DOKUMENT: Petícia proti návrhu obrannej dohody medzi Slovenskom a USA

30.12.2021 | 09:50
  137
Hromadná pripomienka k Návrhu na uzavretie Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických.

Petícia proti návrhu obranej dohody medzi Slovenskom a USA získala len za niekoľko hodín významnú podporu občanov. Organizátori síce žiadali od ľudí iba 500 podpisov, aktuálne je však ich počet prekročený až 16-násobne.

Primárnym cieľom tejto podpisovej akcie je odmietnuť návrh dohody medzi SR a USA v celom rozsahu, pričom organizátori argumentujú rozporom s Ústavou SR a záujmami SR. O tom, že do tejto chvíle hromadnú pripomienku podporili už tisícky občanov, informoval bývalý prezidentský kandidát a okrem iného aj odborník na zahraničnú politiku Edurad Chmelár.

Chmelár návrh dohody ostro kritizuje

Chmelár, ktorý je jedným z najhlasnejších kritikov návrhu dohody medzi SR a USA, je zároveň aj organizátorom a iniciátorom hromadnej pripomienky. Návrh dohody medzi SR a USA ostro kritizoval od chvíle, keď ju predčasom predstavili šéf rezortu obrany Jaroslav Naď (OĽANO) a minister slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nom. SaS), pričom na ich spoločnej tlačovke bol prítomný aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, generál Daniel Zmeko.

“Priatelia, tak toto ide nad všetky očakávania. Ráno som vás požiadal o 500 podpisov pod hromadnú pripomienku proti zmluve, ktorej cieľom je rozmiestnenie Ozbrojených síl USA na Slovensku a o pár hodín v náročnom medzisviatkovom období váš počet prekročil 8 000! “ – konštatoval s nadšením v stredu večer na sociálnej sieti Chmelár.

Zároveň pre ilustráciu uviedol, čo to presne znamená, získať za niekoľko hodín spomínaný počet podporných podpisov. Uviedol pritom konkrétny príklad, pri ktorom si pomohol nedávnou podpisovou akciou, ktorú organizovala známa neparlamentná strana: “Len na porovnanie: keď zbieralo Progresívne Slovensko so svojím straníckym aparátom, finančným zázemím a mediálnou podporou podpisy pod hromadnú pripomienku umožňujúcu dekriminalizáciu marihuany, vyzbierali 4 000 podpisov za dva týždne. Nám sa podaril dvojnásobok za pol dňa bez akejkoľvek propagácie.”

Chmelár nemalú podporu zo strany Slovákov vníma jednoznačne vysoko pozitívne. “Zdá sa, že Slováci uprednostňujú pred drogami ešte stále mier,” podčiarkol. Zároveň pripomenul, že zbieranie podpisov sa ešte neskončilo. “Napriek tomu, že potrebný počet podpisov sme prekročili 16-násobne, do nedele ešte stále zbierame. Teraz je dôležité, aby vznikla čo najväčšia legitimita našich požiadaviek, pred ktorými nebude môcť uhnúť ani vláda, ani parlament, ani prezidentka, resp. odmietnuť tieto pripomienky bude tým ťažšie, čím nás bude viac,” upozornil Chmelár.

“Robíte to pre Slovensko a pre vaše deti”

Známy politológ a pedagóg sa v závere svojho statusu poďakoval ľuďom za podporu. “Pred všetkými, ktorí našu zásadnú hromadnú pripomienku podpísali, zdieľali, poslali známym alebo iným spôsobom podporili, sa hlboko skláňam a zo srdca vám ďakujem. Robíte to pre Slovensko a pre vaše deti. Žiadne cudzie vojská tu nepotrebujeme. Lebo ako hrmel náš veľký básnik Samo Chalupka: Sväté naše heslo je sloboda a sláva!,” dodal Chmelár na svojom fanúšikovskom profile.

VOJENSKÁ DOHODA S USA JE EXTRÉMNE NEVÝHODNÁ PRE SLOVENSKO

Slovník, ktorý dlhodobo používa voči svojim oponentom Jaroslav Naď, ho už dávno diskvalifikuje zo zastávania akéhokoľvek verejného úradu. Od čias Gottwaldovho zaťa Alexeja Čepičku sme nemali v kresle ministra obrany väčšieho grázla a hulváta ako dnes. O politickom rozhodnutí generála Jozefa Viktorína pridať sa k exkotlebovcom si môžem myslieť čokoľvek, ale nereagovať na jeho vecné argumenty a vynadať mu do falošných generálov, klamárov, fušerov, trapkov a... (to som použil tie slušnejšie slová, nebudem sa znižovať k vulgarizmom), je vizitkou toho, kto tieto nadávky vyslovil, nie toho, komu boli určené. Pre jedincov tohto druhu je charakteristické, že obviňujú druhých z toho, čo je vlastné práve im.

Jaro Naď je mnohonásobne usvedčený klamár, ale do klamárov nadáva všetkým naokolo. Sedí vo vláde plnej falošných magistrov, ale radšej bude vykrikovať niečo o falošnom generálovi. Snaží sa prekričať vlastné svedomie ako zbabelec nachytaný na hruškách, lebo vie, že nemá na to, aby porazil súpera v súboji racionálnych argumentov. Snažiť sa o nejakú slušnú odbornú diskusiu s Jarom Naďom prosto nemá význam. On vie, že tento národ zradil a podviedol, my vieme, koho úlohy plní, je zbytočné pokračovať v takýchto prekáračkách. Preto na jeho brechanie nemá vôbec význam reagovať, budeme sa s ním rozprávať úplne inak.

Právnici občianskeho združenia Zjednotení za mier už pripravujú návrh hromadnej pripomienky k návrhu na uzavretie Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických. My vieme, že to zverejnili naschvál v tomto sviatočnom období, aby na pripomienkovanie bolo čo najmenej času a aby bola verejnosť čo najmenej bdelá, ale nevadí, na ich nečestné spôsoby sme zvyknutí. Prosím vás, aby ste sledovali túto stránku, lebo v najbližších dňoch zverejníme hromadnú pripomienku, na ktorú budeme potrebovať 500 podpisov. Zároveň prosím chronických hundrošov, aby si dali aspoň tentoraz pohov a svojím pesimizmom nedemoralizovali verejnosť. Pýtate sa, či to má význam? Vždy to má význam. Ako občania nemôžete urobiť viac. Tentoraz ide naozaj o niečo viac, ide o našu slobodu.

Mnohí to ešte stále nechápu. Ktosi sa ma dnes ráno spýtal, či nová vláda nemôže túto zmluvu jednoducho zrušiť. Nie, nemôže. Počiatočná (nevypovedateľná) platnosť dohody je 10 rokov, po ktorých sa automaticky predlžuje. Po uplynutí tejto lehoty síce máte formálne právo vypovedať dohodu s 1-ročnou výpovednou lehotou, zmluva však nedáva našej strane žiadne záruky. Inými slovami, vy síce môžete dohodu vypovedať, ale ak s tým americká strana nebude súhlasiť, tak s tým nič neurobíte, lebo podľa čl. 29, ods. 3 sa spory nesmú predložiť „žiadnemu vnútroštátnemu súdu ani žiadnemu medzinárodnému súdu, tribunálu alebo podobnému orgánu, ani žiadnej inej tretej strane“. Už chápete? Ak to schválime, chytíme sa do podobnej pasce ako Kuba, ktorá už šesťdesiat rokov nevie dostať z ostrova Američanov a zatvoriť ich vojenskú základňu Guantánamo.

Možno si kladiete otázku, prečo to robím, keď je oveľa pravdepodobnejšia možnosť, že títo skorumpovaní politici schvália všetko, čo im predložia. Robím to preto, lebo v roku 1991 som sa netešil z odchodu sovietskych vojakov preto, aby mi po tridsiatich rokoch nová generácia kolaborantov šliapala po mojich snoch o slobode a pripravovala príchod amerických jednotiek. Robím to preto, lebo mám Slovensko veľmi rád a moja vlasť nie je na predaj. Keď viete, že robíte správnu vec, tak sa jej treba držať aj vtedy, ak neviete, či dobre dopadne. To ma naučili moji starí rodičia. A ja vám sľubujem, že v úsilí o mier a spravodlivosť nikdy nepoľavím.

Od vás chcem len maličkosť. Aby ste neklesali na duchu a podpísali TÚTO PETÍCIU. A keď bude hotová, aj hromadnú pripomienku k vojenskej zmluve s USA. Je to to najmenej, čo môžete urobiť pre to, aby v tomto štáte nezlomili posledné zvyšky odporu k militarizmu.

Petícia proti návrhu obranej dohody medzi Slovenskom a USA

Hromadná pripomienka k Návrhu na uzavretie Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických (materiál č. LP/2021/786, rezortné číslo SEOP-118-8/2021OdMV), ktorý bol na medzirezortné pripomienkové konanie (portál SLOV-LEX) predložený Ministerstvom obrany SR dňa 14. 12. 2021. Materiál bol zverejnený na portáli SLOV-LEX tu: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2021/786.

Zapracovanie pripomienky posilní zvrchovanosť, zvýši bezpečnosť Slovenskej republiky a odstráni diskrimináciu občanov SR voči subjektom uvádzaným v dohode.

V tejto hromadnej pripomienke preto navrhujeme:

1. Odmietnuť návrh dohody v celom rozsahu pre rozpor s Ústavou SR a záujmami Slovenskej republiky.

2. Vytvoriť systém riešenia sporov, ktorý bude chrániť záujmy SR.

3. Výslovný zákaz dovozu, rozmiestnenia, prechovávania a skladovania jadrových zbraní na území SR.

4. Obmedzenie aktov vojnového násilia s využitím územia SR.

5. Vytvoriť systém spoločnej kontroly.

6. Vytvoriť pravidlá na ochranu verejného zdravia na území SR.

7. Zachovať právomoci slovenských orgánov činných v trestnom konaní.

V prípade prijatia návrhu č. 1 považujeme ostatné návrhy za bezpredmetné.

Pripomienky k jednotlivým bodom návrhu:

1. Odmietnuť návrh dohody v celom rozsahu pre rozpor s Ústavou SR a záujmami Slovenskej republiky.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Dohoda ohrozuje zákonom chránené záujmy, vrátane ústavných hodnôt. Nedostatkom dohody je malý ohľad na princíp zvrchovanosti podľa čl. 1 Ústavy SR. Zvrchovanosť patrí k sporným a diskutovaným pojmom v právnych a filozofických rozpravách a tento pojem nie je dodnes jednoznačne vymedzený. Pod zvrchovanosťou štátu sa zvyčajne chápe nezávislosť štátnej moci na akejkoľvek inej moci, tak v oblasti medzinárodných vzťahov, ako aj v oblasti vnútorných vzťahov. Nedostatkom navrhovanej dohody je to, že SR umožňuje americkým subjektom vyňatie z príslušnosti štátnych orgánov SR pri širokom spektre otázok. Takéto vyňatie síce existuje aj pri iných vzťahoch, napr. diplomatických, ide však o recipročné kroky. V ustanovení čl. 12, ods. 3 dohody sa uvádza: „Slovenská republika... uplatňuje svoju suverénnu diskrečnú právomoc vzdať sa svojho prednostného práva na výkon trestnej právomoci podľa článku VII odseku 3 písm. c) NATO SOFA.“ SR sa tým vzdáva práv, ktoré tvoria tradičnú súčasť suverénnych práv štátu a ktoré dokonca aj dohoda NATO SOFA priznáva členským štátom. Pokiaľ ide o vzdanie sa trestnej právomoci zo strany SR v prospech iného subjektu, je potrebné vnímať to z hľadiska ochrany práv občanov SR. Trestné právo je dôležitým nástrojom presadzovania ich práv.

Vzhľadom na vzdávanie sa práv štátnymi orgánmi SR treba skúmať ústavné limity takýchto krokov. Pripomíname, že pred vstupom SR do EÚ a NATO sa novelizoval čl. 7 Ústavy SR ústavným zákonom č. 90/2001 Z.z. Ústavodarca si uvedomoval, že je potrebné vytvoriť ústavný základ na vzdanie sa a prenos práv, ktoré tvoria súčasť tradičného vymedzenia suverenity, na iné subjekty. Ústavodarca to umožnil, keď v čl. 7 ods. 2 použil formuláciu „Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou... alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv...“. V prípade dohody o obrannej spolupráci podobná ústavná formulácia vytvorená nebola.

Z hľadiska výkonu suverenity SR je dôležitý princíp zvrchovanej rovnosti štátov, ktorý sa výslovne uvádza v čl. 2 Charty OSN a tvorí hlavný definičný rámec pre otázky suverenity v medzinárodnom práve. Princíp suverenity sa zakladá na rovnoprávnosti štátov v rámci medzinárodného systému. Suverénne štáty by mali navzájom rešpektovať svoju rovnocennosť, pokiaľ ide o ich zahraničné vzťahy, a to bez ohľadu na ich skutočnú moc, veľkosť a ústavu, a vzájomne uznávať, že si môžu samostatne riadiť záležitosti v rámci vlastného územia. Táto zvrchovaná rovnosť je zakotvená aj v dohode NATO SOFA, ktorá nepriznáva jednostranné výhody jednému štátu pred iným, ale vytvára systém rovnosti v právach. Naopak, dohoda o obrannej spolupráci medzi vládou SR a vládou USA je z hľadiska práv a povinností veľmi asymetrická a slovenskí vojaci či závislé osoby na území USA podobné výhody mať nebudú. Pokiaľ ide o rozdelenie výhod a nevýhod, práva sú v dohode priznávané prevažne americkej strane, zatiaľ čo povinnosti prevažne slovenskej strane.

Zásadné výhrady je potrebné vzniesť voči obsahu čl. 3 návrhu dohody, ktorý upravuje prístup k dohodnutým zariadeniam a priestorom a ich využívanie. Okrem jednostranného a pre občanom SR absolútne nevýhodného záväzku sprístupnenia verejných pozemkov a zariadení (vrátane ciest, prístavov a letísk), ktoré nie sú súčasťou dohodnutého zariadenia a priestoru, vrátane tých, ktoré sú vo vlastníctve alebo pod kontrolou Slovenska, miestnych samosprávnych krajov alebo miestnych samospráv a tiež súkromných pozemkov a zariadení (vrátane ciest, prístavov a letísk) na použitie na podporu ozbrojených síl USA, a to bez akýchkoľvek nákladov ozbrojených síl USA a dodávateľov USA, predstavuje závažný zásah do štátnej suverenity, keďže prezentuje podriadenosť vôli a záujmom iného štátu, a to dokonca výlučne na náklady daňovníkov Slovenskej republiky, bez akejkoľvek vzájomnosti a podmienenosti práv a povinností.

Paradoxne, dohoda je asymetrická aj v oblasti bezpečnosti a prináša záväzky pre SR. Podľa čl. 6, ods. 1: Slovensko prijme opatrenia potrebné na zaistenie ochrany, bezpečnosti a zabezpečenia ozbrojených síl USA, dodávateľov USA, závislých osôb a rozmiestneného materiálu a na ochranu a zabezpečenie úradných informácií USA...“ Tento záväzok môže predstavovať bezpečnostné riziko, najmä keby USA vstúpili do vojnového konfliktu so štátom, ktorý by vojenskú prítomnosť USA v SR vnímal ako hrozbu. Uvedená možnosť veľmi poškodzuje bezpečnosť SR. Naopak, USA v dohode neprijímajú žiadny ďalší záväzok ochrany nášho územia. V nepravdepodobnom, ale možnom prípade, ak by sa členstvo SR v NATO skončilo alebo by organizácia zanikla, vojenská prítomnosť USA na Slovensku by zostala zachovaná vďaka tejto dohode, avšak záväzok USA na ochranu SR by nevznikol. Aj v tom spočíva nevýhodnosť dohody.

Téma zvrchovanosti sa však musí riešiť nielen v normatívnej, ale aj vo faktickej rovine. Dohoda pojem zvrchovanosť opakovane deklaruje, jej faktickú vynútiteľnosť však komplikuje. Ak k zvrchovanosti patrí možnosť „vzdať sa práv“, tak ako ju formuloval čl. 12 dohody o obrannej spolupráci, je dôležitá aj možnosť efektívneho, nie iba formálneho znovunadobudnutia týchto práv. Nemožno vylúčiť, že téma späťvzatia práv alebo výpovede dohody zo strany SR sa stane predmetom sporov, a preto je potrebný procesný systém, ktorý umožní SR, aby sa obrátila na medzinárodný súdny orgán či tretiu stranu – to súčasný návrh vylučuje v čl. 29 ods. 3. Vzhľadom na to, že SR sa ocitá voči USA v slabšom postavení, je možnosť riešenia sporov na nad rámec vzájomných konzultácií pre SR dôležitý.

2. Vytvoriť systém riešenia sporov, ktorý bude chrániť záujmy SR

V čl. 29 navrhujeme vypustiť ustanovenie ods. 3: Spory a iné otázky, ktoré podliehajú konzultáciám v zmysle tejto Dohody, sa nepredložia žiadnemu vnútroštátnemu súdu ani žiadnemu medzinárodnému súdu, tribunálu alebo podobnému orgánu, ani žiadnej inej tretej strane.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Pri aplikácii dohody existuje vážne riziko rôznej interpretácie práv a povinností, a preto nemožno vylúčiť, že medzi SR a USA príde k sporom. Na vyriešenie niektorých sporov nemusia stačiť konzultácie podľa čl. 29 ods. 2 dohody, a preto treba zachovať aj inú možnosť. Keďže SR je očividne slabšou stranou a nedokáže presadiť svoje práva donútením, mala by si zachovať možnosť obrátiť sa na medzinárodný orgán. Tvorcovia dohody vychádzajú z odvážneho predpokladu, že Bratislava sa nikdy nedostane do sporu s Washingtonom, na ktorý konzultácie stačiť nebudú.

3. Výslovný zákaz dovozu, rozmiestnenia, prechovávania a skladovania jadrových zbraní na území SR

V čl. 4 navrhujeme doplniť ods. 5: „Strany uznávajú, že na území Slovenskej republiky možno využívať jadrovú energiu len na mierové účely. Akýkoľvek dovoz, rozmiestnenie, prechovávanie a skladovanie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky sa zakazuje.“

V čl. 25 navrhujeme v ods. 1 nahradiť vetu: „Ozbrojené sily USA môžu uzavrieť zmluvu na dodanie akéhokoľvek materiálu....“ touto vetou: „Ozbrojené sily USA môžu uzavrieť zmluvu na dodanie materiálu, ktorý dohoda nezakazuje,...“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Ide o ustanovenia, ktoré majú za cieľ vylúčiť riziko dovozu, rozmiestnenia, prechovávania a skladovania jadrových zbraní na území SR. Využívanie jadrovej energie len na mierové účely je aj princípom atómového zákona, platného v SR. Vzhľadom na to, že štátne orgány ubezpečujú občanov, že jadrové zbrane v SR umiestnené nebudú, ide o formálne potvrdenie ich ústneho záväzku. Ide aj o to, aby sa sľub nerozmiestnenia jadrových zbraní stal vynútiteľným.

4. Obmedzenie aktov vojnového násilia s využitím územia SR

Do čl. 6 navrhujeme doplniť nový ods. 3: „Ozbrojené sily USA nebudú využívať územie Slovenskej republiky na vykonávanie alebo podporu aktov vojnového násilia okrem prípadu, keď Slovenská republika vypovie vojnu podľa čl. 102 ods. 1 písm. l) Ústavy SR a udelí súhlas na vykonávanie takýchto aktov.

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Vzhľadom na ubezpečovanie štátnych orgánov, že všetky akcie Ozbrojených síl USA budú prebiehať s vedomím Slovenskej republiky, je toto ustanovenie písomným potvrdením ich záväzku. Formálne zakotvenie je potrebné, aby SR nebola zatiahnutá do vojny, ktorú nevyhlásila a aby sa nestala účastníkom agresie poskytovaním svojho územia na takéto akcie.

5. Vytvoriť systém spoločnej kontroly

Do čl. 29 doplniť nový ods. 4 (v prípade akceptácie pripomienky č. 2 pôjde o ods. 3): „Výkonní zástupcovia Strán vytvárajú Spoločnú komisiu Slovenskej republiky a Spojených štátov na účely kontroly dodržiavania záväzkov z tejto dohody (ďalej len „komisia“). Komisiu tvoria traja členovia menovaní výkonným zástupcom Slovenskej republiky a traja členovia menovaní výkonným zástupcom Spojených štátov. Zmluvné strany poskytujú komisii súčinnosť pri plnení jej úloh. Podrobností upraví štatút komisie. V prípade rozporov postupuje komisia podľa čl. 29 ods. 2 dohody.“

V záujme predchádzania sporov medzi zmluvnými stranami je potrebná transparentnosť a systém kontroly dodržiavania zmluvných záväzkov. Komisia by mala mať vlastný štatút a systém pravidiel mlčanlivosti.

6. Vytvoriť pravidlá na ochranu verejného zdravia na území SR

V čl. 7 navrhujeme nový odsek 5: „V záujme ochrany verejného zdravia môžu štátne orgány Slovenskej republiky obmedziť vstup príslušníkov Ozbrojených síl Spojených štátov, ich závislých osôb a dodávateľov na územie Slovenskej republiky, ako aj obmedziť slobodu ich pohybu mimo dohodnutých zariadení a priestorov na tomto území.“

V čl. 11 navrhujeme nový odsek 5: „V záujme ochrany verejného zdravia môžu štátne orgány Slovenskej republiky obmedziť pohyb lietadiel, plavidiel a vozidiel prevádzkovaných ozbrojenými silami USA na území Slovenskej republiky.“

V čl. 21 ods. 1 navrhujeme na koniec vety „Slovenská republika na tieto činnosti v oblasti vojenskej služby nebude vyžadovať žiadnu licenciu, povolenie, inšpekčnú ani inú regulačnú kontrolu“, zaradiť slová: „... s výnimkou inšpekčnej a regulačnej kontroly za účelom ochrany verejného zdravia v čase mimoriadnej situácie.“

Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Vzhľadom na pandémiu koronavírusu Covid-19 je potrebné reagovať túto hrozbu aj v dohode o obrannej spolupráci. Pri cezhraničnom pohybe osôb hrozí zvýšené riziko prenosu choroby, zvlášť, keď ide o osoby prichádzajúce z rizikových regiónov. Na toto riziko treba reagovať bez prieťahov, a preto je dôležité, aby mohli štátne orgány reagovať podobne rýchlo ako v prípade slovenských občanov. Dané ustanovenie je dôležité aj kvôli nediskriminácii slovenských občanov pri ochrane verejného zdravia.

7. Zachovať právomoci slovenských orgánov činných v trestnom konaní

V čl. 12 vypustiť súčasné ustanovenia a nahradiť ich novými ustanoveniami.

Odsek 1: Vysoké strany uznávajú osobitnú dôležitosť disciplinárnej kontroly ozbrojených síl. Slovenská republika uplatňuje svoju trestnú právomoc v súlade s ustanoveniami NATO SOFA, najmä článku VII ods. 3 písm. c).“

Odsek 2: „Generálny prokurátor Slovenskej republiky môže upustiť od trestného konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ak ide o konanie, ktoré má pre Ozbrojené sily USA osobitný význam.“

Splnomocnenými zástupcami pri prerokovaní pripomienok v rozporovom konaní sú Eduard Chmelár, Branislav Fábry a Iveta Kompišová.

Prečítajte si tiež článok Doc. Fábryho „Niekoľko poznámok k slovensko-americkej dohode o obrannej spolupráci s USA“

Petíciu proti návrhu obrannej dohody medzi Slovenskom a USA môžete podpísať TU.

Petíciu “Nech je Slovensko poslom mieru v srdci Európy” môžete podpísať TU.

Zdroj: InfoVojna / ereport.sk


Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti