Americký prezident Donald Trump minulý týždeň na Twitteri oznámil, že prepustil svojho poradcu pre národnú bezpečnosť Johna Boltona.
John Bolton patril k tzv. jastrabom americkej politiky a svetové média mu tiež prisudzovali označenie “vojnového štváča”. Napriek tomu, že John Bolton roky zastupoval USA v OSN ako diplomat, na riešenie problémov vo svete uprednostňoval hrozbu silou, či rovno krvavé riešenia.
Trump ako dôvod svojho rozhodnutia len všeobecne uviedol, že Bolton nezapadol svojimi názormi do tímu prezidentovej administratívy. No napokon predsa len dodal, že Bolton urobil vo svojich postupoch mnohé chyby.
Aj keď všetky chyby nemožno pripisovať len samotnému Boltonovi, pripomeňme, že napríklad v postupe voči KĽDR Bolton presadzoval permanentný tlak hrozbami použitia vojenskej sily a núkal podobný scenár, aký bol uplatnený napríklad v Líbyi či v Sýrii.
Líbya bola ako štát použitím bombardérov západných mocností úplne zdecimovaná, tisíce ľudí prišli o život a samotný čelný predstaviteľ krajiny Muamar Kaddafi bol vojakmi NATO zastrelený... Líbya, krajina s nevídaným a štedrým sociálnym prístupom k vlastnému obyvateľstvu, bola doslova zničená a jej stav vrátený o storočie späť. Dnes to už jasne vidí nielen Trump, ale aj európski lídri. Riešenie situácie v Líbyi je v nedohľadne. Platiť obnovu krajiny nemá záujem nik. Naopak, lákavé sú ložiská tamojšieho nerastného bohatstva. Na prístup k nim však treba pokoj zbraní. A ten zatiaľ v krajine chýba.
Možno aj preto volí Trump voči KĽDR iný prístup a vyhlasuje, že ním dosiahol doteraz najväčší progres v uvolnení napätia na polostrove. Trump totiž musel Boltonovi zatiahnuť brzdu. Prečo?
Americká ekonomika nie je na tom najlepšie. Dlh krajiny astronomicky narástol a rastie ďalej. Jeho prudká akcelerácia sa spustila práve po inváziách do Afganistanu i Iraku.
Okrem už uvedeného vývoja v Líbyi, je tu obchodná vojna s Čínou a dráždenie Číny Taiwanom i Hongkongom. Uznávaní ekonomickí experti však už dnes zhodne tvrdia, že pre USA to neprinesie zisk či iné výhody, skôr naopak. Čína túto obchodnú vojnu môže dokonca vyhrať a už nikdy voči USA dôveru mať nebude.
Vzťahy s Ruskou federáciou sú také zle, aké nikdy neboli. USA chceli sankciami zložit Rusko na kolená, vyvolať sociálne nepokoje, zmeniť politické vedenie štátu a možno aj narušiť územnú celistvosť krajiny. Hospodárske sankcie však majú na ruskú ekonomiku skôr pozitívny ako negatívny vplyv. Dali rozvojový impulz niektorým odvetviam, vďaka čomu Rusko niektoré komodity nemusí dovážať, ale ich produkuje pre seba samo a dokonca ich vyváža za svoje hranice. Hrubý domáci produkt slušne rastie, zadĺženosť krajiny klesla na minimum.
Narušená bola aj vzájomná kontrola zbraní. Dohovory o kontrole zbraní americká strana postupne vypovedá, nové ich nenahrádzajú a dokonca na nich nik ani nepracuje... Pritom naposledy vypovedaný dohovor o raketách stredného a krátkeho doletu spojenými štátmi je čosi tak závažné, že to má reálny vplyv na bezpečnosť v Európe. Európa však znovu len sklonila hlavu pred nezmyselným americkým krokom.
Vypovedanie jadrovej dohody s Iránom a následne tvrdé hospodárske sankcie i hrozba vojnou zatiaľ tiež nepriniesli pre USA požadovaný efekt. Zástupcovia Iránu mali mať obmedzený prístup na zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, aby ich názor na dianie tam nezaznel. Po útokoch na ropné terminály v Saudskej Arábii mali Američania tiež hneď jasno a okamžite obvinili Irán, že za týmito útokmi stojí. Zámienka k vojne s Iránom ako vyšitá. Trump aj tu však pribrzdil a dokonca tvrdí, že Irán by na zasadnutia OSN chodiť mal.
Vývoj v Afganistane stagnuje. Plánované Trumpovo stretnutie v Camp Davide s vedením Afganistanu i vedením Talibanu Bolton v podstate zmaril. Teraz afganská strana ponúka nový pokus a vyzýva USA, aby sa správali zodpovedne.
Pozícia USA na blízkom východe tiež utrpela a tradiční spojenci už nevidia svoju budúcnosť v spojenectve s USA tak jednoznačne. Najviac badateľné je to v Saudskej Arábii. Turecko, ako členská krajina NATO, dokonca začala nakupovať modernú výzbroj pre svoju armádu z Ruska. Moskva dodala kompletnú zostavu protiraketového systému S400 a rozhovory pokročili aj v otázke najnovších ruských stíhacích lietadiel, vrtuľníkov či pozemnej techniky. Nepomohli ani hrozby Washingtonu voči Ankare.
Je tu tiež Sýria. USA už otvorene priznali fiasko. Ich plán na zosadenie Asada nemal rovnaký úspech, ako v prípade Kaddafiho. Ovládnutie jestvujúcich i potenciálnych energetických ciest, zásob nerastného bohatstva i vytlačenie Ruska z regiónu nevyšlo.
Nalomená je aj inokedy neochvejná oddanosť niektorých lídrov EU, najmä Francúzska, Talianska, ale aj Nemecka. Bolton toho stihol Amerike pokaziť dosť. Napriek tomu, viditeľný rozpor v rétorike Trumpa a Boltona navonok viditeľný nebol.
Trump je však biznismen a voči sebe nesmierne citlivý. Bolton si to zrejme u Trumpa definitívne pokazil až svojou návštevou Kyjeva. To bola zrejme posledná kvapka. Tzv. Kyjevský majdan bol v réžii politikov americkej demokratickej strany. Napriek tomu, že Trump i Bolton sú republikáni, Boltonovi sa vo vzťahu k Ukrajine viac pozdáva prístup demokratov. Aspoň podľa jeho prístupu a vyhlásení. To znamená, štvať neustále Ukrajinu proti Rusku, rynčať zbraňami pri ruských hraniciach a poškodzovať tak neustále obraz Ruska a Putina vo svete. Pri stretnutí Boltona s ukrajinským prezidentom Zelenskym bol Bolton až príliš ústretový a robil kroky, ktoré by sa viac páčili demokratke Clintonovej ako republikánovi Trumpovi. Trump pritom opakovane hovorí, aby sa o Ukrajinu postarala Európa. Aby Európa tam, ako do čiernej diery, liala svoje peniaze.
V USA sa blížia prezidentské voľby a Trump už zrejme myslí na ne. Ukrajinu Trump spája s podporou demokratickej strany v USA. Ukrajina pred ostatnými prezidentskými voľbami v USA otvorene deklarovala svoj záujem, aby sa prezidentkou USA stala demokratka Clintonová, a nie republikán Trump. A neostalo len pri deklarovaní ...
Americkí demokrati na čele s vtedajším viceprezidentom Bidenom i námestníčkou ministra zahraničných veci Nullandovou sa až príliš angažovali v mocenskom prevrate na Ukrajine. O tom niet pochýb. A Biden aj v následnom biznise. Trump však teraz nepotrebuje živiť značku demokratickej strany, najmä ak tam nevidí relevantného protikandidáta do budúcoročných prezidentských volieb v USA. Nie že by tam neboli skúsení matadori politiky. Naopak. Po nedávnej debate lídrov tejto strany v Houstone, vyšli víťazne Biden, Sanders a Worrenová. Najlepšie však predsa len obstal Biden. Achillovou pätou Bidena môže byť práve Ukrajina a jeho biznis v tejto krajine. Trump potrebuje Ukrajinu v stave, aby mu na Bidena tak povediac čosi nepekné pošepkala. Potrebuje, aby bola Ukrajina v pozícii uchádzača o sympatie Trumpa. Aby prosíkala a mala motív zavďačiť sa. Bolton však v Kyjeve postupoval opačne. A to sa mu zrejme vypomstilo. Len čo Boltonova hlava padla, Zelensky mieri do Bieleho domu ...
Trump neloajalitu neodpúšťa, napriek tomu môže byť relatívne pokojný. Aj keď sám je sedemdesiatnik, demokrati aktuálne môžu ponúknuť doslova gerontokraciu. Biden má 76 rokov, Worrenová 71 rokov, Sanders 78 rokov. No práve Biden sa vôbec netají tým, že Trumpa by budúci rok už najradšej v Bielom dome nevidel.
Judita Laššáková
Zdroj: InfoVojna
