Ak by sme boli v normálnych časoch, mnohých z nás by táto vláda síce hnevala, ale minimálne pár týždňov či mesiacov by sme si ju hlavne nevšímali. Lenže dnes nie sme vôbec v normálnych časoch, každá chyba má rýchle a tvrdé dopady. Ak dnes zle vediete medzinárodné rokovanie, výsledkom nie sú podráždení diplomati, ale to, že napríklad nevybavíte dodávku zdravotníckeho materiálu, ktorý má zachraňovať životy. Niekoľko dní váhate pri ekonomických opatreniach a znamená to, že firmy sa rozhodujú, či pošlú desaťtisíce ľudí na dlažbu. To sú konkrétne osudy, žiadne abstraktné čísla.
Sme na začiatku (áno, na začiatku!) veľmi zlých časov. A na úrovni vlády to vyzerá takto:
Po prvé, máme „premiéra“, ktorý namiesto normálneho riadenia chaoticky organizuje rokovania vlády, osobnú celodennú inšpekciu v štátnych hmotných rezervách alebo rokovanie s testovacími laboratóriami. Výsledky sú zmätočné: predavačom sa v nedeľu prikazuje aj pracovať aj nepracovať, seniori majú mať celkom zbytočne len pre seba vyhradené obchody celé sobotné predpoludnie, a podobne. Potom o tom rovnako chaoticky informuje: na strašne zdĺhavých tlačovkách všetkých oberá o drahocenný čas performujúc pred pozadím, ktoré si zostaví zo svojich ministrov či celého výberu úradníkov alebo poradcov.
Už to začalo žrať aj novinárov, ktorí sa na to začali sťažovať. Igor im odpovedal uboleným statusom o tom, ako si nevážia, že on sa snaží. Ako povedal už predtým, dokonca išiel do práce aj v nedeľu (predošlí premiéri často pracovali v nedeľu aj v normálnych časoch, ale ani ich nenapadlo to niekde spomínať).
Výsledky zatiaľ nevidno. Matovič sa chváli zapojením súkromných laboratórií do testovania, to ale pripravovala už predošlá vláda, ktorá im presne kvôli tomu zakázala míňať testovacie sady na komerčné testovanie. Šíri rôzne bludy napríklad o rýchlotestoch (ktoré mu stále novinári žerú).
Chváli sa novými zásobami zdravotníckeho materiálu, ten ale objednala predošlá vláda, on zatiaľ nepokročil. V tento kritický čas, keď sú také dôležité medzinárodné vzťahy, máme premiéra, ktorý nedokáže samostatne viesť rokovania s lídrami iných štátov EÚ a musí to nechať na ministerstvo zahraničia. Nie je jazykovo ani inak na niečo podobné vybavený.
Pritom teraz je extrémne dôležité, či dokážete zdvihnúť telefón a vybaviť slot pre nákladné lietadlo, ktoré by vám malo z druhého konca zemegule priviesť materiál. Alebo sa podeliť o prepravné kapacity s iným štátom, s ktorého predstaviteľmi to ale v tieto napäté časy musíte vedieť vybaviť. A tí vám, s prepáčením, serú na to, či vás doma štvrť voličov žerie kvôli tomu, ako každý týždeň dokážete emotívne vykrikovať iné nezmysly.
Po druhé, vláda je celkovo slabo personálne vybavená. Asi najhorší je fakt, že ministerstvo hospodárstva má ministra aj štátneho tajomníka, ktorí roky žijú z klišé, že treba menej štátu. V dobe, keď potrebujeme veľmi rozhodný a silný štát. Alebo: tak kľúčovú oblasť, ako eurofondy, má na starosti Veronika Remišová. Ona osobnostne nie je taká nepríjemná alebo zákerná ako iní ľudia z tej garnitúry, čiže za iných okolností by sa s ňou dalo žiť. Ale, ako bolo veci znalým ľuďom vidno už z jej prvej tlačovky, ona v skutočnosti eurofondom veľmi nerozumie a na učenie nie je čas. Alebo pôdohospodárstvo: dali ho starému pánovi Mičovskému. To je milý človek, pamätám si ho z parlamentu, párkrát som sa s ním aj osobne rozprával, ale vôbec nie káder na riadiacu funkciu, o poste ministra ani nehovorím. A dobre riadiť pôdohospodárstvo teraz, keď potrebujeme obnoviť sebestačnosť v niektorých druhoch potravín, bude sakra dôležité.
Čo teraz? Uvidíme. Je možné, že sa vláda pozbiera, a potom je povinnosťou každého občana jej pomáhať. Ale je možné, že tento prvý týždeň len ukazuje, ako to bude pokračovať a to by v súčasnej situácii nebolo dlhodobo udržateľné. Pričom, pozor, oni mali už od volieb, teda skoro mesiac, čas na prípravu, ale nestálo im za to si vytvoriť žiadne prípravné tímy! Orientovať sa začali až pri preberaní moci. Ak by nám nezamestnanosť prudko vyskočila nad úroveň okolitých štátov, ak by sme podobne ako tento týždeň naďalej zlyhávali v nákupe nového zdravotníckeho materiálu, ak, nebodaj, o pár týždňov začnú byť problémy so zásobovaním, politické preferencie sa veľmi rýchlo zmenia.
S každým zakopnutím sa preto v nasledujúcich týždňoch či mesiacoch bude vynárať otázka, či by nebolo treba vymeniť vládnu garnitúru. Teoreticky by tento krok mohol dokonca prísť veľmi skoro, rozhodnutím Ústavného súdu, aj keď tá pravdepodobnosť je veľmi nízka. Ale spomínam ju, lebo sa nedá úplne vylúčiť. Keďže súd obdržal sťažnosť na regulérnosť volieb (niekde sa asi správne nezarátali preferenčné hlasy), pri ako-tak akceptovateľných dôkazoch a vo veľmi napätej spoločenskej situácii by sa súd mohol prikloniť na stranu zorganizovania nových volieb.
Ale, ako hovorím, toto je tak trochu sci-fi možnosť. Skôr je pravdepodobné, že postupná nespokojnosť ľudí bude vytvárať tlak na zmenu, ktorý sa bude prejavovať napríklad demonštráciami. Parlamentné riešenie by bolo zložité, lebo OĽaNO je tak stranou jedného človeka, s tak slabým poslaneckým klubom, že len výmena lídra najsilnejšej strany ako riešenie takmer nepripadá do úvahy. Skôr to bude teda tlak na to, aby sa niekedy na sklonku roku či na budúci rok buď zásadne zmenila štruktúra parlamentnej väčšiny, alebo sa usporiadali nové voľby.
Otázka, čo v takom prípade. Ak by ich vyhral nezreformovaný Smer, tiež by to nebolo ideálne. Síce by sa zlepšila každodenná operatíva, ale vrátili by sa všetky staré problémy, ktoré táto strana so sebou nesie.
Aj preto bude v najbližšej dobe nutné, aby malo viac ľudí chuť zapájať sa do politiky. To nie je vôbec jednoduché, ľudia totiž veľmi neradi opúšťajú svoju komfortnú zónu a idú niekde pred kamery, do napätých situácií a bojov. Aj túto zimu, keď za mnou prichádzali zhrození ľudia, napríklad z našej akademickej alebo podnikateľskej elity, a pýtali sa, ako sa dá pripraviť na ten povolebný chaos (už bolo jasné, že Matovič voľby vyhrá), odpovedal som, buďte ochotní nejako sa verejne zapojiť.
A to hovorím aj teraz. Ak to bude ďalšie týždne vyzerať tak chaoticky, ako teraz, bude treba veľa vôle pomôcť osobným nasadením.
Zdroj: Facebook Juraj Draxler / InfoVojna
