K väzbe ako zaisťovaciemu inštitútu ,,ultima ratio“
Podnetom nasledujúceho vyjadrenia sú osobné názory na podmienky rozhodovania o väzbe ako i vlastné skúsenosti s výkonom väzby, do ktorej som bol vzatý na základe uznesenia súdu zo dňa 25.10.2020, a to z kolúzneho a preventívneho dôvodu. Väzba je fakultatívnym zaisťovacím inštitútom, ktorý nie je a nikdy nesmie byť považovaný za trest. Väzba predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do ľudských práv, ktorý je aplikovaný vo vzťahu k obvineným prevažne v počiatočných štádiách vyšetrovania. Až po vznesení obvinenia a následnom vzatí do väzby sa v rozhodujúcej miere otvára priestor pre dokazovanie, v dôsledku čoho sa dôvodnosť vzneseného obvinenia buď potvrdzuje alebo vyvracia. V dôsledku tejto skutočnosti je možné inštitút väzby aplikovať len prísne reštriktívne, pri striktnom splnení zákonných podmienok, zohľadňujúc možnosti nahradenia väzby, a to s ohľadom na skutočnosť, že na obvinené osoby sa vzťahuje zásada prezumpcie neviny tak, ako ju upravuje Európsky dohovor o ľudských právach, Ústava Slovenskej republiky a mnohé ďalšie vnútroštátne a medzinárodné pramene práva vrátane Trestného poriadku.
Závažnosti zásahu do osobnej slobody obvineného zodpovedá potreba riadneho a podrobného odôvodnenia uznesenia o väzbe vo vzťahu ku každému väzobnému dôvodu. Uznesenie o väzbe nesmie niesť znaky arbitrárnosti, neodôvodnenosti, pričom nevyhnutné je rozhodnúť o väzbe na základe konkrétnych skutočností a nielen na základe abstraktnej úvahy (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 296/2016). Medzi záruky, ktoré vyplývajú z článku 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky,totiž patrí právo osoby na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné dôvody (obdobne napr. III. ÚS 374/09).
Pripomínam, že existencia potreby zásahu do osobnej slobody v podobe väzobného stíhania musí byť neustále skúmaná a to tak z hľadiska priebehu dokazovania ako aj z hľadiska existencie resp. trvania okolností odôvodňujúcich konkrétny väzobný dôvod. Európsky súd pre ľudské práva v minulosti niekoľkokrát zaujal stanovisko, že v zmysle čl. 5 ods. 3 a 4 Európskeho dohovoru o ľudských právach samotná existencia a trvanie podozrenia a ani závažnosť obvinenia po určitom čase nestačí na odôvodnenie ďalšieho trvania väzby, resp. udržateľnosť naplnenia jej dôvodov (napr. rozsudok vo veci Lettelier proti Francúzsku).Uvedená premisa je odrazom zostrovacej zásady dokazovania, podľa ktorej by sa pre účely ďalšieho trvania väzby mal stupeň podozrenia zvyšovať posilňovaním dôkaznej situácie. Požiadavka preskúmania hmotných podmienok („substantive requirement“) znamená povinnosť preskúmať okolnosti svedčiace pre a proti väzbe a s poukazom na právne kritériá rozhodnúť, či sú dané dôvody opodstatňujúce väzbu, ako aj prepustiť osobu na slobodu, pokiaľtaké dôvody neexistujú (napr. rozsudok vo veci Schiesser v. Švajčiarsko zo 4. 12. 1979). Táto povinnosť zahŕňa aj preskúmanie odôvodnenosti podozrenia zo spáchania trestného činu, na základe ktorého došlo k zadržaniu, a preskúmanie, či zadržanie a následná väzba sledujú legitímny účel (napr. rozsudok vo veci Ilijkov v. Bulharsko z 26. 7. 2001). Zdôrazňujem, že zásadu prezumpcie neviny v kontexte permanentného dohľadu nad existenciou väzobných dôvodov je nevyhnutné striktne aplikovať v každom štádiu trestného konania.
Prvok zákonnosti a primeranosti väzby musí byť okrem rozhodovania o väzbe prítomný i pri samotnom výkone väzby. Je neprípustné, aby v kontexte zásady prezumpcie neviny, boli obmedzenia vo výkone väzby striktnejšie ako vo výkone trestu odňatia slobody. Opätovne totiž pripomínam, že väzba je zaisťovací inštitút ,,ultima ratio“ aplikovanýna osobách, o ktorých vine resp. nevine sa má ešte len v budúcnosti rozhodnúť.
Z hľadiska osobných skúseností môžem konštatovať, že v rámci podmienok výkonu väzby sa ako jedným z najproblematickejších javí nedostatočný kontakt s okolitým svetom. Vo vzťahu k umožneniu telefonovať s mojimi obhajcami uvádzam, že žiadosť o telefonovanie mojim obhajcom (podľa § 29 ods. 2 Vyhlášky č. 437/2006 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby) som v ústave na výkon väzby podal na príslušnom tlačive ústavu krátko po mojom vzatí do väzby na konci októbra 2020. Údaje na žiadosti o telefonovanie obhajcom overil vyšetrovateľ dňa 19.11.2020, pričom tlačivo s overenými údajmi na obhajcov bolo do ústavu doručené až na konci novembra 2020. V dôsledku uvedeného postupu mi bolo umožnené telefonovať s obhajcami približne až po mesiaci od vzatia do väzby.
Vo vzťahu k umožneniu telefonovať rodine uvádzam, že žiadosť o umožnenie telefonovať manželke som podal v ústave na výkon väzby na konci novembra 2020.V mesiaci december 2020 môj obhajca urgoval orgány činné v trestnom konaní v súvislosti s rozhodnutím o žiadosti o telefonovanie manželke. Dňa 28. januára 2021 som v Ústave na výkon väzby požadoval urgenciu mojej žiadosti o telefonovanie manželke, v dôsledku čoho mi v ten istý deň v popoludňajších hodinách bolo pracovníkom ústavu na výkon väzby doručené nové tlačivo s tým, aby som ho opätovne vyplnil. Následne mi v ten istý deň v podvečerných hodinách oznámili pracovníci ústavu, že moja žiadosť o telefonovanie bola schválená a teda, že môžem manželke telefonovať. Až na konci januára 2021 mi bol teda orgánmi činnými v trestnom konaní udelený súhlas telefonovať manželke. Približne prvé tri mesiace výkonu väzby som teda nemal možnosť vôbec telefonovať s rodinou.
Vo vzťahu k osobnému kontaktu s rodinou uvádzam, že s ohľadom na aktuálnu pandemickú situáciu nie sú v ústave na výkon väzby povolené osobné návštevy rodinných príslušníkov, pričom ich účel by mali nahrádzať tzv. videonávštevy, ktoré prebiehajú formou 20 minútového videorozhovoru s rodinnými príslušníkmi prostredníctvom počítačovej aplikácie. Videonávštevu mi je umožnené vykonať raz za kalendárny mesiac po predchádzajúcom súhlase orgánov činných v trestnom konaní. Prvý možný termín video návštevy po nástupe na výkon väzby bol na konci novembra 2020. Žiadosť o povolenie videonávštevy som preto v ústave podával na začiatku mesiaca november 2020 v domnienke, že o žiadosti by mohli OČTK v období takmer jedného mesiaca rozhodnúť. O žiadosti však rozhodnuté nebolo, a to i napriek urgencii mojich obhajcov. Prvý možný termín videonávštevy tak bol zmarený. Videonávšteva s rodinnými príslušníkmi mi bola následne povolená až približne v polovici decembra 2020 a to až po urgencii orgánov činných v trestnom konaní pracovníkmi Ústavu na výkon väzby a po opätovnom vyplnení novej žiadosti o vydanie súhlasu s videonávštevou. Ďalšie videonávštevy sa konajú v intervale raz za mesiac.
Zdôrazňujem, že právo na návštevy a komunikáciu s rodinou v čase výkonu väzby upravuje čl. 99 písm. a) Európskych väzenských pravidiel a je taktiež súčasťou základného ľudského práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života v zmysle čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, nevynímajúc ústavnoprávny rozmer tohto práva v zmysle čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Frekvenciou a formou návštev rodinných príslušníkov sa v minulosti zaoberal Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej len ako ,,Európsky výbor“), ktorý ako kontrolný a dozorný orgány Rady Európy viackrát skúmal dodržiavanie práv uväznených osôb v kontexte Európskeho dohovoru na zabránenie mučeniu a neľudského či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Európsky výbor vo svojej správe o návšteve Slovenska vykonanej v roku 2000 konštatoval vo vzťahu k návštevám väzobne stíhaných osôb ,,odporúčanie, aby sa práva na návštevy pre väzňov vo výkone väzby podstatne zvýšili (napr. na 30 minút každý týždeň).“ Po návšteve Slovenska vykonanej v roku 2005 konštatoval Európsky výbor, že ,,Cieľom by malo byť ponúknuť návštevy približne každý týždeň aspoň na 30 minút.“.Po ďalšej návšteve Slovenska vykonanej v roku 2018 konštatoval Európsky výbor, že: ,,všetci väzni by mali mať nárok a v praxi aj možnosť uskutočniť minimálne jeden telefonický hovor primeranej dĺžky týždenne a na ekvivalent aspoň jednej hodiny návštevného času týždenne(podľa možnosti by mali mať možnosť prijať návštevu každý týždeň).“
Z vyššie uvedeného zjavne vyplýva, že podmienky výkonu väzby na Slovensku v kontexte kontaktu s okolitým svetom aj naďalej nespĺňajú európske kritériá, a to i napriek tomu, že Slovenská republika bola v správach Európskeho výboru za tieto nedostatky opakovane napomínaná.
Po nástupe na výkon väzby bola listová komunikácia s rodinou taktiež problematická. Listy prijímam a odosielam podľa § 20 ods. 3 Zákona o výkone väzby prostredníctvom orgánu činného v trestnom konaní, kde list podlieha cenzúre resp. kontrole, v dôsledku čoho sa poštová komunikácia značne spomaľuje. V prvých mesiacoch výkonu väzby trvalo doručenie listu rodine približne 4 týždne. Následne ďalšie približne 4 týždne trvalo, kým som obdržal odpoveď od rodiny na môj list. Je teda zrejmé, že kontinuita komunikácie s rodinou prostredníctvom listov bola značne obmedzená. Mám za to, že týždne trvajúca cenzúra listov vykonávaná orgánmi činnými v trestnom konaní v žiadnom prípade nezodpovedala zásade primeranosti a zdržanlivosti podľa § 2 ods. 2 Trestného poriadku, čl. I, body 1 a 3 Európskych väzenských pravidiel a § 2 ods. 2 Zákona o výkone väzby.V intenciách uvedenej zásady je pritom povinnosťou vyšetrovateľa postupovať pri výkone kontroly korešpondencie bezodkladne. Kontakt s rodinou resp. vonkajším svetom tak, ako ho ustanovuje čl. 99 Európskych väzenských pravidiel, takbol i z hľadiska listovej komunikáciev prvých mesiacoch výkonu väzby značne narušený. K zrýchleniu listovej komunikácie, schvaľovaniu videonávštev a k schváleniu žiadosti o telefonovanie manželkedošlo paradoxne až po úmrtí gen. Milana Lučanského.
Osobitne si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že počas výkonu väzby som bol príslušníkmi ZVJS kontrolovaný v cele v intervale približne raz za hodinu a to cez deň ako i v noci. Kontrola prebiehala formou nazretia cez priezor na dverách, pričom v noci boli tieto kontroly sprevádzané rozsvietením svetla. V určitých dňoch sa intenzita kontrol zvýšila v polhodinových intervaloch. Zažil som pritom obdobie 5 dní a nocí, kedy nepretržite dochádzalo k pravidelnej kontrole každú pol hodinu a v noci samozrejme aj rozsvietením svetla. Uvedené kontroly s rozsvecovaním svetla predstavujú značný a neprimeraný zásah do priebehu výkonu väzby, pričom spôsobujú výrazný spánkový deficit, ktorý má v konečnom dôsledku negatívny vplyv na fyzické zdravie ako i na psychiku obvineného.
V súvislosti s opisovanými kontrolami a spánkovým deficitom v dôsledku kontrol vo výkone väzby uvádzam, že Národným bezpečnostným úradom som bol predvolaný za účelom absolvovania psychofyziologického overenia pravdovravnosti podľa § 25 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V uvedenom predvolaní som bol vyzvaný, aby som sa dostavil do sídla úradu v Bratislave (i napriek všeobecne známej informácii, že sa nachádzam vo väzbe), pričom súčasťou predvolania bolo poučenie, z ktorého okrem iného vyplynulo, že na úkon sa mám dostaviť odpočinutý, vyspatý, nakoľko vyšetrenie môže trvať až 4 hodiny, pričom môj zdravotný stav musí byť v norme. Uvedené poučenie v súvislosti s konaním na Národnom bezpečnostnom úrade pôsobí po mesiacoch kolúznej väzby a pravidelných (aj nočných) kontrolách priam cynicky.
Na záver si dovoľujem pripomenúť, že zákonnosť a primeranosť väzby je súčasťou kritérií právneho štátu stanovených Benátskou komisiou, v zmysle ktorých ,,Neprimeraná vyšetrovacia väzba môže byť považovaná za vyslovenie predčasného úsudku o vine obvineného“.
Je nevyhnutné, aby uvedené kritérium nachádzalo svoje uplatnenie v praxi nielen pri rozhodovaní o väzbe ale i v medziach podmienok výkonu väzby.
Autor: JUDr. Dušan Kováčik, PhD., prokurátor
Zdroj: pravnelisty.sk
Články súvisiace s tematikou:
Advokáti upozorňujú na prípady krutého zaobchádzania a mučenia počas trestného konania a na neodôvodnené nasadzovanie kukláčov pri zadržaniachIniciatíva advokátov Za právny štát k možnosti nahradenia kolúznej väzby alternatívnymi prostriedkami
Najvyšší súd sa nezhodol s Lipšicom v prípade náhrady kolúznej väzby pre Jankovskú
VIDEO: Jankovská sa psychicky zrútila. Najvyšší súd ju prepustil na slobodu, ale NAKA ju opäť zadržala
VIDEO: Ďalšia smrť vo väzbe: Koronavírusu podľahol obvinený advokát, ktorému nezabezpečili pľúcnu ventiláciu. Fico hovorí o bezcitnej Kolíkovej a jej fašistických metódach
Marica Pirošíková: Európsky výbor na zabránenie mučenia opakovane konštatoval zásadné nedostatky podmienok väzby
Sudca, ktorý prepustil Jankovskú z väzby, vyčíta polícii a prokuratúre úmyselné zdržiavanie prípadu
VIDEO: Matovič a spol. urobili z väzby mučiaci nástroj. Buď sa poddáte a začnete udávať, alebo zhnite vo väzbe a kľudne sa aj obeste, reaguje Fico na Jankovskej pokus o samovraždu
Monika Jankovská sa vo väzbe zo zúfalstva pokúsila o samovraždu
Pokus o samovraždu? Bývalá sudkyňa Jankovská sa vo väzbe priotrávila liekmi!
Jankovská: Právnik TV Markíza, siskári a ľudia z americkej ambasády vyvíjali tlak na ministra spravodlivosti v kauze Kočnerove zmenky
Česká únia obhajcov o likvidácii právneho štátu na Slovensku: Vláda svojou rétorikou pripomína totalitné režimy
Kolíkovej reforma súdnej mapy ochromí fungovanie celého systému, varujú advokáti
Výzva slovenských právnikov proti sústavnému porušovaniu princípov právneho štátu v Slovenskej republike
Takmer 300 sudcov a advokátov sa ohradilo voči vyjadreniam Kolíkovej, hovoria o znevažovaní. Ministerka svojim prístupom potvrdila potrebu obrátiť sa na európske inštitúcie
Ze slovenské protikorupční vichřice si příklad neberme. Slovensko disponuje v boji s korupcí drakonickou legislativou, říká viceprezident Unie obhájců ČR
Šéf advokátskej komory: Výkon väzby sa nemôže podriaďovať nefunkčnosti vyšetrovania
Špinavé majetky kajúcnikov: Vypovedajú proti kolegom a domy si stále užívajú
Sudcovia a advokáti upozorňujú na nezákonnosti páchané na Slovensku aj na masívne zásahy do ľudských práv vďaka hybridným aktom Mikasovho úradu
Mazák bagatelizuje protestný list sudcov, v ktorom šéfa Súdnej rady obvinili zo znižovania dôvery občanov k súdnej moci
Pán Mazák Odstúpte! Iba dôvera plagiátorských politikov na členstvo v Súdnej rade nestačí, vyzýva šéfa Súdnej rady bratislavský sudca Branislav Harabin
Prázdne slová, mizerné fakty a nekritickosť, reagoval šéf Súdnej rady Mazák na list sudcov o masívnej deštrukcii právneho štátu
Na Slovensku dochádza zo strany parlamentu a hlavne vlády k masívnej deštrukcii právneho štátu, varuje 14 sudcov
Sudcovia sa v otvorenom liste postavili proti Kolíkovej reforme. Šéf Súdnej rady Mazák podľa nich znižuje u občanov dôveryhodnosť k súdom
Fico žiada šéfa Špeciálneho súdu o vyvodenie právnej alebo etickej zodpovednosti voči sudkyni Záleskej
Fico o pôsobení organizovanej justično-mediálnej skupiny a tandeme Tódová & sudkyňa Záleská
Kolíkovej reforma je v rozpore s princípom Európskeho Dohovoru o základných ľudských právach a slobodách
Fico kritizuje Kolíkovej reformu súdnictva. Harabin tvrdí, že práve jeho vláda bola vládou mimovládok prepojených na Sorosa
Matovičov valec schválil veľkú reformu ústavy, ktorá odstránila všetky brzdy a protiváhy. Vláda odstavila Ústavný súd na vedľajšiu koľaj
Sudkyňa o Kolíkovej reforme: My sa necítime ohrození, ohrozený je právny štát
Drgonec o Kolíkovej reforme: Príležitosť na nové frázy a staré kecy
Kolíková: Ústavný súd nemá čo vysvetľovať, čo je Ústava
Združenie sudcov Slovenska označilo vládnu reformu súdnictva za politicky účelovú
Politické ovládnutie prokuratúry a súdnictva? PS/Spolu chce po voľbách urýchlene zvoliť nového šéfa prokuratúry
Očista či ovládnutie súdnictva?