Matovičovi a Naďovi treba uznať, že nasadenie rýchlotestov v ohniskách infekcie (na Orave a v Bardejove) zvládli. Aspoň v prvom kole. Pre armádu a úradníkov, pre zdravotníkov aj pre zúčastnených ľudí to bolo náročné a patrí sa im poďakovať.
Poznámka pre tých povrchnejších, ktorí začali oslavovať veľký úspech: na Orave a v Bardejove sa ráta s ďalšími dvoma kolami testovania. O úspechu budeme môcť hovoriť až potom, keď sa zrealizuje druhé a tretie kolo a keď prinesie výsledky – teda izoláciu väčšiny infikovaných a stabilizáciu epidémie.
Rýchlotesty zatiaľ ukázali niekoľko tisíc pozitívnych (o niečo menej, ako sa predpokladalo). A malo by sa v nich pokračovať. Presnejšie: malo by sa v nich pokračovať tam, kde sa začalo a kde je ich opakované nasadenie vhodné – v ohniskách nákazy.
A naopak. S nie veľmi presnými rýchlotestami by sa nemalo jednorazovo pracovať tam, kde to nie je vhodné a efektívne – teda v univerzálnom, celoštátnom rozsahu.
Zamerajme sa na problém
Naď s armádou a rýchlotestami by mali po prvom kole ostať tam, kde sú. A čo najdlhšie. Dovtedy, kým sa infekcia v najväčších ohniskách nedostane pod kontrolu.
Inými slovami: vláda by mala vypočuť volanie infektológov a lekárov a plošné testovanie, experimentálne spojené so zákazom vychádzania, by mala odvolať.
Dôvody (vážne dôvody) sú tri.
Riziká
Prvý: ak platí, že rast epidémie je kritický a Slovensko nutne potrebuje celoštátny lockdown, resp. zákaz vychádzania, potom tomu masová mobilizácia miliónov ľudí odporuje. Predstavuje riziko. Epidemické riziko šírenia nákazy medzi infekčnými a zdravými ľuďmi.
Toto riziko by malo zmysel podstupovať v prípade, že benefity mobilizácie (testovania) by vysoko prevažovali nad rizikami. To však nie je prípad rýchlotestov.
Týmto sa dostávame k druhému dôvodu, pre ktorý by mala vláda zvážiť zrušenie plošného testovania. Rýchlotesty sú nepresné aj pri indikovanom (správne a presne namierenom) použití. Mali by byť podporené ďalšími vyšetreniami. Pri plošnom jednorazovom nasadení bez potvrdzujúcich PCR testov sú však natoľko nepresné, že výsledky sú nepoužiteľné.
Čo tvrdí výrobca testov
Výrobca antigénových rýchlotestov, ktoré sa majú použiť, informuje, že sú vhodné pre ľudí s príznakmi Covid-19. Teda pre ľudí s prejavmi ochorenia. Ďalej: aj pri nich sú rýchlotesty nepresné, majú slúžiť len ako predbežný, pomocný nástroj. Test má vyhodnotiť zdravotník po vyšetrení pacienta a výrobca odporúča výsledok potvrdzovať ďalším laboratórnym skúmaním.
Ďalej: ak nie sú rýchlotesty namierené na chorých, ale širšie, testovanie by sa malo vykonávať pri rizikových skupinách (kde sa predpokladá infekcia) a hlavne opakovane. Teda systematicky a dlhodobo. Ag rýchlotesty sa preto opakovane nasadzujú v ohniskách, na hraniciach, v domovoch sociálnych služieb a v nemocniciach. Aj to len ako pomôcka.
Experti sa zhodujú, že plošné nasadenie nepresných rýchlotestov povedie k hrubo skresleným výsledkom. Jednoducho: čím viac zdravých ľudí sa zúčastní na testovaní, tým viac bude falošne pozitívnych výsledkov. Pri celoštátnom testovaní sa predpokladá, že v kategórii „pozitívny“ skončí násobne viac falošne pozitívnych než reálne pozitívnych.
Pri negatívnych výsledkoch, ktorých bude prevažná väčšina, zas hrozí, že značná časť testovaných bude mať falošnú negativitu (ich infekciu rýchlotest nezachytí).
Právo
Tretí dôvod pre prehodnotenie plánov: spôsob, akým si vláda vynucuje účasť na spornom plošnom testovaní, spojenom s rizikami a silne skreslenými výsledkami, nie je fér. A môže byť protiprávny. Samotná vláda predsa priznáva, že táto hromadná akcia nie je celkom bezpečná – preto starším ľuďom odporúča, aby sa netestovali a aby radšej ostali doma. Ostatným de facto nariaďuje účasť na masových rýchlotestoch, inak nebudú mať možnosť pracovať.
Uznávame, že vláda to myslí dobre. Vysokou účasťou na testovaní chce izolovať čo najviac chorých (infekčných) a vyhnúť sa tvrdému lockdownu. Princíp – posilnenie testovania – je správna cesta. Pri realizácii plánov by však malo zavážiť to, čo tvrdia experti a lekári.
Lekári už vyslali za premiérom a jeho ľuďmi zástupcov, ktorí varovali, že plošné testovanie bude za hranicou síl zdravotníkov. Už teraz chýbajú v nemocniciach. Infektológovia a epidemiológovia zas žiadajú, aby sa rýchlotesty používali ako pomôcka tam, kde môžu efektívne zabrať.
Riešenie: bojujme hlavne s ohniskami
Teda: vláda by mala pokračovať v masívnom a dlhodobom testovaní v ohniskách. Program v najviac zasiahnutých okresoch by mal byť rozpracovaný na dostatočne dlhý čas. Keďže štandardné PCR testovanie na severe zaostáva za potrebami, opakované rýchlotesty v réžii ministra Naďa môžu byť vítaná posila.
Rovnako programovo (počas jesene a zimy) by mala vláda zabezpečovať testovanie v domovoch sociálnych služieb, v nemocniciach a hlavne na hraniciach.
A až v treťom rade by mohla – v rámci obmedzených možností – ponúkať dobrovoľné testovanie každému, kto pociťuje príznaky ochorenia alebo kto sa považuje za rizikovú osobu.
Pri rýchlotestoch platí jedno prosté pravidlo: čím presnejšie sú zamerané na chorých a rizikových a čím dlhšie (pravidelnejšie) sa opakujú, tým viac sa eliminuje ich vysoká nepresnosť.
Správnym používaním zbraní proti pandémii dosiahneme násobne lepšie výsledky ako ich nesprávnym používaním.
Zabudnime na to, že z pandémie nás vyslobodia rýchle riešenia. A nevrhajme zvyšky síl zdravotníkov do plošných experimentov, ktoré sme zabudli premyslieť.
Zdroj: postoj.sk
