Mnohí z opozičných poslancov kričia, že „polícia má zviazané ruky“ a oni sú tí vyvolení, ktorí jej ruky „rozviažu“. Prečítajte si predchádzajúci článok k tejto téme TU.
Ani jeden však neponúka riešenie, ako to urobiť. Jedna vec je definovať problém a obsiahnuť ho celý, druhá však je ponúknuť aj riešenie, ktoré by viedlo k zlepšeniu dnešného stavu. Minimálne by sa mohla rozvinúť celospoločenská debata.
Od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej sa roztrhlo vrece s kritickými vyjadreniami na adresu polície zo strany politikov, ale aj verejnosti. Nálada v samotnom policajnom zbore nie je, jemne povedané, práve ružová. Neustále útoky politikov na adresu policajtov sa nestretávajú s priaznivým ohlasom v ich radoch. Mnohých skôr demotivujú. Treba uviesť, že kritika je dôležitá, no to, čo chýba, je konkrétne riešenie tohto „problému“, ak to už chceme takto nazvať.
Mnohí vyčítajú polícií, že je spolitizovaná. Podľa môjho zdroja na MV SR, ktorý ešte stále nechce byť menovaný, by otázku prečo, mali položiť bývalému ministrovi vnútra SR, ktorý zastával túto funkciu v rokoch 2010 až 2012. My sa budeme venovať samotnému problému, t. j. spolitizovaniu nejakej inštitúcie.
Zákon, ktorý zmenil voľbu prezidenta PZ, bol zákon č. 6/2019 Z. z. Veľmi stručne sa pokúsime vysvetliť nové procedúry a prvky, ktoré boli vložené do zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Voľba prezidenta PZ prebieha už po novom trojfázovo. Samozrejme, že výberové konanie musí byť vyhlásené ministerstvom vnútra a uchádzači spĺňajúci zákonom dané špecifiká sa musia prihlásiť.
Prvá fáza výberu prebieha pred nazvime to „odbornou komisiou“. Táto pozostáva zo siedmich členov. Sú nominovaní nasledovne: dvoch menuje minister vnútra, jedného generálny prokurátor, jedného prezident PZ, jedného riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, jedného rektor Akadémie Policajného zboru a jedného policajné odbory, ktoré majú najväčšiu členskú základňu. Odborná komisia vyhodnotí riadiace, organizačné a kontrolné schopnosti, ale aj odborné vedomosti a ďalšie skutočnosti jednotlivých uchádzačov. Následne určí tých, ktorí sú vhodní na funkciu prezidenta Policajného zboru.
Minister vnútra po odporúčaní odbornej komisie najneskôr do 15 dní predloží najmenej troch kandidátov na túto funkciu Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Tento výbor si kandidátov vypočuje a následne po hlasovaní odporučí ministrovi vnútra kandidátov na vymenovanie na post prezidenta PZ.
Čiže najskôr sa musí odborná komisia zhodnúť na „policajných“ kvalitách jednotlivých kandidátov a odporučiť ich Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Ten ich verejne vypočuje a odporučí ministrovi niekoho, prípadne viacerých. A potom minister vnútra vymenuje nového šéfa polície. Alebo nevymenuje. Aj toto sa môže stať. Takže každý jeden z týchto stupňov kontroly už pred vymenovaním môže, ale nemusí zablokovať určitú osobu na tento post. Je veľmi dobré vedieť, že súčasného prezidenta PZ nielenže nezablokovali na žiadnom z týchto troch stupňov, no v jeho prospech svedčí aj to, že ani jeden z poslancov vo výbore, ktorí tam boli všetci prítomní takpovediac do nohy (zoznam členov tohto výboru nájdete TU), nehlasoval proti jeho vymenovaniu.
Z pohľadu kontroly je táto tzv. trojkoľajnosť výhodná. Jednak sa skúša odbornosť kandidáta, jednak musí na verejnom vypočúvaní obhájiť svoju kandidatúru a aj návrhy, ktoré musí na zlepšenie pomerov v PZ pripraviť, no v neposlednom rade musí aj vedieť vychádzať s ministrom vnútra, ktorému je za výkon svojej funkcie zodpovedný. Pozor! Zodpovedný, nie podriadený.
Poďme sa pozrieť, v ktorých častiach mohla byť táto novela lepšia. Pôvodný návrh novely obsahoval funkčné obdobie 7 rokov bez možnosti znovuzvolenia. Podľa nášho názoru by bol tento formát podstatne lepší. Teraz je zákon nastavený tak, že funkčné obdobie je štvorročné s možnosťou znovuzvolenia. A tu je zásadný problém. Infantilné zdôvodnenia odmietnutia pôvodného 7-ročného návrhu, že to je dlho, vyznievajú smiešne. Ak by súčasný prezident PZ totiž obhájil svoju kandidatúru aj v budúcom období, tak 4 + 4 je 8, a teda o jeden rok dlhšie. Veríme, že poslanci prípadne členovia vlády, ktorí túto zmenu z pôvodných 7 na 4 + 4 navrhli, nezastávajú funkciu ministra financií SR.
Prečo by bolo sedemročné funkčné obdobie okrem vyššie uvedeného dôvodu lepšie ako to, čo máme teraz? Z ďalších dvoch dôvodov. Ak sa podľa dnešnej právnej úpravy chce prezident PZ uchádzať o tento post aj o ďalšie 4 roky, je viac-menej odkázaný na poslancov tvoriacich Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť a ich hlasovanie pri jeho vypočutí. Ak by však bola prijatá pôvodná zmena na tzv. 7 rokov a nikdy viac, takýto kandidát by sa nemusel prvé štyri roky snažiť zapáčiť politikom z rôzneho spektra. Vykonával by svoju funkciu úplne nezávisle na politikoch a od ich výkrikov na tlačovkách.
Ďalšia výhoda 7-ročného volebného obdobia je nekorešpondovanie volebných období týchto dvoch subjektov. Uveďme si príklad: v roku 2020 bude najneskôr začiatkom apríla ustanovujúca schôdza parlamentu, pre nás parlamentu č. 1. Ak by sme nemali prezidenta PZ, musel by ho odporučiť tento „nový“ parlament č. 1. Na 7 rokov.
Čo v podmienkach parlamentných volieb znamená, že prezident PZ z roku 2020 by bol prezidentom PZ aj v roku 2024, kedy budú nové voľby do NR SR a ustanoví sa parlament č. 2. A keďže prezident PZ z roku 2020 už nikdy nemôže byť prezidentom PZ, určite by si nemusel vytvárať vzťahy s parlamentom č. 2 a s poslancami v ňom na svoje znovuzvolenie. Ďalší prezident PZ by bol volený až v roku 2027. Čiže ku koncu funkčného obdobia parlamentu č. 2. Funkčné obdobie prezident PZ č. 2 z roku 2027 by trvalo do roku 2034. V ideálnom prípade by mohol prezident PZ č. 2 takpovediac prežiť a zažiť tri parlamenty.
Funkčné obdobie prezidenta PZ a NR SR:
Takto by to fungovalo v ideálnom prípade pri dodržaní funkčných období, t. j. v prípadoch, kedy by nedochádzalo k predčasným voľbám jedného alebo druhého subjektu.
V prípade, že by bola voľba prezidenta PZ obmedzená aj určitými špecifickými znakmi, mohla by zaručiť viac voľnosti, ako to všetci požadujú. Osoba kandidáta by mohla byť limitová vekom, napr. minimálne 40 rokov a najmenej 15 rokov v zbore. Takéto ustanovenie by viac-menej zaručilo, že by prezident PZ po skončení svojho mandátu išiel rovno do dôchodku. Nemusel by byť ohybný pri nikom, lebo by nemusel myslieť na tzv. zadné dvierka po skončení svojho mandátu. Áno, mať 47 rokov a ísť do dôchodku je naozaj na zváženie pre našu spoločnosť a náš štátny rozpočet. No je tu otázka, či chceme naozaj nezávislosť prezidenta PZ za každú cenu, alebo chceme ušetriť pár eur. Nemýľme sa! Policajt je jedna z profesií, ktorá štatisticky žije v dôchodkovom veku najkratšie. A ak hovoríme o policajtoch, mali by sme mať na pamäti, že sa dôchodku ani nemusia dožiť.
Zlé jazyky však tvrdia, že problém so „spolitizovaním“ policajného zboru je väčší a mnohí policajti sú znechutení práve terajším vedením. Ak by to bola pravda, čo my netvrdíme, očakávali by sme nejaké rozumné riešenie od politikov. Jedným z takých by mohol byť aj tzv. policajný ombudsman. Ombudsman, v ktorého kompetencii by bolo prešetrenie prípadov nemožnosti viesť trestné stíhanie, lebo to vedenie PZ blokuje. Netvrdíme, že tento orgán by mal byť jednočlenný. Mohol by to byť aj kolektívny čiže viacčlenný orgán, kde by si členovia volili svojho predsedu, lepšie povedané hovorcu spomedzi seba napr. na tri roky, ale rozhodnutia by prijímali všetci spoločne. Personálne by mohol byť tvorený sčasti z akademickej obce, prípadne z bývalých vyšetrovateľov, ale aj bývalých prezidentov PZ. Možností je mnoho. Jediné, čo by musel zaručovať, je absolútna diskrétnosť v prípade sťažnosti nejakého policajta, ktorý by tvrdil, že mu „niekto zviazal ruky“. Je to len jedna z možností ako chrániť radových policajtov pred akýmkoľvek tlakom či už zvnútra PZ alebo zvonka od politikov.
Verím však, že sa naši politici umúdria a prídu s nejakým konkrétnym a hlavne účinným riešením, ktoré by zaručovalo nestrannosť Policajného zboru a naplnilo všetkými politikmi tak často spomínanú myšlienku: Padni komu padni.
Judita L.
Zdroj: InfoVojna
