JUDr. Adriana Krajníková vysvetľuje svoju právnu analýzu a výzvu Matovičovej vláde na zastavenie neplatných korona opatrení

30.09.2020 | 09:49
  17
Stručné zhrnutie problematiky nulitných protiepidemiologických opatrení vlády SR. Na základe týchto paaktov sa doslova „terorizuje“ celé obyvateľstvo nútením a vynucovaním neexistujúcich povinností a zakladajú sa nároky, t.j. škody voči štátu, na ktoré sa zložia všetci občania.

Predmetom môjho Podania predsedovi vlády SR, zo dňa 25.9.2020, je oznámenie o nulite všetkých Opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia,  vydávaných titulom Uznesenia vlády SR, č. 111, zo dňa 11.3.2020 o ohrození verejného  zdravia II. stupňa, a na tomto základe moja žiadosť voči nemu, ako najvyššiemu orgánu  výkonnej moci, o zdržanie sa vynucovania tam uložených povinností voči mojej osobe, a súčasne výzva na okamžité zastavenie vydávania týchto paaktov, zastavenie ich  vykonávania (pokutovanie) a vymáhania pokút, zároveň na informovanie verejnosti o tomto  stave

Právne podstatná je tá skutočnosť, že Uznesenie vlády priamo vymedzuje orgány, ktoré majú  prijímať takéto opatrenia a vykonávať opatrenia na riešenie krízovej situácie (dve právne  odlišné veci) a nimi sú tam konkrétne označené subjekty: členovia vlády a predsedovia  ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Nikto viac a nikto menej. Ani jedným  z týchto orgánov nie je hlavný hygienik, pretože Úrad verejného zdravotníctva nie je takýmto  orgánom. Úrad verejného zdravotníctva nie je totižto ostatným ústredným orgánom  štátnej správy, a zároveň nie je ani orgánom krízového riadenia. A na vysvetlenie, čo sa  týka otázky vykonávania opatrení na riešenie krízovej situácie, tak toto nie je prijímaním ani  vydávaním opatrení, ale už vykonávaním nejakých iných opatrení, teda spájať otázku  vykonávania opatrení na riešenie krízovej situácie s vydávaním predmetných Opatrení je  kumulácia nemožného, pričom n a j m ä tu ide o to, že hlavný hygienik nie je členom vlády  ani predsedom ostatného ústredného orgánu štátnej správy, nakoľko Úrad verejného  zdravotníctva nie je ostatným ústredným orgánom štátnej správy (a nie je ani orgánom  krízového riadenia), ktoré iba tieto orgány majú podľa Uznesenia vlády tam uložené úlohy (podrobne je to s poukazmi na príslušné ustanovenia právnych noriem rozpísané  v predmetnom podaní). 

Nosný problém nulity týchto Opatrení teda spočíva v tom, že inštitút “ohrozenia verejného  zdravia” a “ohrozenia verejného zdravia II. stupňa” sú dva odlišné právne inštitúty, teda dve  odlišné právne veci, každá upravená osobitným zákonom, kde pre ohrozenie verejného  zdravia platí Zákon 355/2007 Z.z. o ochrane verejného zdravia, a pre ohrozenie  verejného zdravia II. stupňa platí Zákon 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane. Na ilustráciu  prikladám Uznesenie vlády a dve Opatrenia. 

Ak Uznesenie vlády rozhodlo o stave ohrozenia verejného zdravia II. stupňa, ktorý sa nazýva mimoriadna situácia, a dokonca neskôr rozhodlo o núdzovom stave, ktorý má tiež svoj  vlastný kódex, dokonca Ústavný zákon 227/2002 Z.z., nie je na týchto vysokých úsekoch  ohrozenia možné vydávať opatrenia o ohrození verejného zdravia prvého stupňa (iba pre  ktoré je ÚVZ oprávnený). To je ako namiesto rozhodnutia o vine a nepodmienečnom treste  vydať rozhodnutie o priestupku s pokarhaním a tento priestupok odôvodniť podľa paragrafov 
Trestného zákona (takto sú tvorené Opatrenia podľa § 48 ods. 4 Zákona 355/2007 Z.z.  o ochrane zdravia odôvodňované §-om 2 a ost. Zákona 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane, teda  povinnosť podľa zákona o ochrane zdravia sa odôvodňuje poukazom na poslanie civilnej  ochrany). Proste nejde to. (Nedá mi nepovedať, že ak by to nebolo pre spoločnosť tragické,  bolo by to smiešne). 

Súčasne, za stavu vyhlásenej mimoriadnej situácie (a už vôbec nie núdzového stavu), Úrad  verejného zdravotníctva nie je oprávnený vydávať Opatrenia pri ohrození verejného zdravia  II. stupňa, nakoľko mu to ako je uvedené vyššie, nedovoľuje prijaté Uznesenie vlády, a teda už ani zákon. To je ako keby rozsudok vydal namiesto sudcu súdny úradník. Tiež to  nejde. Bude to nulitý právny akt. 

Prijaté Uznesenie vlády priamo označuje subjekty, ktoré majú konať – členovia vlády  predsedovia ostatných ústredných orgánov štátnej správy a označuje právny úsek, na ktorom  treba konať a to je civilná ochrana, Zákon 42/1994 Z.z. Namiesto toho koná hlavný hygienik SR, v tejto veci de iure (právne) „nikto“, a vydáva opatrenia na inom úseku než podľa  Uznesenia vlády SR, t.j, vydáva opatrenia podľa „svojho“ Zákona 355/2007 Z.z., nie povahy Zákona 42/1994 Z.z., podľa ktorého však nemôže ani nič vydávať.  

Súčasne, týmto nezákonným postupom sa v skutočnosti neplní Uznesenie vlády o vyhlásení  mimoriadnej situácie a vydávaní opatrení pri ohrození verejného zdravia II. stupňa, a teda už  6 mesiacov je tu zbytočne vyhlásený stav mimoriadnej situácie, v ktorom sa pre jeho účely  nevydalo ani jedno opatrenie, a nevydalo sa ani podľa predpisov o núdzovom stave, ale  vydávajú sa právne irelevantné paakty z iného úseku ohrozenia, t.j. ohrozenia prvého stupňa.  

Svedčí to o tom, že v skutočnosti tu nie je potrebný právny stav mimoriadnej situácie, iba ak  na šírenie paniky, a tým „regulácie“ občanov, z dôvodu vydávania šikanóznych opatrení (aj to  vnútorne rozporných a nedovolených), poukazujúcich však na vážnosť právneho stavu prijatej  mimoriadnej situácie, a v rámci nej aj núdzového stavu, pričom sa ale chŕlia opatrenia pri  ohrození verejného zdravia prvého stupňa podľa irelevantných paragrafov, nepoužiteľného  zákona na danú situáciu, a nekompetentným orgánom ÚVZ - ide o ťažko právne irelevantné opatrenia. Nulitné, ničotné paakty. 

Na základe týchto paaktov sa tak doslova „terorizuje“ celé obyvateľstvo nútením  a vynucovaním neexistujúcich povinností (dokonca bez upozornenia na následky ich  porušenia, kde v posledných Opatreniach absentuje takýto poukaz), a zakladajú sa nároky, t.j.  škody voči štátu, na ktoré sa zložia všetci občania. 

Opatrenia majú aj svoje vlastné vady, čo všetko je poukázané v priloženom podaní. 

Predmetné Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, v zast. Mgr. RNDr. MUDr. Jána Mikasa, PhD. sú tak ničotné, že sa o nich ani nemožno vážne právne baviť. Tento pán, určite  odborník v inej otázke, však namietanými právnymi nezmyslami, ktorým zjavne nerozumie,  preberá na seba takú právnu zodpovednosť, o akej nemá ani tušenia. Je otázka, či si to vôbec  uvedomuje, alebo či to robí s plným vedomím.  

Viac na mojej FB stránke https://www.facebook.com/advokatka.sk

JUDr. Adriana Krajníková

Celú právnu analýzu si môžete prečítať TU.

Zdroj: InfoVojna

Články súvisiace s tematikou:


Zaujíma nás Váš názor:

Tipy a rady


 

Zaujímavosti