Českí vedci považujú donedávna konšpiračnú teóriu o úniku koronavírusu z laboratória za pravdepodobnú a hovoria o nových dôkazoch

22.05.2021 | 14:05
2
O zvrate v skúmaní pôvodu vírusu spôsobujúceho covid diskutovali v českom časopise Echo poprední českí vedci.

Na začiatku tu boli hypotézy, že vírus, ktorý spôsobuje covid, unikol z čínskeho laboratória. No svetové vedecké kapacity sa napokon priklonili k tomu, že wuchanský ústav skúmajúci vírusy je nevinný. Ostalo sa pri všeobecne prijímanej teórii, že za covidom je „mokré trhovisko“ vo Wuchane. Všetko ostatné bolo posunuté – aj vedcami, aj politikmi – do sféry konšpirácií. Z každého hľadiska to bolo výhodné. Ľudia sa upokojili, že za šírením vírusu nie sú nebezpečné výskumy či nezodpovední vedci, a dokonca nejde ani o čínsku zbraň na zničenie sveta. Prosto v prírode sa také veci dejú, treba to tak prijať.

Debata vedcov sa však posledné týždne opäť otáča. O zmenách postojov politikov i vedcov sme už v Postoji písali.

Bývalý šéf amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDS) Robert Redfield zverejnil svoj názor, že únik z čínskeho laboratória je pravdepodobný.mVýzva na riadne prešetrenie pôvodu covidu vyšla aj vo vedeckom časopise Science a vo verejnosti zarezonoval článok amerického novinára Nicholasa Wada v Bulletin of Atomic Scientists. Ten sa priklonil k záveru, že SARS-CoV-2 bol pravdepodobne upravený vo wuchanskom laboratóriu v rámci výskumu „gain of function“ (získanie funkcie) a následne unikol vinou nedodržiavania bezpečnostných zásad.

O zvrate v skúmaní pôvodu vírusu spôsobujúceho covid zaujímavo v českom časopise Echo diskutovali poprední českí vedci: riaditeľ Ústavu organickej chémie a biochémie Akademie věd Zdeněk Hostomský, jeho kolega Evžen Bouřa a profesor Ivan Hirsch z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej.

Všetci traja vedci dospeli k podobnému názoru, ktorý sa vymyká tomu, čo sme doteraz prevažne počúvali z vedeckých kruhov. Vôbec nevylučujú, že vírus unikol z wuchanského laboratória, dokonca to považujú za pravdepodobné, pretože sa ukázali nové dôkazy či skôr presvedčivé indície.

Profesor Hirsch hovorí, že až donedávna nevedel, že vo wuchanskom laboratóriu mali tzv. humanizované myši, to znamená geneticky modifikované myši, ktoré by boli na tento vírus citlivé, lebo majú rovnaký receptor ako človek. Kým sa nedozvedel túto informáciu o humanizovaných myšiach používaných vo Wuchane, tak „až do toho času bola absencia experimentálneho modelu jedným z mojich argumentov proti laboratórnemu pôvodu“. Dovtedy mal teda jasný argument, že čínski vedci nemali ten vírus na čom testovať. „A oni mali, pretože mali tie humanizované myši,“ hovorí Hirsch.

A našiel aj ďalšiu dôležitú indíciu, ktorá síce je nevedecká, ale aj tak je dôležitá. Vo Wuchane mali BSL-4 laboratórium, teda to najviac chránené laboratórium, ale väčšinou ho nepoužívali, lebo v tomto laboratóriu je nepríjemné pracovať. Treba byť v skafandri, nemotorných rukaviciach a vždy pri opustení laboratória treba prejsť hygienickou očistou a prezliecť sa.

Profesor Hirsch pripomína svedectvo americkej komisie, podľa ktorého si to pracovníci laboratória neuveriteľne a nezodpovedne zjednodušovali. Experimenty, ktoré sa mali robiť v BSL-4, robili v BSL-3, čo je laboratórium o stupeň menej chránené pred únikom vírusu, a čo sa malo robiť v BSL-3, to sa robilo v ešte o stupeň menej zabezpečenom laboratóriu BSL-2. Profesor Hirsch teda dospel k takémuto názoru: 
„Správa o humanizovaných myšiach a o pracovnej praxi, ktorú šéfka tímu zaoberajúceho sa koronavírusovým výskumom vo Wuchanskom inštitúte virológie Š’ Čeng-li celkom nezodpovedne tolerovala, ma posunula k názoru, že by vírus modifikovaný v laboratóriu mohol prípadne uniknúť.“

A Zdeněk Hostomský z Akademie věd dodáva: „Ťažko sa to dokazuje, ale ako ide čas, tak variant, že šlo o únik z laboratória, získava postupne na dôveryhodnosti. Nemyslím si, že máme jeden konkrétny jasný dôkaz, ale skôr kumulatívne, inkrementálne.“

Evžen Bouřa, taktiež vedec z Akademie věd, takto komentuje hypotézu, či bol vírus umelo vytvorený. „Myslím si, že v tomto je jednoznačná zhoda, že to umelo vytvorené nebolo, ale to rozhodne neznamená, že to nebolo z laboratória. Pretože evolúcia môže prebiehať aj v laboratóriu, či už na tkanivových kultúrach, alebo na laboratórnych zvieratách.“

Bouřa pripomína, že možno opustiť hypotézu, že prvým ohniskom bolo trhovisko vo Wuchane, pretože sú známe prípady ľudí, ktorí boli nakazení už predtým, než sa oficiálne vypustila verzia wuchanského trhoviska. No čínska strana nepripustila skúmať vzorky ľudí, ktorí boli infikovaní veľmi skoro v roku 2020, čo by mohol byť jednoznačný dôkaz, kde sa títo ľudia nakazili a kde teda bolo primárne ohnisko.

Na wuchanskom trhovisku síce naozaj došlo k masívnemu rozšíreniu, ale nie zo zvierat „Musel to tam zavliecť človek. Takže, aby som to zhrnul, verím tomu, že to z laboratória uniklo, neverím tomu, že to bolo úmyselné,“ tvrdí Evžen Bouřa.

A ešte dodáva, že ten vírus rozhodne nebol umelo vyrobený, „on tam vznikol evolúciou, napríklad tak, že sa pestoval na humanizovaných myšiach, alebo tak, že k pasážovaniu nechceli používať netopierie bunky, pretože pre nich bolo jednoduchšie pestovať ľudské, na množenie sa tiež často používajú opičie bunky, ktoré sú ľudským podobné. A nedodržanie bezpečnostných opatrení alebo dobrej laboratórnej praxe, to je niečo, čo si dokážem v Číne veľmi dobre predstaviť“.

Autor: Eva Čobejová

Zdroj: postoj.sk

Zobraziť ďalšie

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Zaujímavosti