Slovenské domácnosti prišli kvôli súčasnej kríze a nečinnosti vlády v niektorých prípadoch až o tisíce eur. Vyplýva to z analýzy expertov z inštitútu IstroAnalytica.
„Rodiny zamestnancov a SZČO, ktorí kvôli pandémii prišli o prácu či zákazky, stratili z dôvodu nedostatočnej kompenzácie zo strany vlády za posledných 12 mesiacov v priemere 2 800 eur,“ objasňuje Peter Helexa, výkonný riaditeľ IstroAnalytica.
V rodinách, kde boli takto postihnutí obaja rodičia, mohol výpadok príjmov dosiahnuť dokonca aj dvojnásobok tejto sumy. Zbytočne tak prišli o takmer 6 000 eur.
Aj kvôli tejto skutočnosti sa za posledných 12 mesiacov zvýšil priemerný dlh domácnosti v našej krajine na takmer 9 000 eur. Ak bude tento stav pretrvávať, presiahne do konca roka 2021 sumu 10 000 eur. Vyplýva to z podrobných prepočtov tímu inštitútu stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica.
Odborníci preto prichádzajú s konkrétnymi návrhmi ako by bolo možné tento závažný problém zvrátiť. Začať by sa malo s takzvanou prvou pomocou. Štát by mal v tomto prípade bez zbytočného papierovania počas marca 2021 vyplatil každej domácnosti jednorazový pandemický príspevok. Ten by bol vo výške 300 eur na každé dieťa.
S účinnosťou od marca 2021, až do skončenia núdzového stavu, experti navrhujú zaviesť aj pravidelný mesačný pandemický príspevok vo výške 100 eur na každé dieťa. Najmenej administratívne a časovo náročné je pritom vyplatenie spomínaných príspevkov formou navýšenia prídavku na dieťa o sumu 300, respektíve 100 eur.
Nasledovať by mali aj systémové zmeny. Podmienky pandemickej OČR a pandemickej PN by sa upravili tak, aby bola ľuďom dorovnaná plná výška strateného príjmu. Celková výška pomoci by sa odvíjala od prímu za rovnaké obdobie roka 2019 alebo 2020 – podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.
Zaviesť by sa mala aj forma „kurzarbeitu“ pre SZČO tak, aby poskytoval porovnateľnú úroveň finančnej kompenzácie, akú majú zamestnanci vo firmách.
„Paušálne príspevky sú najrýchlejšou a najjednoduchšou formou pomoci. Komplikovanejšie modely pomoci by mohli zlyhať na neschopnosti štátu rýchlo a správne analyzovať dáta a rýchlo implementovať zmeny v informačných systémoch. Myslíme si, že benefit rýchleho prísunu peňazí, ktorý sa okamžite prejaví vo zvýšenej spotrebe, preváži prípadnú zníženú adresnosť takejto pomoci,“ hovorí Peter Helexa.
V tejto súvislosti je dôležité spomenúť, že až 8 000 rodín sa počas pandémie koronavírusu ocitlo v náhlej núdzi. Ide pritom o najhoršie možné situácie, v ktorých jeden z rodičov, prípadne samoživiteľ stratil pravidelný a často jediný príjem.
Najviac zasiahnuté rodiny pochádzajú z chudobnejších častí východného Slovenska. Medzi rizikovú skupinu patria aj matky – samoživiteľky, ktoré prišli o prácu. Bez financií samoživitelia nie sú schopní zabezpečiť svojim deťom stravu a hrozí im aj strata bývania.
Rado Dráb, manažér pobočky Úsmev ako dar pre východné Slovensko vysvetľuje: „Situácia, v ktorej sa naša krajina ocitla spôsobila to, že chudobní sú ešte chudobnejší. Viacerí jednoduchí pracujúci rodičia, ktorí žijú iba z mesačnej výplaty, doslova z úst do úst, prišli zo dňa na deň o celý svoj príjem.“
Najväčším rizikom pre tieto rodiny je pritom akútna hrozba straty bývania, ktoré udržiava rodinu pokope.
K súčasnej situácii sa vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá konštatuje, že mnohé slovenské rodiny teraz prechádzajú naozaj ťažkou skúškou.
Na Slovensku je podľa jej slov veľa rodín, ktoré sa nedokážu vyrovnať s neplánovanými výdavkami, náhlou stratou príjmu a aj samotné náklady na bývanie pre nich predstavujú veľkú záťaž. Zvlášť sa to týka rodín s deťmi.
„Organizácia Úsmev ako dar je jednou z organizácii, ktoré pravé takýmto rodinám dlhodobo pomáha. Napríklad platbou účtov za bývanie, nákupom potravín, hygienických potrieb alebo liekov. Práve cez takéto organizácie môžete pomôcť rodinám, ktoré sa ocitli v ťažkej situácii, aby mohli zostať spolu a nestratili strechu nad hlavou,“ dodala Zuzana Čaputová s tým, že s dôsledkami pandémie sa budeme aj ako krajina vyrovnávať ešte dlho.
Zdroj: startitup.sk
