Otázka ľudských práv nie je ľahkou témou. A preto to skúsim veľmi krátko: sloboda mojej päste končí na špičke nosa iného. S výnimkou troch ľudských práv je možné všetky ostatné obmedziť. Ústavné súdy všade na svete rozhodujú o tom, nakoľko zasiahlo jedno právo do druhého. Ani sloboda prejavu nie je bezbrehá. Jej limity však nestanovuje politik, ale zákon, ktorý vykladá súd. Existuje však základné pravidlo, ktoré musí platiť absolútne. V „súboji“ dvoch práv nesmie jedno zvíťaziť neprimerane a druhé, takpovediac porazené, nesmie byť potlačené úplne. Súdy musia hľadať a nachádzať vyváženosť.
Prezidentke Čaputovej bolo odovzdaných vyše 600.000 podpisov na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. Dojemné vyjadrenia poslancov, ktorí si túžia uchovať poslanecké mandáty, sa miestami nedajú počúvať. Úplným dnom sú však verbálne cvičenia zástupcov ľudu, ktorí tvrdia, že nebudú hlasovať za prijatie výsledkov referenda. O tom však viac zajtra.
Medzi „elitných expertov“ na ústavné právo sa samo-zaradila vnímavá pani ministerka Kolíková. Ona vždy „vníma“ každú otázku, situáciu, až raz „zavnímala“, že jej kolegovia z politickej strany, ktorej je členkou, danú situáciu „vnímajú“ rovnako. Mária Kolíková sa vyznamenáva už celý rok. Niežeby sa predtým v pozícii štátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti nevyznamenávala. Avšak ako ministerka dostáva väčší priestor v médiách a rozhadzuje svoje múdra ako cukríky. Horšie je, že nie sú sladké. Petičná akcia za vypísanie referenda o predčasných voľbách sa jej zjavne nepáči, lebo už dáva najavo, že petičným výborom koncipovaná otázka je zásahom do ľudských práv a mal by o nej rozhodovať Ústavný súd SR. Hlavne, že predtým mala vyjadrenie, že „snáď nám ústavný súd nebude hovoriť, čo je ústava“. Teraz svoje tvrdenia vyšperkovala tým, že je to zásah do „princípov právneho štátu“. Podľa vnímavej pani ministerky ide „skôr o ústavnú predvídateľnosť, že funkčné obdobie parlamentu sú štyri roky“. Odkazujem vnímavej pani ministerke, aby túto problematiku „zavnímala“ inak!
Ďalším mentálnym atlétom tejto vlády je Veronika Remišová. Jej neschopnosť je už legendárna. Počula som už aj taký názor, že človek s takouto mentálnou výbavou sa rodí raz za generáciu. Tragédiou Slovenska je, že táto persóna je ministerkou vlády SR. Jej vyjadrenie k referendovej otázke, že „poslanci sú volení na štyri roky“, vykladá ako „základné právo poslancov“ a stotožňuje ho s právom byť volený.
Vážená pani ministerka Remišová a vážená pani vnímavá ministerka Kolíková, toto ustanovenie nie je garanciou práva nikoho na teplý flek na obdobie štyroch rokov! Ústavou SR formulované ustanovenie o štvorročnom volebnom období je garanciou pre občanov! Dáva občanom šancu, že najneskôr po štyroch rokoch je možné poslať vás a vašich kolegov do zabudnutia, ak sa tak rozhodnú! Je to garancia pravidelnosti volieb! Nie záruka pre poslanca, že zostane na svojej stoličke počas štyroch rokov! Štvorročné volebné obdobie je právom občana zúčastniť sa volieb každé štyri roky a pre štát predstavuje povinnosť voľby zorganizovať!
Pri referendovej otázke o skrátení volebného obdobia nejde o zásah do práva byť volený. Právo byť volený je garantované Ústavou SR v inom ustanovení. Súčasný personálny substrát Národnej rady SR má právo zúčastniť sa v budúcich voľbách, ktoré by boli vypísané v riadnom štvorročnom cykle. Nikto im toto právo neberie. Rovnako sa môžu zúčastniť volieb, ktoré by sa konali v predčasnom termíne. Tak by ma celkom zaujímalo, aké „ľudské“ právo takto koncipovaná referendová otázka upiera!
Prezidenta SR je možné odvolať v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta. Rovnako je možné odvolať starostu alebo primátora. Poslanci NR SR si môžu odhlasovať skrátenie volebného obdobia a už to niekoľkokrát urobili. Vnímajú panie ministerky poslancov ako bytosti nadradené občanom? Chcela by som im pripomenúť čl. 2 ods. 1 Ústavy SR:
„Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“
Autor: Mgr. Judita Laššáková
