OČKOVANIE JE PREDĹŽENÁ RUKA RÚŠOK NA DÝCHACIE ORGÁNY…
Národná rada Slovenskej republiky prijala hlúpu a zbytočnú novelu zákona, ktorou zaviedla apartheid, segregáciu a diskrimináciu ľudí podľa očkovania, testovania a prekonania ochorenia Covid-19.
Hlúpu preto, že všetky opatrenia podľa § 48 ods. 1, ods. 4 Zák. č. 355/2007 Z. z. nie sú de iure regulácie v krízovej situácii, ale mimo nej, v prvom stupni ohrozenia verejného zdravia a nemajú povahu všeobecne záväzného právneho predpisu.
Zbytočnú preto, že „očkovacie“ ustanovenie podľa § 48 ods. 4 písm. z) cit. zákona je v rozpore s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2021/953 zo 14. júna 2021 a náš zákon je týmto tu právne irelevantný.
Proti § 48 ods. 4 písm. z) Zák. č. 355/2007 Z. z. sa dá brániť poukazom na označené nariadenie EÚ, ktoré je s poukazom na čl. 7 ods. 2 Ústavy SR nadradené nad uvedené „očkovacie“ ustanovenie. (K tomuto viacej nižšie…)
Takže nepomohla lotéria ani manipulácia…, a tak to schválili ako ustanovenie zákona. A dostali sa do rozporu s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Nielen hlúpe a zbytočné, ale aj trápne amatérske! A najmä súce na ŽALOBY pred slovenský aj medzinárodný súd!
PRIJATÁ NOVELA ZÁKONA:
§ 48 ods. 4 Zák. č. 355/2007 Z. z.: Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú z): dočasné podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a vstupu na hromadné podujatia preukázaním sa vstupujúcich osôb potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19, alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19; potvrdenie, ktorým sa osoba preukazuje musí byť platné v zmysle nariadeného opatrenia,
aa): ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.
V prvom rade na zopakovanie:
OTÁZKA: Je „vyhláška na nariadenie opatrení“ ÚRADU VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA podľa § 59b Zák. č. 355/2015 Z.z. (vôbec) vyhláškou ?
ODPOVEĎ: NIE.
Právny akt Úradu verejného zdravotníctva podľa § 59b Zák. č. 355/2007 Z. z. NIE JE VYHLÁŠKOU!
Je vydaný na základe kompetenčného ustanovenia § 5 ods. 4 písm. k) citovaného zákona, teda priamo na základe zákona pri plnení úloh správneho orgánu, nie na základe splnomocnenia zákona (čl. 123 Ústavy SR), čo nutne vyžaduje právny akt, ktorý chce byť vyhláškou.
Nález Ústavného súdu SR zo dňa 27.2.1997, sp. zn. PL. ÚS 7/96: „Výkonná moc sa môže uplatniť normatívnou činnosťou podľa čl. 120 ústavy alebo podľa čl. 123 ústavy“.
Čl. 120 sa týka nariadení vlády.
Čl. 123 sa týka vyhlášok (vykonávacích právnych predpisov).
Čl. 123 Ústavy: Ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
§ 5 ods. 2 Zák. č. 400/2015 Z.z.: Ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho právneho predpisu, musí obsahovať splnomocnenie na jeho vydanie; to neplatí, ak vykonávacím právnym predpisom je nariadenie vlády. Splnomocňovacie ustanovenie sa musí formulovať tak, aby z jeho znenia jednoznačne vyplývalo, kto je splnomocnený na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, aké skutočnosti a v akom rozsahu sa majú v ňom upraviť, pričom sa dbá na zabezpečenie súladu vykonávacieho právneho predpisu so zákonom. Ak sa predpokladá vydať na vykonanie zákona nariadenie vlády, možno to v návrhu zákona výslovne uviesť.
Vyhláška, inak povedané všeobecne záväzný vykonávací právny predpis, môže byť vydaná iba podľa čl. 123 Ústavy, teda na základe splnomocňovacieho ustanovenia zákona, v danom prípade Zákona č. 355/2007 Z. z.. o ochrane verejného zdravia.
Úrad verejného zdravotníctva nemá splnomocnenie na vydanie vykonávacích právnych predpisov, také splnomocnenie má iba ministerstvo zdravotníctva v § 62 cit. zákona.
Právne akty Úradu verejného zdravotníctva podľa § 59b Zák. č. 355/2007 Z. z. sú vydané na základe kompetenčného ustanovenia § 5 ods. 4 cit. zákona, nie na základe splnomocnenia zákona, a preto NIE SÚ VYHLÁŠKOU (čl. 123 Ústavy SR, § 5 ods. 2 Zák. č. 400/2015 Z. z.)! To je ústavný príkaz!
Ďalším ústavným príkazom je vyhlásenie vyhlášky v Zbierke zákonov SR (čl. 123 Ústavy SR, § 19 ods. 1, ods. 2 Zák. č. 400/2015 Z. z.), čo pseudo-vyhláška podľa § 59b cit. zákona NIE JE takto vyhlásená.
Naopak, táto pseudo-vyhláška je v priamom rozpore s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky, Príloha č. 1, bod 17, kde sa hovorí: Právne predpisy vydávané ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sa majú vyhlásiť v Zbierke zákonov, sa označujú názvom „vyhláška“ alebo „opatrenie“; toto označenie nemožno použiť na predpisy, ktoré nemajú všeobecnú záväznosť. Vyhláška sa vyhlasuje uverejnením jej úplného znenia v zbierke zákonov. Opatrenie sa vyhlasuje uverejnením oznámenia o jeho vydaní v zbierke zákonov, ak zákon neustanoví, že sa vyhlasuje uverejnením jeho úplného znenia.
Ide tu o hrubé zneužívanie označenia iného právneho aktu, než o aký skutočne ide, za účelom vytvárania dojmu všeobecnej záväznosti aktu, ktorý nemá de iure túto silu ZÁKONA, pretože iným aktom sa segregácia, diskriminácia a aparheid nedá zaviesť. Bolo by to legislatívne náročné! A tak sa všetko deje cez Zákon č. 355/2007 Z. z., kde stačí jeden človek, hlavný hygienik… „Chybička krásy“ je v tom, že jeho akty podľa § 5 ods. 4, § 59b cit. zákona nie sú všeobecne záväzné právne predpisy, aj keď sa tak v odseku 2, 3 lstivo nazývajú.
Na Slovensku ešte platí princíp zvrchovanosti Ústavy a čl. 123 Ústavy SR je nadradený nad § 59b ods. 2, ods. 3 Zák. č. 355/2007 Z. z.
Tento podvod s označením nie všeobecne záväzného opatrenia za všeobecne záväzné vyhlášky sa udial minulého roku cez novelu uvedeného zákona slovenským parlamentom dňa 14.10.2020.
Článok Dr. Krajníkovej k októbrovej novele si môžete prečítať TU.
Treba si pozrieť, kto za to hlasoval (rovnako, ako kto hlasoval za dnešný apartheid!). Novela nadobudla účinnosť dňa 15.10.2020 a odvtedy tu máme pseudo-vyhlášky, ktoré „všeobecne“ terorizujú celé Slovensko od rúšok cez testy až po vakcíny…
(Hlasovanie jednotlivých poslancov Národnej rady SR zo dňa 14. 10. 2020 si môžete pozrieť TU. Ako hlasovali jednotliví poslanci v parlamente dňa 25. 7. 2021 si môžete pozrieť TU.)
Túto nezákonnosť už „iba“ ďalej zneužíva hlavný hygienik a s uzrozumením nezákonného konania chŕli tieto pseudo-vyhlášky…
No a v nedeľu k tomu prikvitlo očkovacie ustanovenie. A dostalo sa do rozporu s Európou! A tiež s celou štruktúrou vnútroštátnych právnych predpisov.
Na Slovensku doslova zakvitol právne a eticky ZVRÁTENÝ STAV !!!!
Právne akty Úradu verejného zdravotníctva podľa § 59b Zák. č. 355/2007 Z. z. nazývané „vyhláška“ NIE SÚ VYHLÁŠKOU podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 400/2015 Z. z.!
OTÁZKA: Je „vyhláška na nariadenie opatrení“ ÚRADU VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA podľa § 59b Zák. č. 355/2015 Z.z. všeobecne záväznou?
ODPOVEĎ: NIE.
Právne akty vydané na základe kompetenčného ustanovenia nie sú všeobecne záväzné právne predpisy.
Všeobecne záväzné právne predpisy musia byť vydané na základe osobitného splnomocnenia a uverejnené v Zbierke zákonov (čl. 123 Ústavy SR). Až dňom vyhlásenia v zbierke sa stávajú platné, potom účinné a až takto sa stávajú záväzné.
§ 19 Zák. č. 400/2015 Z.z.: Platnosť, účinnosť a záväznosť
ods. 1:Právne predpisy nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov.
ods. 2: Právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom, môže sa v právnom predpise výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia v zbierke zákonov.
Preto § 59b ods. 2 Zák. č. 355/2007 Z. z., že na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané úradom verejného zdravotníctva sa nevzťahuje Zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov, a ods. 3 Zák. č. 355/2007 Z.z., že všeobecne záväzný právny predpis úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva vydávaný podľa odseku 1 sa označuje názvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, vyvoláva (vo mne) legitímnu otázku, kedy a akým zázrakom sa tento akt, už ako hotová vec konštatovaný bez postupu jeho tvorby podľa Zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov ako „všeobecne záväzný právny predpis“, stal vlastne všeobecne záväzným právnym predpisom?! Ako to huncút akt urobil, že bez predpísanej legislatívnej tvorby sa zrazu „ocitol“ ako všeobecne záväzný právny predpis? Odkiaľ prišiel všeobecne záväzný, keď cez zbierku neprešiel?! To „hlava nebere“.
V skutočnosti je postup taký, že najprv sa akt na základe splnomocnenia zákona daného príslušnému orgánu označí za jeho vyhlášku, potom akt prejde legislatívnou tvorbou podľa Zákona č. 400/2015 Z. z. a Legislatívnych pravidiel vlády (naplní sa obsahom podľa striktne určených postupov od jazyka, cez systematiku a pod.), potom sa vyhlási v Zbierke zákonov, čím sa stane platným -> následne alebo zároveň s tým účinným a -> splnením oboch týchto krokov sa stáva VŠEOEBCNE ZÁVÄZNÝM PRÁVNYM PREDPISOM.
Pseudo-vyhlášky podľa § 59b nie sú tvorené podľa Zákona č. 400/2015 Z. z., ktoré upravuje postup splnomocnenia a vyhlasovania v Zbierke zákonov (majú ho z tvorby priamo vylúčený v tomto ustanovení), ale podľa kompetenčného ustanovenia § 5 ods. 4 Zákona č. 355/2007 Z. z., čím nejde o všeoebcne záväzný právny predpis a preto nie je vyhlásený ani v Zbierke zákonov SR.
Iba to, čo je vyhlásené a publikované v Zbierke zákonov je všeobecne záväzný právny predpis (čl. 123 Ústavy SR, §19 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 400/2015 Z. z.)
A teraz sa pozrite na to, čo sa v skutočnosti deje: Na základe aktov, ktoré nie sú de iure vyhlášky a nemajú žiadnu záväznosť pre občanov, sú aj násilím, zatváraním do policajných ciel, vyhadzovaním z práce, nevpustením do škôl, nevpustením do obchodov, do zdravotných zariadení a pod. vynucované povinnosti ako prekrytie dýchacích orgánov, odber biologického materiálu, očkovanie, a dnes je tu na ich základe, na základe NIČOHO, apartheid.
OTÁZKA: Musím rešpektovať „vyhlášku na nariadenie opatrení“ ÚRADU VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA podľa § 59b Zák. č. 355/2015 Z. z.?
ODPOVEĎ: NIE.
15 Zák. č. 400/2015 Z.z. o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenie sa stalo známym každému, koho sa to týka.
To znamená, že iba to čo je v Zbierke zákonov sa prezumuje (predpokladá), že je známe každému. To ostatné, čo je na úradnej tabuli orgánu, alebvo vo Vestníku vlády poznať nemusíte, nieto ešte plniť a rešpektovať.
OTÁZKA: Môže ustanovenie § 48 ods. 4 písm. z) Zák. č. 355/2007 Z. z. podmieniť vstup osôb niekam potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19, alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19 ?
ODPOVEĎ: NIE.
A táto otázka už súvisí s právom Európskej únie.
Zo znenia citovaného ustanovenia § 48 ods. 4 písm. z) vyplýva, že podmienka ide zjavne nad rámec Ústavy SR a právnych predpisov EÚ.
V prom rada treba vychádzať z nasledujúceho:
Čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy: Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Čl. 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie: Akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.
Čl. 2 ods. 3 Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd: Žiadne obmedzenia (slobody pohybu a pobytu) sa nemôžu uvaliť na výkon týchto práv okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, udržania verejného poriadku, predchádzania zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
To znamená, že žiadne obmedzenia (vstupu niekam potvrdením o očkovaní, testovaní alebo prekonaní ochorenia COVID-19) sa nemôžu uvaliť na slobodu pohybu a pobytu okrem tých, ktoré ustanovuje zákon.
Žiaden zákon neustanovuje povinnosť očkovania ani testovania na ochorenie Covid-19, preto obmedzenie slobody pohybu a pobytu, postavenej na povinnosti očkovania a testovania je NEMOŽNÉ!
Inak povedané, neexistuje povinnosť očkovania ani testovania, preto sloboda pohybu a pobytu nemôže byť podmienená ich podstúpením. A rovnako ani nie prekonaním ochorenia. …Keď už, tak sloboda pohybu a pobytu môže byť obmedzená u chorých, nie u zdravých, či…? Tu už aj logika padá do priepaste, nielen zákon!
Toto je vážení náročný boj so psychopatmi, ktorí akrobatickým koktejlom „kľúčových slov“ fabrikujú také „povinnosti“, ktoré u bežných ľudí budia dojem pravosti, avšak sú to nedovolené zásahy.
Právnu povinnosť (podmienenie vstupu) nemožno uložiť na takom právnom základe, ktorý neexistuje ako iná právna povinnosť (očkovanie, testovanie alebo dokonca prekonanie ochorenia)!
Toto je skutočne vysoká hra psychopatov na ovládanie ľudí…
OTÁZKA: Čo znamená novelizované ustanovenie § 48 ods. 4 písm. aa) Zák. č. 355/2007 Z.z. o nariadení opatrení, ktorým je: ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.
ODPOVEĎ: NEBEZPEČNÝ PRECEDENS!
Toto ustanovenie je tak „širokospektrálne“, že nebolo treba prijímať ani písmeno z), dokonca nie je potrené žiadne iné ustanovenie a žiaden iný zákona, netreba ani ústavu, postačí na všetko ustanovenie aa) a môžeme „parádne“ regulovať celý štát.
Zvyšok si už domyslí každý uvažujúci… (majetok, deti, .. čokoľvek a kedykoľvek…)
RESUMÉ:
Právne akty Úradu verejného zdravotníctva podľa § 59b Zák. č. 355/2007 Z. z. označené ako „vyhlášky“ NIE SÚ VYHLÁŠKOU!
Nie sú tvorené ako vyhlášky a nie sú vyhlásené a publikované ako vyhlášky. Nemusíte ich vôbec poznať. Je to CHIMÉRA!
Celá COVID manipulácia stojí na strachu… Neexistujú skutočné covid právne predpisy, existuje ťažká svojvôľa zopár ľudí v riadiacich funkciách štátu, a pre týchto pracuje celý štátny aparát, samozrejme za peniaze tých, ktorých ničia a regulujú… … AVŠAK začína to vrieť!
A ČEREŠNIČKA NA TORTE
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2021/953 zo 14. júna 2021, bod 36, uverejnené tiež v uznesení Ústavného súdu zon dňa 13.7.2021 PL. ÚS 10/2021:
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2021/953 zo 14. júna 2021 určil (bod 36), že je potrebné zabrániť priamej alebo nepriamej diskriminácii osôb, ktoré nie sú zaočkované, napríklad zo zdravotných dôvodov, z dôvodu, že nie sú súčasťou cieľovej skupiny, ktorej sa vakcína proti ochoreniu COVID-19 v súčasnosti podáva alebo pre ktorú je povolená, ako sú napríklad deti, alebo z dôvodu, že ešte nemali možnosť dať sa zaočkovať alebo sa rozhodli nenechať sa zaočkovať. Držba potvrdenia o očkovaní alebo držba potvrdenia o očkovaní, v ktorom sa uvádza vakcína proti ochoreniu COVID-19, by preto nemali byť podmienkou výkonu práva na voľný pohyb alebo využívania služieb cezhraničnej osobnej dopravy, ako sú letecké linky, vlaky, autokary alebo trajekty alebo akékoľvek iné spôsoby dopravy. Toto nariadenie sa okrem toho nemôže vykladať tak, že stanovuje právo na očkovanie alebo povinnosť zaočkovať sa.“
Z uvedeného vyplýva, že ani testy ani očkovanie na Covid-19 nemajú byť podmienkou výkonu práva na voľný pohyb.
A čo prijal slovenský parlament na návrh slovenskej vlády dňa 25.7.2021?
Očkovanie a testovanie ako podmienku výkonu práva na voľný pohyb.
Vláda SR, parlament SR a prezident SR schválili proti svojim občanom niečo, čo im dokonca Európa povedala, aby to nerobili…!
Súčasná Vláda SR, parlament SR a prezident SR by svoj národ poslali do plynu, ak by bolo zakúrené… A cynicky by to odôvodnili proporcionalitou a ochranou verejného zdravia! Však, Kolíková…!
Autor: JUDr. Adriana Krajníková
Zdroj: zalobyvocistatu.sk / InfoVojna
