Európskej únii hrozí rozpad podobne ako Sovietskemu zväzu, vedenie EÚ pripomína sovietske komunistické politbyro, strany na národnej a európskej úrovni zlyhávajú.
Napísal to finančník a filantrop George Soros, ktorý vždy európsku integráciu obhajoval a teraz chce zburcovať proeurópske sily pred voľbami do Európskeho parlamentu.
"Európa odchádza námesačne do zabudnutia a jej ľud sa musí prebudiť, než bude neskoro. Ak tak neurobí, Európska únia pôjde cestou Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Ani naši vodcovia ani obyčajní občania zrejme nepochopili, že prežívame revolučný okamih," začína v britskom denníku The Guardian svoj názorový článok Soros, podľa ktorého znova čelíme obdobiu "radikálnej nerovnováhy".
Vedenie EÚ pripomína politbyro
Vplyvný americký miliardár maďarsko-židovského pôvodu sa zastáva EÚ, ale zároveň volá po jej reforme, ktorú prirovnáva ku "zmene srdca".
"Súčasné vedenie (EÚ) pripomína politbyro z doby, kedy sa Sovietsky zväz zrútil - pokračuje vo vydávaní nariadení, ako keby boli stále relevantné," napísal nezvyčajne ostro. Podobné paralely medzi EÚ a ZSSR viedli už skôr rôzni euroskeptici, vrátane českého exprezidenta Václava Klausa.
Soros nepriblížil, kto je oným kritizovaným vedením EÚ. Z kontextu však vyplýva, že sa oprel do 28-člennej Európskej komisie, na čele ktorej stojí bývalý luxemburský premiér Jean-Claude Juncker.
Obrana európskych hodnôt
Slovensko v komisii, ktorá je výkonným orgánom EÚ so sídlom v Bruseli, zastupuje Maroš Šefčovič. Ten má však momentálne neplatené voľno kvôli prezidentskej kampani.
"Prvým krokom k obrane Európy pred jej vnútornými i vonkajšími nepriateľmi je uznať rozsah nebezpečenstva, ktoré predstavujú. Druhým je prebudiť spiacu proeurópsku väčšinu a mobilizovať ju k obrane hodnôt, na ktorých bola založená EÚ.
Inak sa môže sen o zjednotenej Európe stať nočnou morou 21. storočia," varuje Soros. Nespresnil však, čo považuje za hodnoty EÚ a kto je v jeho očiach vonkajším nepriateľom.
Proeurópske strany vyhrajú, keď uprednostnia záujmy Európy
Soros netají, že agituje pred májovými voľbami do europarlamentu. Proeurópske strany môžu podľa neho vyhrať jedine vtedy, keď uprednostnia záujmy Európy pred svojimi vlastnými.
Tieto európske záujmy však Soros nespresňuje. Iba si posťažoval, že protieurópske sily budú mať vo voľbách z viacerých dôvodov výhodu.
Podľa neho za to môže "zastaraný stranícky systém vo väčšine európskych krajín". Vinu prisudzuje aj "praktickej nemožnosti zmeny (zakladajúcej unijnej) zmluvy".
Ako ďalšiu príčinu vidí "nedostatok právnych nástrojov na disciplinovanie členských štátov, ktoré porušujú zásady, na ktorých je založená EÚ". Tieto štáty ale priamo nemenuje. Niektorí to však môžu čítať ako narážku na Maďarsko, Poľsko a možno aj Česko.
Zastaraný stranícky systém
Stranícky systém v jednotlivých štátoch podľa Sorosa odráža podmienky 19. a 20. storočia, kedy spoločnosť delil hlavne konflikt práce a kapitálu. Teraz je však vraj najdôležitejším delenie na pre a protieurópske sily.
Soros tvrdí, že v Taliansku zostalo množstvo voličov proeurópskych, ale nemajú koho voliť. Iní prešli k vládnym euroskeptickým stranám Liga a Hnutie piatich hviezd.
Podľa Sorosa je to dôsledkom "fatálnej chyby EÚ z roku 2017, kedy sa Brusel rozhodol striktne vynucovať Dublinskú dohodu, ktorá nespravodlivo zaťažuje krajiny EÚ, ako Taliansko, do ktorých migranti prvýkrát vstúpia".
Kritika pomerov v Nemecku
Osemdesiatosem ročný miliardár dal najavo, že sa mu nepáčia ani zmeny na politickej mape Nemecka. Vládny stredopravej blok CDU/CSU má teraz podľa neho nejednoznačný vzťah k európskym hodnotám.
Pripisuje to rastu obľuby "extrémistickej" antiimigračnej AFD, ktorá CDU/CSU uberá voličov. Tradičnú alianciu CDU/CSU nazval dokonca "neudržateľnou". Za jedinú nemeckú konzistentne proeurópsku stranu označil opozičnú stranu Zelených.
Soros si tiež želá, aby Británia odvolala odchod z EÚ naplánovaný na 29. marca 2019. Kritizuje, že rozvod s Bruselom chcú dotiahnuť šéfka vládnych konzervatívcov Theresa Mayová aj predseda opozičných labouristov Jeremy Corbyn. Ich strany aj voliči sú pritom v otázke brexitu rozdelení, dodal Soros.
Protieurópske sily sú zásadovejšie než ľudovci
Najviac však Soros kritizuje paneurópske združenia strán v Európskom parlamente. "Národné strany majú aspoň nejaké korene v minulosti, ale tieto aliancie sú úplne diktované osobnými záujmami straníckych vodcov," napísal. Ako najhorší príklad pranieruje Európsku ľudovú stranu (EPP), ktorá podľa neho takmer nemá zásady.
V očiach Sorosa to dokazuje fakt, že EPP odmietla zo svojich radov vylúčiť maďarskú vládnu stranu Fidesz premiéra Viktora Orbána. Jeho režim vyštval z Maďarska Sorosovu nadáciu Open Society Foundation aj ním založenú Stredoeurópsku univerzitu.
Vlani v septembri Európsky parlament odporučil členským krajinám EÚ, aby začali konanie proti Maďarsku, pretože je v ňom ohrozený právny štát. Maďarsko v tejto súvislosti kritizovala aj Európska komisia.
Podľa Sorosa sa však EPP s Fideszom nerozišla preto, aby si v europarlamente zachovala väčšinu a teda aj "kontrolu nad rozdeľovaním kľúčových postov v EÚ". "Protieurópske sily môžu v porovnaní (s EPP) vyzerať dobre: aspoň majú nejaké zásady, aj keď odporné," uviedol Soros.
EPP medzi svojimi 217 europoslancami združuje napríklad zástupcov CDU/CSU, KDH, či Most-Híd.
Soros vadí Orbánovi, Zemanovi, Erdogan aj Trumpovi
Soros ovplyvňuje dianie v rôznych častiach sveta dlhodobo. V 80. rokoch 20. storočia posielal peniaze východoeurópskym disidentom vrátane československej opozície okolo Charty 77.
Pred americkými prezidentskými voľbami v roku 2016 dal milióny dolárov na kampaň kandidátky Demokratickej strany Hillary Clintonovej, ktorú však porazil republikán Donald Trump.
Vlani v októbri bol Soros jedným z adresátov výbušnín, za ktorých rozosielanie je v USA súdený priaznivec Trumpa Cesar Sayoc.
Orbán viní Sorosa hlavne z toho, že financuje mimovládne organizácie pomáhajúce utečencom a presadzujúce multikulturalizmus a otvorené hranice. Tým je vraj spoluzodpovedný za migračnú krízu (nielen) v Európe.
Autoritársky turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zase tvrdí, že Soros poveruje rôznych ľudí úlohou "rozdeliť a rozbiť národy". Český prezident Miloš Zeman obvinil Sorosa z vyšívanie takzvaných farebných revolúcií.
Sorosa spomínal aj slovenský expremiér Robert Fico, ktorý naznačoval, že ovplyvňuje politiku prezidentského paláca a stojí za vlnou protestov, ktorú organizovala iniciatíva Za slušné Slovensko po vražde Jána Kuciaka. Organizátorov protestov Fico nazýval "sorosovými deťmi."
Kritici Sorosovi vyčítajú tiež špekulácie s britskou librou v roku 1992, ktoré viedli k vynútenému odchodu Británie z európskeho menového systému.
V Thajsku i Malajzii mu časť verejnosti aj elít pripisuje negatívnu úlohu v ázijskej finančnej kríze v rokoch 1997 až 1998. V roku 2002 Sorosa vo Francúzsku odsúdili za obchodovanie na základe neverejných informácií (insider trading).
Zdroj: hnonline.sk / theguardian.com
