Turecko si minulý týždeň predvolalo amerického veľvyslanca po tom, čo Snemovňa reprezentantov Kongresu USA oficiálne uznala vraždenie Arménov v Osmanskej ríši v rokoch 1915-17 za genocídu. Za arménsku genocídu sa označuje hromadné vyvraždenie 1,5 milióna Arménov jednotkami osmanských Turkov.
USA tento krok urobili z dôvodu, aby sa pomstili Turecku za to, že nad ním a nad jeho aktivitami v Sýrii strácajú kontrolu. Rovnako z dôvodu, že ako člen NATO nekupuje americké ale ruské zbrane.
V skutočnosti im je genocída Arménov prinajmenšom ľahostajná, keďže ešte nedávno poľovali na mňa práve z dôvodu, že som genocídu Arménov ako prvý minister spravodlivosti z členských krajín EÚ presadil do nášho Trestného zákona. Znamenalo to že holokaust už nebol výlučne židovský, ale aj arménsky. Stali sme sa tak reálne prvou krajinou v EÚ, ktorá prelomila tabu a uznala genocídu Arménov. Po nás to potom urobili Gréci a Cyperčania a nedokončili to Francúzi. Za tento počin som dostal najvyššie štátne vyznamenanie od hlavy Arménskej apoštolskej cirkvi Garegina ll. a od prezidenta Arménska.
Iba pre úplnosť Arménsko v roku 301 bolo prvým krajinou na svete, ktorá prijala kresťanstvo ako štátne náboženstvo, až potom to bolo Gruzínsko a Konštantínopol.
Doma sa pokúšali so mnou stretnúť veľvyslanci USA a Turecka. Ako podpredseda vlády a minister spravodlivosti som nemal záujem sa stretávať s veľvyslancami. Predložiť tento zákon do parlamentu mi neodporúčal ani vtedajší minister zahraničia Ján Kubiš. Bol by to vraj nebezpečný precedens, ktorý by ohrozil vzťahy s Tureckom v rámci NATO a že Američanov si rozhneváme a ani nám to nedovolia.
Povolenie som si nepýtal, do parlamentu som to predložil cez vládu ako zákon kde sa zvyšuje spodná sadzba za popieranie holokaustu a zákon obsahoval aj časť, kde sa uzákonilo, že genocída-holokaust je aj arménsky. Poslanci to odhlasovali bez toho, aby to čítali a tak zemetrasenie nastalo až vtedy, keď už bol zákon prijatý a konečne si niekto poriadne prečítal jeho znenie.
Je to zároveň zúfalý, ale reálny obraz o tom, akí právne „fundovaní“ ľudia prijímajú zákony v parlamente.
V súvislosti s prijatím zákona o arménskej genocíde ma zvlášť zarmucuje ešte jedna vec. Hoci som si za tento svoj počin vytrpel svoje, trinásť rokov na to sa tu objaví „legislatívny enfant terrible“ z ĽSNS, ktorý bez toho, aby poznal históriu a politické súvislosti, začne robiť senzačné odhalenia, že Harabin zvyšoval trestné sadzby za holokaust z dôvodu, aby režim mohol prenasledovať jemu podobných. A tým pádom nie je skutočný pronárodný politik.
Dôvody prečo som zvýšil nepodstatným a zanedbateľným spôsobom spodnú sadzbu z 3 na 6 mesiacov (v praktickej rovine vždy iba na platforme podmienečného trestu odňatia slobody) nebolo prenasledovanie kotlebovcov, ktorí v tom čase ani neexistovali, ale predloženie zákona v parlamente, do ktorého sa dala zakomponovať aj genocída Arménov.
Išlo o mimoriadne citlivú záležitosť týkajúcu sa prvých kresťanov na svete v štátoprávnej rovine s medzinárodnoprávnym dosahom a dopadom.
Politika sa dá robiť prezieravo, ale aj tak, že si nevidíte ďalej od nosa. Strana Vlasť ju bude robiť určite tak, že sa nám to v budúcnosti zhodnotí. Tak ako v prípade Arménska, kde je Slovensko naveky zapísane ako prvá krajina EÚ, ktorá utrpenie ich ľudu uznala a každá slovenská delegácia ktorá Arménsko navštívi, má osobitne postavenie oproti ostatným.
Čo myslite, dočká sa niekedy Slovensko podobného ocenenia aj vďaka Mazurekovi?
Štefan Harabin
Líder strany Vlasť sa minulý mesiac Mazureka zastal, keď sa na sociálnej sieti verejne opýtal, prečo je Mazurek trestne stíhaný a Čaputovej hejterka nie.
Zdroj: stefanharabin.blog.pravda.sk / InfoVojna
