Koronavírus je divná, až podozrivá záležitosť. Slovenský diplomat a spisovateľ Jozef Banáš sa domieva, že elity nepotrebujú mať zdravých ľudí, ale skôr závislých na ich liekoch a vakcínach. Prial by si, aby sa svetu skončení pandémie otvorili oči, ale obáva sa, že akonáhle zlé časy pominú, vráti sa všetko do starých koľají.

Úspešnému spisovateľovi sa v týchto dňoch dostalo uznania, keď najvýznamnejšie nemecké vydavateľstvo vedeckej literatúry zaradilo jeho reportáž z Krymu medzi najlepšie analytické texty roka. To, že o ňu na Slovensku nestálo žiadne z mainstreamových médií, ktorým ju ponúkol, pripisuje tomu, že vedia, že sa tu odohráva to, čo raz história označí za "krymskú lož".

Dali by ste za pravdu rečiam, že svet už nikdy nebude ako predtým, než ho postihla pandémie koronavírusu? V akom zmysle? Vo vzťahu k prírode, ochrane klímy, medzi ľuďmi navzájom, k seniorom ako najzraniteľnejšej časti spoločnosti v dôsledku nákazy?

Z celej duše by som si prial, aby sa svet zmenil, aby ľudia začali hľadať duchovnú cestu, aby sme si uvedomili, že tento materialisticko-konzumný život našej západnej civilizácie nás vedie do pekla. Naším ideálom sa stalo bohatstvo, ktoré sa ako divoký kôň utrhlo z reťaze ľudského šťastia.

Úcte a uznania sa netešia ľudia a inštitúcie, čo tvoria hodnoty, ktoré sú prínosom pre ľudstvo, ale tí, ktorí sa priživujú. Mám na mysli predovšetkým banky, ktoré nič nevytvárajú, len kumulujú peniaze a moc. Človek sa dnes stal pracantom a konzumentom a výrobcom nových pracantov a konzumentov. Ten, kto sa snaží mať nejakú vyššiu duchovnú ambíciu, je čudák, vysmievajú sa mu, ostrakizují ho.

No ale to nie je nič nové - v celej histórii ľudstva dokázali niečo len tí, ktorí išli proti prúdu a nechali na seba pľuvať. Tých najodvážnejších ukrižovali a upálili. V mojom pripravovanom románe Nádherná smrť v Altaji odpovedá šaman na otázku: "Kedy budem vedieť, že som nastúpil na cestu duchovných hodnôt" slovami: "Zistíš to podľa toho, že ti bude materiálne horšie". To je podstatné. Ak chceme svet zmeniť, musíme sa uskromniť. Ale kto je dnes ochotný mať menej a byť viac?

Veľmi by som si prial, aby sa svetu po korunavíruse otvorili oči, ale som pesimista. To by tu musel byť koronavírus trvale - vyzerá to, že asi to tak bude - ako prísny učiteľ s palicou a každý pokus o podvod, lož, krádež či násilie by trestal.

Táto zvláštna epidémia nie je ničím v porovnaní s dvoma svetovými vojnami a ako sa po nich človek zmenil? Keď padali bomby, prosil Boha o holý život, a keď bomby padať prestali, vyliezol z krytu či zákopu a obral mŕtvych o hodinky.

Mal som priateľa silného fajčiara. Keď mu diagnostikovali rakovinu hrtana, prestal fajčiť a zaprisahal sa, že už nikdy cigaretu do úst nevloží. Tretí deň po operácii som ho nachytal tajne fajčiť na balkóne v nemocnici. Do mesiaca bolo po ňom. To máte tak. Tí, ktorí cieľavedome pracujú na svojom zušľachťovaní mentálnom, duchovnom i fyzickom, žiadnu hrozbu nepotrebujú. A tým, ktorí sa prejedajú, pijú alkohol, fajčia, nemajú pohyb, žiadna hrozba nepomôže. Takže moja odpoveď znie, že sa nič nezmení. Kým bude zle, ľudia sa na tú dobu polepšia, a akonáhle zlé časy pominú, vráti sa to do starých koľají a aj na zdravie si budú pripíjať alkoholom ...

Nielen u nás sa viedli debaty o tom, či zavádzať prísne opatrenia a utlmiť tým ekonomiku. Dokonca sa v súvislosti s počtom obetí vyčísľovala hodnota ľudského života na 1,2 milióna korún a konfrontovala sa s obrovskými ekonomickými stratami. Český prezident Miloš Zeman ale konštatoval, že nemožno obetovať ľudské životy na oltár ekonomického rastu. Ako na tieto diskusie pozeráte?

Ja sa pozerám na samotný koronavírus ako na veľmi podivnú, až podozrivú záležitosť. Náš premiér Matovič vyhlásil, že nebude premiérom, ktorému umierajú ľudia. No ale na Slovensku podľa štatistík každý deň zomrie 145 ľudí na starobu a rôzne diagnózy. To berieme do úvahy len mŕtvych na koronavírus? Navyše do nedele ich bolo na Slovensku jedenásť ... Všetci s úzkosťou sledujeme počty nakazených a mŕtvych, ktoré samy o sebe pôsobia príšerne, ale v porovnaní s úmrtiami na iné choroby tak strašné zďaleka nie sú.

V Taliansku zomrelo za viac ako mesiac, čo sa objavil koronavírus, vyše 23-tisíc ľudí. Keď takéto číslo poviete a ešte k tomu ukážete v televízii kostoly plné truhiel, je jasné, že sa ľudí zmocní panika. Ale keby ste povedal, že za rovnakú dobu zomrelo v Taliansku na iné choroby 52-tisíc ľudí, tak už to tak hrozné nie je.

Pri všetkom rešpekte k nebezpečnstvu vírusu však správanie médií a politikov vyvoláva logické otázky. Medzi hlavné faktory úmrtí patrí podľa oficiálnych zdravotníckych informácií nevhodná strava, fajčenie, obezita, nedostatok pohybu a konzumácie alkoholu. To sú zároveň aj dôvody, ktoré sa výrazným spôsobom podieľajú na znižovaní imunity. A čuduj sa svete, všetky autority na čele s naším ministrom zdravotníctva vyzývajú na rôzne vakcíny, namiesto toho, aby lekári deň čo deň z obrazoviek hučali do ľudí, aby sa neprejedali, nepili alkohol, nefajčili a hýbali sa. Namiesto toho čakáme na vakcínu ako na spásu.

Z vášho pohľadu jej objav veľký význam mať nebude?

Ale vakcínu vyvinú, keď už tu tento vírus dávno nebude, pretože už tu bude namiesto neho iný. A to zase pôjdeme do karantény a budeme donekonečna zatvárať školy, pracoviská a vyvíjať nové a nové vakcíny? Namiesto informácií o zmysluplnosti zdravého života do nás hučí informácie o zmysluplnosti vakcín, čo je škandalózne. Jediná cesta sa volá imunita, čiže prirodzená tvorba protilátok organizmom!

Tvorba imunity vakcínami je ako branie anabolických steroidov, svaly sa vám z nich síce naoko zväčšia, ale v skutočnosti budete slabší. Je mi trápne, že ja, spisovateľ, to musím pripomínať vraj odborníkom.

Imunita je prirodzená vlastnosť organizmu, ktorú si musíte upevňovať zdravým životným štýlom. Pohyb, slnko, bezmäsitá strava, žiadne cigarety, žiadny alkohol a tak ďalej. Keď vidím v správach ľudí, ktorí majú ťažkú obezitu, pýtam sa, kde sú lekári, ktorí by týmto ľuďom povedali, ako majú žiť a premýšľať. Každý deň by mali v správach rozprávať o zdravom tele a duchu a oni namiesto toho blbnú o spásonosných vakcínach.

Mám z toho nedobrý pocit, že nepotrebujú mať ľudí zdravých, ale závislých na ich liekoch a vakcínach. Jednoduchi žiť zdravo, páni premiéri, prezidenti a celá WHO, to je cesta, a nie karantény a vakcíny. No ale keby to tak bolo, stagnoval by biznis s liekmi. Nechápem, ako môže byť zdravie predmetom biznisu, ako môžu byť nemocnice či lekárne v súkromných rukách. Podstatou biznisu je predsa zarobiť. Už ste niekedy počul o tom, že by nejaký majiteľ nemocnice bol ochotný podnikať so stratou? Mám pocit, že najväčším nepriateľom lekára v našom systéme je zdravý a mŕtvy človek. Pri sledovaní počtov vyliečených z koronavírusu ma napadlo, že sa títo ľudia vyliečili, hoci nemáme vakcínu. Ako sa teda vyliečili? Prečo potom potrebujeme vakcínu, ak sa vyliečili aj bez nej?

Kam by mala od vlád - jedno či v Česku alebo na Slovensku - predovšetkým smerovať pomoc? Ruky za štátom naťahujú všetci a hlavne tí, ktorí inak najviac hovoria o tom, ako sa má každý o seba postarať. Nemožno však pomôcť všetkým. Ak áno, hrozil by bankrot štátu. Čo s tým?

Predovšetkým by štátni predstavitelia mali ľuďom vysvetliť, že štát nemá k dispozícii zlatú sliepku, ktorá by na požiadanie znášala zlatá vajcia. Ľudia vôbec nechápu, že to, čo má štát k dispozícii, sú ich peniaze z daní, odvodov a iných poplatkov alebo peniaze požičané. Zachytil som ýzvu herca Jana Hrušínského o podpore od štátu, podobne aj na Slovensku žiadali podporu niektorí pracovníci umeleckej branže. No a čo majú povedať tie tisíce obchodníkov, pestovateľov, remeselníkov a vôbec živnostníkov, ktorí nepracujú a tiež nemajú príjmy? Je mi jasné, že je to pre každú vládu ťažká dilema, či zachraňovať životy, alebo ekonomiku.

Ibaže, prepáčte, nie som cynik, ale už som povedal, že na iné choroby zomiera oveľa viac ľudí ako na koronavírus a žiadne drastické ekonomické reštrikcie sa kvôli tomu nerobili. Mám pocit, že niektorí politici sami podľahli panike, ktorú vyvolávajú. Spomenuli ste, že každý by sa mal o seba postarať. To sme si mali uvedomiť predovšetkým ako štát, keď sme si zlikvidovali obrovskú časť poľnohospodárstva a dnes sme odkázaní na dovoz základných potravín. Prvé, čo by som na mieste pánov premiérov Babiša a Matoviča urobil, by bolo, že by som okamžite nechal vypracovať vládny projekt na zabezpečenie potravinovej sebestačnosti.

Čo súčasná pandémie môže urobiť so súdržnosťou EÚ? Zlé jazyky hovoria o pozvoľnom koncu. Nezlyhali v krízovej situácii špičky Európskej únie? Alebo je kritika nespravodlivá a riešenie malo byť od začiatku len na členských krajinách?

Nedokážem objektívne posúdiť, či a ako špičky Európskej únie zlyhali. Nikto v Bruseli, v Prahe ani v Bratislave nemohol vírus a najmä paniku s ním súvisiace predpokladať. Teraz EÚ a Európska centrálna banka ponúkajú svojim členským štátom finančnú pomoc, ale to predsa nebude dar, ale pôžička, ktorú budeme musieť vrátiť aj s úrokmi. Skôr by som upozornil na psychologický efekt. Keď začalo byť zle, nikto neutiekol do Bruselu, ale každý sa rozbehol domov do svojej vlasti. Domnievam sa, že snahy o ďalšiu centralizáciu moci v Bruseli sú odsúdené na neúspech. Podľa mňa by sa Európska únia mala vrátiť do podoby, v akej bola, keď ešte fungovala ako EHS.

Možno vplyvom choroby Covid-19 očakávať zmeny na geopolitickej scéne? Ovplyvní pandémie nejako postavenie Číny alebo Spojených štátov?

Nemyslím si, že by vírus zásadne ovplyvnil vývoj na svetovej scéne, ten totiž nezvratne smeruje k posilneniu pozícií krajín strednej a východnej Ázie: Číny, Indie, Ruska (nezabúdajme, že tri štvrtiny Ruska leží v Ázii), Vietname, Singapure, Malajzie, Mjanmarsku, Indonézie a ďalších. Naopak krajiny Európy, USA aj ropu ťažiace arabské krajiny svojho ekonomického zenitu dosiahli, elity týchto krajín sú tak bohaté, že strácajú motiváciu. Navyše je tu nezanedbateľný faktor - ochota a pripravenosť ľudí tvrdo pracovať.

V čom vidíte hlavné príčiny toho, že najtvrdšie si odnášajú pandémiu Taliansko, Španielsko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a krajiny Beneluxu? Prečo sa tieto európske štáty v prepočte obetí na milión obyvateľov tak veľmi odlišujú napríklad od Nemecka alebo krajín V4?

Nechcem pôsobiť premúdrelo, preto radšej zacitujem slávneho Gréka Aristotela Onassisa, ktorý povedal: "Skúsenosť ma naučila, že keď má človek priaznivé materiálne podmienky, hojnosť potravy, má málo energie a je menej odolný. Na druhú stranu tí, ktorí boli nútení obetovať svoje životy a bojovať o prežitie, sa lepšie prispôsobili okolnostiam, keď prišli zlé časy ". Tu niekde treba hľadať odpoveď.

V pomoci ostatným krajinám sa výrazne angažovala Ruská federácia. Pomohla predovšetkým Taliansku, čo vyvolalo reakcie, že chce vraziť klin do súdržnosti EÚ, pomáha aj Spojeným štátom. Čo bude s protiruskou a proukrajinskou agendou EÚ odštartovanú na prelome rokov 2013/14? Zmení sa? Je možné, že sa otvorí aj diskusia o prehodnotení sankcií voči Rusku?

Neviem posúdiť skutočný význam ruskej pomoci, alebo skôr jej propagačný efekt. Faktom však zostáva, že Talianom neprišli pomáhať Briti, Američania či Nemci, ale Rusi a Číňania. Neviem si dosť dobre predstaviť taliansku vládu, že bude jednou rukou vďačne mávať Rusom za pomoc a rovnakou rukou bude hlasovať pre sankcie. Myslím si, že každý súdny politik vie, že sankcie sú vymyslené, európskym politikom vnútené a navyše sa ukazuje, že majú viac negatívny vplyv na tých, kto ich uvalili, než na tých, na ktorých boli uvalené. Vďaka sankciám dnes napríklad Rusko vyváža dvakrát toľko obilia ako pred ich uvalením. Bol som v dobe sankcií v ruskom Altaji a aj v tých najzapadnutejšie mestečkách boli skvele zásobené obchody, najmä ruským tovarom. Prehodnotia sa sankcie? Ak v USA vyhrá voľby Trump, mám silný pocit, že sa prehodnotia. Potom nestihnete počítať tých, ktorí otočia a budú kričať, že oni to už dávno hovorili ...

Sankcie súvisia s dianím na Kryme a referendom o jeho začlenení do Ruskej federácie. Vy ste na Kryme vlani bol a natočil ste reportáž "Ako som na Kryme hľadal partizánov, alebo ako vyvolala rusofóbia prvú svetovú vojnu". Je Krym okupovaný proti vôli miestnych obyvateľov a čo reportáž divákovi hlavne ukázala?

Natočil som jednak krátke videá, ale napísal som aj obsiahlu reportáž s hlavnou myšlienkou - ak je teda Krym okupovaný proti vôli svojich obyvateľov, tak tam musí predsa byť nejaký protiruský odpor, aspoň nejaké grafiti v zapadnutých uličkách. Prakticky všetky naše mainstreamové médiá sú protiruské, a ak by taký odpor bol, tak by o ňom určite informovala, ale oni nič. Za päť rokov od údajnej anexie sa tam nevydal žiadny náš novinár. Prečo? Aký ešte chcete lepší dôkaz, že o Kryme klamú, len sa práši? Prešiel som s mojím českým kamarátom Krym krížom krážom, zašli sme v požičanom aute s ruskou poznávacou značkou, kam sme chceli, rusky hovorím a debatoval som s asi dvadsiatimi ľuďmi, aj s Ukrajincami aj s Tatármi, boli aj kritickí, ale so skutočnosťou, že sú súčasťou Ruskej federácie, boli spokojní. Ak ma niekto označuje za rusofila, nič mu nebráni v tom, aby sa na Krym vydal a presvedčil sa na vlastné oči.

Túto Vašu reportáž z júla minulého roka teraz zaradilo najvýznamnejšie nemecké vydavateľstvo vedeckej literatúry Ibidem Verlag Stuttgart medzi najlepšie analytické texty roka s názvom "Politická korektnosť vo svete - počiatky totalitného stavu mysle". Je to pre vás určite veľká pocta. Čím si ale vysvetľujete to, že keď ste ju ponúkol štyrom mainstreamovým médiám na Slovensku, ani jedno nezareagovalo?

Pretože vedia, že sa tu deje to, čo raz história označí za "krymskú lož". Dokonca jeden novinársky nedouk z "bratislavskej kaviarne" napísal, že reportáž nemôžu zverejniť nie z politických dôvodov, ale preto, že je slabá. Skutočnosť, že táto reportáž vyšla v Rusku, ma neprekvapila, ale jej nemecké vydanie bolo pre mňa naozaj zadosťučinením.

Vám sa čerstvo dostalo aj ďalšieho veľkého uznania. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR rozhodlo udeliť vášmu románu o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi odporúčania ako vhodného didaktického prostriedku k výučbe dejepisu na základných i stredných školách. Čím môže byť spoluúčastník na vzniku Československa inšpiratívny pre súčasnosť aj 101 rokov po jeho tragickej smrti?

Verím, že toto rozhodnutie Ministerstva školstva zaregistrujú aj v Českej republike, kde román vyšiel v českom preklade. Štefánik bol nielen talentovaný astronóm, vojak, politik, diplomat, ale predovšetkým úžasne inšpiratívny a motivujúci človek. Dva najmladší generáli francúzskej armády v celej jej histórii boli Napoleon a Slovák Štefánik. Kniha vyšla aj v angličtine, prekladá sa do ruštiny a srbčiny.

Zdroj: parlamentnilisty.cz / InfoVojna