Úrad vlády ČR zverejnil nový, korektný preklad Istanbulského dohovoru proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, o ktorom sa už dva roky diskutuje.

Ako veľmi sa však správnym prekladom mení aj právny pohľad na ratifikáciu dohovoru v Česku, pýta sa Daniela Kovářová, prezidentka Únie rodinných advokátov a bývalá ministerka spravodlivosti, v článku uverejnenom na serveri idnes.cz.

Aby si čitateľ urobil vlastný obrázok, do úvodzoviek dávam presné znenie medzinárodnej zmluvy. K nemu pripájam, čo z oných slov pre našu krajinu vyplynie, akokoľvek Úrad vlády zdôrazňuje, že ratifikácia nebude mať na naše české právo žiadny vplyv.

Prečo teda prijímať niečo, čo nepotrebujeme? Pretože nejde o právo, ale o ideológiu.

Najprv je potrebné osvetliť, čo dohovor považuje za násilie. Nejde len o násilie fyzické, ktoré pochopiteľne všetci odmietame, ale aj o násilie psychické (čl. 33) a o všetky formy "nežiaduceho verbálneho, ale aj neverbálneho konania sexuálnej povahy" (čl. 40 nazvaný Sexuálne obťažovanie), a to aj v prípadoch, keď má "oprávnený dôvod predpokladať, že čin bol spáchaný alebo ďalšie závažné činy možno očakávať" (čl. 28).

Rozumiete? Stačí obava, pokojne aj bez dôkazov.

Článok 44 ukladá zmluvným stranám povinnosť "prijať potrebné legislatívne opatrenia, aby rozsah pôsobnosti zahŕňal akýkoľvek trestný čin stanovený týmto dohovorom", resp. že štáty "sa budú usilovať o prijatie potrebných legislatívnych opatrení".

Z textu nového prekladu tak predsa jasne vyplýva, že po ratifikácii sa slovné aj neverbálne trestné činy musia zaviesť do nášho právneho poriadku, pretože zatiaľ ich netrestajú.

Súčasne podľa článku 41 zmluvné strany zabezpečia "trestnosť akejkoľvek úmyselnej formy napomáhania či navádzania aj trestnosť úmyselného pokusu", to všetko "bez ohľadu na povahu vzťahu medzi obeťou a páchateľom" (čl. 43).

Rozvádzajúci manžel sa teda zle pozrie, manželka si to blbo preberie a oheň trestného stíhania už nikto nezastaví.

Dobre ti tak, násilník

Ale to nie je všetko. Článok 31.1 hovorí: "Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na to, aby pri určovaní práva na zverenie dieťaťa do starostlivosti a práva styku s dieťaťom boli brané do úvahy prípady násilia spadajúceho do tohto dohovoru."

Z čoho vyplýva, že násilník bude mať menšiu šancu získať dieťa do starostlivosti a že mu pri obave z jednej strany bude obmedzený s dieťaťom styk.

Cítite tú možnosť zneužitia? Násilie na súčasnom či bývalom partnerovi (opakujem - napríklad aj verbálne alebo neverbálne) má tiež byť novou priťažujúcou okolnosťou (čl. 46), čo si bude vyžadovať minimálne zmenu občianskeho aj trestného zákonníka.

Akonáhle pôjde o násilie (aj verbálne alebo neverbálne), bude vylúčené "alternatívne riešenie sporov vrátane mediácie a zmierovacieho konania".

Pred siedmimi rokmi sme na pokyn Európy slávne zaviedli mediáciu ako alternatívnu formu riešenia sporov či nástroj, ktorý uľavuje sudcom aj účastníkom konania, avšak po ratifikácii Istanbulského dohovoru budeme mediáciu zase zakazovať a obmedzovať?

Naopak niektoré dôkazy "týkajúce sa predchádzajúcich sexuálnych vzťahov a správania obete budú prípustné iba vtedy, ak je to relevantné a nevyhnutné" (čl. 54), čo nutne vyvolá zmenu vnútroštátneho práva a predovšetkým úplne novú koncepciu českého procesu, v ktorom nie sú dôkazy vopred nijako obmedzené ani vylúčené.

Ženy neženy a muži nemuži

A ako keby toho nebolo dosť, musíme ratifikáciou odsúhlasiť, že muži bijú ženy preto, že sú ženami, že "gender je spoločensky ustanovená rola, správanie, jednanie a vlastnosti, ktoré daná spoločnosť pokladá za primeranú pre ženy a mužov" (čl. 3 ), a že pozerať sa na slabšie pohlavie ako na ženy a na chlapov ako na muža je zlo, pretože "zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na presadzovanie zmien spoločenských a kultúrnych vzorcov, pokiaľ ide o správanie žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, obyčaje, tradície a všetky ďalšie zvyklosti, ktoré sú založené na ... stereotypných úlohách žien a mužov "(čl. 12).

Zabúdame, že prevýchova všetkých obyvateľov, najme pánov zrejme bude dosť nákladnou záležitosťou, hoci aj o výdavkoch na zavádzanie noviniek do života by možno stálo za to pohovoriť.

Skôr pochybujem o nesprávnej ceste, ktorú ustanovuje článok 18, podľa ktorého "zmluvné strany zabezpečia, aby opatrenia prijaté v súlade s touto hlavou vychádzala z chápania násilia na ženách a domáceho násilia ako rodového násilia".

V množstve zmien snáď aj prehliadneme, že každá cudzinka, ktorá sa vyhlási za obeť, bude mať automaticky právo na český azyl (čl. 60). Možno tým dohovorom chceli tvorcovia povedať, že ženská obriezka je zlo, potom ale mali použiť iné slová a argumenty. Takto len s údivom vrtím hlavou nad paušálnym zatratením českých tradícií, zvykov, histórie a stereotypov, ktoré nahrádzame "rodovými identitami" (čl. 4.3).

Istanbulský dohovor bohužiaľ nie je len politická deklarácia, lebo vskutku posilňuje práva žien, dokonca násobne viac než práva mužov. Nuž, ako žene by sa mi to mohlo páčiť, ale čo mieru prekročí, z toho je na zvracanie.

V Pánovi prsteňov svet elfov pomaly končil a škriatkovia sa snažili o nadvládu, až sa im svet ľudí aj kúziel musel postaviť. Tak snáď sa časom pozbierajú aj českí muži a všetci ľudia rozumu rodom nezakaleného.

Niektoré stereotypy totiž nie sú zlé. Pomáhajú žiť a lepšie uniesť každodenný život. Zato právo býva často len slovo na papieri, ale zneužiť ho možno tým skôr, čím viac sa oháňa hlúpymi ideálmi.

 

Daniela Kovářová - prezidentka Únie rodinných advokátov, bývalá ministerka spravodlivosti ČR. K téme istanbulského dohovoru sa vyjadruje pravidelne od jeho začiatku.

 

Články súvisiace s tematikou:

Zdroj: konzervativnyweb.sk