aby zo svedeckých výpovedí získal dôkazy na preukázanie svojich obžalobných tvrdení. V tomto konaní bol predseda senátu aktívny pri kladení otázok svedkom tak, že sa javil skôr ako pomocník obžaloby a nie nestanný arbiter. Vrcholom popretia zásady nezávislosti a nestrannosti súdu bolo vypočúvanie svedkov k okolnostiam vraždy novinára. Teda skutku, ktorý nie je predmetom obžaloby v tomto konaní.
Okrem týchto zásadných pochybení v konaní predsedu senátu sme vnímali zaujatosť súdu inak. Cez emóciu, atmosféru, náladu v pojednávacej sieni. Tá atmosféra je od počiatku taká, že už pred vykonaním dokazovania, pred prednesením záverečných rečí – teda pred tým, ako bol objektívny stav zistený pred očami súdu a verejnosti, bolo všetkým jasné, že konanie smeruje k jedinému možnému záveru – odsúdeniu.
10)
Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
12)
Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
14)
Strany sú si v konaní pred súdom rovné.
18)
Konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.
Hanebné!
Keď gladiátori vstupovali v staroveku do arény, o prežití porazeného mohol panovník rozhodovať otočením palca hore alebo dolu. Život alebo smrť. Davy nikdy nevedeli, ako vládca rozhodne. V napätí čakali do konca na rozhodujúce gesto.
Tu cítime od začiatku – VINNÝ.
Korupčné správanie sudcu Klemaniča alebo … keď si uvedomíte, ako vám jeden nezákonný rozsudok zmení život
Predsa senátu Špecializovaného trestného súdu, sudca JUDr. Klemanič nie je na súde žiadnym nováčikom. Pri posudzovaní jeho konania a postupov uvažovať nad tým, že jeho neprofesionálne konanie a marenie spravodlivosti v trestnej veci zmenky, je odrazom jeho neodbornosti, či povrchnosti v istých situáciách hraničiacou s demenciou, by bolo skutočne krátkozraké.
Sudca JUDr. Klemanič na profesionálnej úrovni ovláda trestný zákon a trestný poriadok. Vie, že trestné konanie má viesť v zmysle trestného zákona a trestného poriadku, prejednávať na súd písomne podanú obžalobu, vypočúvať svedkov navrhnutých obidvomi stranami sporu, ale najmä viesť konanie tak, aby v závere vydal, čo najobjektívnejší rozsudok.
Piata zmenka – porušenie obžalobnej zásady
JUDr. Klemanič odnažil svoju stratégiu, bezprostredne po zahájení hlavného pojednávania, keď Šanta predložil údajnú piatu zmenku a on nezasiahol, hoci Šantove konanie bolo porušením obžalobnej zásady.
Piata zmenka bol podvrh, ktorým sa v minulosti pokúsili Mariána Kočnera vydierať a diskreditovať. Marián Kočner im vtedy odkázal, aby zmenku ponúkli Sulíkovi. Po blamáži s piatou zmenkou ostalo ticho. A hoci sa k piatej zmenke senát nevyjadril, jeho povinnosťou bolo zabrániť jej predloženiu prokurátorom. Bol to však iba začiatok nezákonností počestného pána sudcu.
Sudca Klemanič maril právo obžalovaných aj tým, že po podaní námietky voči senátu neodstúpil trestný spis na najvyšší súd na rozhodnutie o námietke zaujatosti.
Zmenky Pavla Ruska alebo malý podvod JUDr. Klemaniča
Uvažovať nad tým, že Klemanič je hlupák, ktorý nevie čo pojednáva, prípadne polemizovať o tom, či sudca Klemanič vedel aké zmenky pojednáva, či Ruskove alebo zmenky Markízy, by bolo bezprecedentným nezmyslom.
Sudca Klemanič sa totiž rozhodol vedome k zmenkám Pavla Ruska, pristupovať ako k zmenkám televízie Markíza a tomto režime aj klásť otázky svedkom obžaloby. Markíza nebola vystaviteľom zmeniek, ale Pavol Rusko.
Rozdiel medzi zmenkami Ruska a zmenkami televízie Markíza bol ten, že osobné zmenky nie je zo zákona možné viesť ani iným spôsobom evidovať v účtovníctve inej spoločnosti, ani v spoločnosti, ktorá zmenky avalovala.
Vypočúvať svedkov obžaloby, k zmenkám Markízy, ktoré boli zmenkami Pavla Ruska a chladnokrvne protokolovať ich výpovede bolo od začiatku podvodom na svedkoch zo strany sudcu, ktorý ani po upozornení na túto nezrovnalosť neupustil od svojho konania.
Svedkovia obžaloby
Ďalším excesom pána sudcu boli svedectvá svedkov, ktorí nielenže neboli svedkami, ale samotní obžalovaní vo všetkých výpovediach uvádzali, že o zmenkách nevedeli. Mimochodom neboli v pozícii, že by o nich mali vedieť.
Teda až na svedka Jána Kováčika, ktorý v svojej prvotnej výpovedi pred vyšetrovateľom uviedol, že o Ruskovej podlžnosti vo forme 500 miliónov v zmenkách vedel, paradoxne pred súdom vedel o záväzku, nie o zmenkách. Paradoxne zo spisu Slovenskej informačnej služby vyplýva, že Ján Kováčik bol spolu s Milanom Fiľom súčasťou jednaní urovnania sporu, čiže obidvaja vedeli o záväzku Pavla Ruska v podobe zmeniek splatných v roku 2015.
Na svedeckú výpoveď, Petra Tótha nie je možné prihliadať už len z toho dôvodu, že Peter Tóth nebol vo veci vypočutý v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom. Tajomstvom zahalená výpoveď pred súdom bolo nepodložené táranie bez relevantného dôkazu. Peter Tóth, ktorý sa vyjadroval v každom konaní, v ktorom participuje, aj v trestnej veci falšovania zmeniek, niekoľko krát zmenil svoju výpoveď. Osemhodinová výpoveď Petra Tótha bol popis motákov, ktoré nikdy nikto nevidel, dehonestácia ľudí, s ktorými sa nikdy nestretol a popis veci nesúvisiace s trestným konaním, prebiehajúcim na súde.
Sudca JUDr. Klemanič v konaní vedenom pre falšovanie zmeniek, vypočúval Tótha vo veci vraždy, v ktorej nebol zákonným sudcom.
Sudca JUDr. Klemanič, keď zistil, že obžalovaní trestní skutok nespáchali a dôkazy o ich nevine sú žurnalizované v Spise slovenskej informačnej služby, miesto zabezpečenia dôkazov a vyžiadania listín zo SIS, vyčlenil obvineného JUDr. Agha na samostatné konanie, aby nedošlo k prevaleniu závažných skutočností v súvisiacich s urovnaním sporu v roku 2000.
Sudca JUDr. Klemanič zmaril dokazovanie pred súdom nepripustením svedkov obhajoby do konania a zmaril ich právo na spravodlivý proces.
Senát špecializovaného trestného súdu ide odsúdiť troch občanov na dvadsať ročné tresty, hoci má dostatok informácií o tom, že všetky úkony spojené s urovnaním kauzy Markíza, ukončené podpísaním zmeniek sú v archíve SIS.
Na listinách Slovenskej informačnej služby je nielen presný popis urovnania sporu zmenkami, ale aj následné prerozdelenie finančných prostriedkov po uhradení súm uvedených na zmenkách.
Sudca hrdina
Odsúdiť troch nevinných ľudí na mimoriadne tresty, ďalších dvoch za údajné napomáhanie trestnej činnosti, zničiť mnoho rodín vyžaduje silný žalúdok, najmä ak si uvedomíme, výšku protihodnoty za zvrátené konanie počestného sudcu.
JUDr. Klemanič pripravil odsudzujúci rozsudok koncom roku 2019 za protihodnotu niekoľko stotisíc eur a prísľub pozície predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Autor: Jana Teleki
Zdroj: eurorespekt.sk (1), (2)
Články súvisiace s tematikou:
