Predsedníčka Zahraničného výboru NR SR Katarína Cséfalvayová je za vytvorenie spoločnej politiky Európskej únie v oblasti azylovej politiky, založenej na solidarite a dobrovoľnosti a na rešpektovaní potrieb utečencov, ktorá prinesie dlhodobé riešenia a zabráni takým krízam, ako sme zažili v roku 2015.
Zjednotený európsky systém legálnej migrácie
Ako povedala v rozhovore pre agentúru SITA, EÚ však potrebuje aj spoločný systém integrácie prijatých utečencov do spoločností, v ktorých chcú nájsť svoj nový domov.
„Práve integračná politika je to, čo mi v diskusii o migrácii do EÚ najviac chýba a ktorej prijatie a dôsledné uplatňovanie by zabránilo naplneniu mnohých obáv z prílevu migrantov do Európy,“ povedala. Integračná politika by podľa nej umožnila pomáhať tým, čo našu podporu potrebujú, ale zároveň zabránila zneužívaniu sociálnych a azylových systémov.
„A čo je dôležité, pôsobila by preventívne proti vytváraniu get a radikalizácii ľudí žijúcich v nich,“ povedala Katarína Cséfalvayová.
Zároveň je ale podľa šéfky výboru nutný aj zjednotený európsky systém legálnej migrácie, založený na potrebách jednotlivých členských štátov.
„Jeho hlavným nástrojom by mohol byť existujúci, no málo využívaný európsky systém modrej karty, najmä ak by sa podarilo dosiahnuť pružnejšie vybavovanie žiadostí záujemcov, aby sa znížil tlak nelegálnej, nekontrolovanej ekonomickej migrácie z tretích krajín,“ povedala Cséfalvayová.
Brusel by mal spolurozhodovať
Podľa Cséfalvayovej nevyhnutným predpokladom ako zabrániť ďalšej migračnej kríze v budúcnosti je väčšia spolupráca EÚ.
„Spolupráca je dôležitá najmä v ochrane vonkajších hraníc alebo vo výmene spravodajských informácií, spolupráci policajných zborov. A bez silnejšej EÚ to nepôjde,“ zdôraznila Cséfalvayová, podľa ktorej treba nevyhnutne podporovať ďalšie aktivity smerujúce k posilneniu vonkajšej ochrany hraníc spoločnými silami EÚ a prijať na úrovni EÚ také opatrenia, ktoré by zamedzili členským štátom svojvoľne obnovovať hraničné kontroly medzi vnútornými hranicami štátov EÚ, ako sa to deje v súčasnosti.
„V odôvodnených a vo výnimočných prípadoch bezpečnostnej hrozby by si členská krajina mohla uplatniť hraničné kontroly na nevyhnutne dlhý čas, nie však ako trvalý nástroj proti hrozbe druhotných pohybov usadených migrantov,“ povedala Cséfalvayová.
Predsedníčka zahraničného výboru parlamentu preto podporuje napríklad návrh Európskej komisie, aby o dočasných hraničných kontrolách spolurozhodovali európske orgány a aby na zaistenie bezpečnosti členské štáty využívali operatívne pohraničné policajné kontroly, cezhraničnú policajnú a spravodajskú spoluprácu a výmenu informácií a najmä zdieľané európske bezpečnostné databázy.
Zdroj: SITA
