Čaputovej nezákonné obštrukcie s (ne)odmietnutím Istanbulského dohovoru

29.01.2020 | 17:30 Fanatickí zástancovia prijatia kontroverzného dokumentu získali čas, keďže vláda si rovnako alibisticky nechala vnútiť tento liberálny výklad.

Už po niekoľkých mesiacoch pôsobenia Zuzany Čaputovej na poste prezidentky Slovenskej republiky je zjavné, že inklinuje k ideológiám typu kontroverznej gender a LGBTI agendy. Čo si môže dovoliť v súkromí, však neplatí pre verejného činiteľa. Prezidentka je v osobnom konflikte záujmov a ukazuje, že odmietaním uznesenia NR SR k Istanbulskému dohovoru nedokáže povýšiť verejný a ústavný záujem nad svoj osobný.

Meno Zuzany Čaputovej totiž figuruje pod záporným stanoviskom „prvej feministickej organizácie“ (1993) Aspekt. Feministky a aktivisti reagovali na stanovisko jedenástich cirkví z 13. februára 2018 k tzv. Istanbulskému dohovoru. Cirkvi zhodne žiadali, aby Slovenská republika nepristúpila k ratifikácii a stiahla svoj podpis tohto dohovoru.

Kompetentní nekonajú


A toto sa nepáčilo ani Zuzane Čaputovej, ktorá sa pod odmietavú reakciu feministiek podpísala. Šokujúco podporila názor Aspektu, že „násilie na ženách nie je problém, ktorý k nám prichádza s migráciou, ale je to náš vlastný problém, s ktorým sme si v našej kultúre stáročia nedokázali poradiť“.

Tradičná slovenská kultúra a spoločnosť je tak podľa prezidentky historicky postavená na násilí na ženách.

Feministky a aktivisti zrejme nečítali staré texty historikov, ktorí našich predkov – Slovanov (6. – 10. stor) označovali za demokratov, kde ženy majú výsadné postavenie a môžu si brať dokonca aj zajatcov, ktorí tak získavali slobodu. Okrem iného aj u Prokopia nachádzame dôkazy, že v tradičnom občinovom systéme Slovanov bol otrocký stav príslušníkov vlastnej komunity neprípustný. Jednoducho Slovanovej duši sa prieči akékoľvek násilie, tobôž na žene alebo deťoch.

Napriek zámernému strkaniu hlavy štátu do piesku pred odmietnutím, respektíve zastavením procesu prijímania Istanbulského dohovoru Slovenská republika už má precedens, ktorým ho na medzinárodnom fóre odmieta. Preto neobstojí spochybňovanie, že to vraj nemôže spraviť preto, že ide o prezidentský typ medzinárodnej zmluvy.

Fanatickí zástancovia prijatia kontroverzného dokumentu získali čas, keďže vláda si rovnako alibisticky nechala vnútiť tento liberálny výklad. Preto sa na svete objavilo v poradí aj druhé uznesenie NR SR k tej istej záležitosti – odmietavému stanovisku k ratifikácii Istanbulského dohovoru. Napriek tomu kompetentní nekonajú.

Vláda už začala na medzinárodnom fóre oznamovať, že s Istanbulským dohovorom Slovensko skončilo a neriadi sa ním. Konkrétne ide o oznámenie Rade OSN pre ľudské práva v rámci oficiálnej odpovede SR k odporúčaniu adresovanému Slovensku počas tretieho kola univerzálneho periodického hodnotenia tejto rady v ďalšej kontroverznej veci, a to, aby Slovensko zaviedlo registrované partnerstvá.

Ďalej ľahko vyvrátime tvrdenie prezidentskej kancelárie, že k uzneseniu NR SR musia dať stanoviská všetky parlamentné výbory. Platí úzus, že k uzneseniam parlamentu dáva stanovisko len predmetný gestorský výbor. Napríklad v prípade uznesení, týkajúcich sa postojov k zahraničnej politike, je to len zahraničný výbor.

Tak to bolo aj pri platných uzneseniach, ktoré som predkladal, napríklad o nemennosti Benešových dekrétov (denacifikačných dokumentov) alebo k odmietavému postoju SR uznať srbskú provinciu Kosovo. Nie je teda pravda, čo tvrdila prezidentka v relácii Na telo 26. januára, že proces údajne neprebehol v súlade so zákonom.

Ideologický paškvil

Uznesením č. 122 Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny návrh 27. marca 2019 prerokoval ako kompetenčne príslušný, takže proces bol zákonný a legitímny, aj keď ho hlava štátu spochybňuje. Je viac než zrejmé, že sa snaží obštrukciou, pochádzajúcou z jej svetonázorového nastavenia, získať čas. Nekoná bezodkladne, ako by mal konať každý štátny orgán.

Zuzana Čaputová čaká na výsledok nových volieb s nádejou, že jej materská strana Progresívne Slovensko zmení postoj k Istanbulskému dohovoru.

Vzhľadom na to, že liberálne okolie a mediálny mainstream v nej posilňujú kult osobnosti, nepostrehla, že jej právna erudícia v danej veci sa nemusí zhodovať s jej zidealizovanou predstavou o sebe samej. Aj preto hlava štátu potrebuje kritické články, pretože by mala byť prezidentkou všetkých občanov. Aj tých, ktorí sa s jej názorovou a geopolitickou orientáciou nezhodujú.

Napriek tomu, že prezidenta možno stíhať len za vlastizradu počas jeho funkčného obdobia, Zuzana Čaputová obštrukciou v spojení s jej náklonnosťou k ideológiám, obsiahnutým v kontroverznom Istanbulskom dohovore, tancuje na tenkom ľade. Minimálne už prišlo k porušeniu sľubu, keďže prvý článok ústavy hovorí, že Slovenská republika sa neriadi nijakou ideológiou…

Rozmenené na drobné to znamená, že nijaký orgán, ktorý koná v mene Slovenskej republiky, sa nesmie riadiť a rozhodovať podľa akejkoľvek ideológie. Je zjavné, že Istanbulský dohovor vychádza okrem iného z gender ideológie (rod je sociálnou a nie biologickou kategóriou), ďalej agresívneho feminizmu (dikcia, že muži a ženy sú údajne historicky v nepriateľskom postavení).

Ďalej vychádza ideológie multikulturalizmu, keďže všetky opatrenia sa vzťahujú nielen na ženy alebo deti, ale aj na špeciálnu určenú kategóriu migrantov, a tiež ideológie neomarxizmu ako kultúrneho komunizmu, šíriaceho dogmy o absolútnej rovnosti bez ohľadu na vrodené predispozície. Vo všetkých príkladoch ide o umelé ideologické konštrukcie od zeleného stola, ktoré idú proti zdravému rozumu, prírodným, Božím aj ľudským zákonom a deformujú spoločnosť a vzťahy v nej.

Vina prezidentky na základe jej vyjadrení a postojov preto môže nabrať rozmer, ktorý si zrejme sama neuvedomuje, ani neblahé dôsledky, ktoré jej poradcovia zamlčiavajú. Veď aj ich  mentálne a postojové nastavenie pochádza z tretieho sektora s vyhranenými ideológiami zakrývanými plachtou ľudskoprávnej agendy. Strhnutie masky a usvedčenie z ideologického riadenia republiky môže mnohých bolieť.

Ignorovanie vôle ľudu


Hlasovanie poslancov 29. marca 2019 pri prvom uznesení bolo totiž jednoznačné. Zo 133 prítomných hlasovalo 132 a z nich bolo za prijatie Uznesenia 101 (76,5 percenta), proti bolo 28 poslancov (21 percent). Parlament tak viac ako ústavnou väčšinou Istanbulský dohovor v procesnej fáze odmietol a vyjadril tým, že sa Slovenská republika nemieni stať jeho zmluvnou stranou.

Preto uznesením č. 1409 naša najvyššia zákonodarná moc zaviazala vládu, aby „nepokračovala v procese smerujúcom k ratifikácii dohovoru“. Jasné ako facka. Keďže však ku kontroverznému dohovoru s gender ideológiou pristúpila ako celok aj Európska únia a Slovensko by mohlo byť týmto aktom viazané, NR SR prijala 28. novembra aj druhé uznesenie č. 2261.

Parlament v ňom nesúhlasí s tým, aby bola Slovenská republika prostredníctvom opatrení EÚ viazaná dohovorom; ďalej nesúhlasí s tým, aby EÚ pristúpila k dohovoru. Uznesenie explicitne žiada vládu SR, aby v súlade s odmietavým uznesením zabránila záväzkom a dôsledkom prípadných záväzkov, ktoré nie sú upravené v slovenskom právnom poriadku. Opäť čitateľný prístup.

Keďže ideologickí fanatici súbežne postupujú cez úniu ako celok k prijatiu tohto ideologického diktátu, hoci to únia nemá v priamej kompetencii, poslanci jednoznačne vládu zaviazali, aby aj k procesu EÚ vo veci prijímania dohovoru dala písomné vyjadrenie na súdny dvor (rozporové konanie, ktoré neguje jednomyseľné prijatie na úrovni únie) v súlade s odmietavým stanoviskom prvého aj druhého uznesenia.

Poslanci Slovenskej národnej strany (SNS) iniciovaním a ostatní poslanci hlasovaním za obe uznesenia urobili maximum, čo mohli. Ignorovanie vôle ľudu, keďže sme parlamentná demokracia, zo strany prezidentky naberá vodu do ústavnej lodičky, čo môže viesť až k ústavnej kríze. Nielen ona čaká a naťahuje čas.

Ľud – nositeľa moci v štáte – môže prejsť trpezlivosť, keď pretečie posledná kvapka. Čo bude potom, je na zodpovednosti prezidentskej kancelárie. Prvý vážny test zažijeme 11. feburára o 12.00 pred Prezidentským palácom, kde Marián Kuffa ohlásil zhromaždenie. Uvidíme, či budú stačiť len modlitby. A tiež, kedy Zuzana Čaputová uhýbacími manévrami narazí na ústavu a zákon.

Inak nás čaká rodové Kocúrkovo a ďalšie náhubkové pojmy v slovníku politickej korektnosti. Napríklad kedysi bol pojem „binárny“ iba matematický pojem. Teraz je v liberálnych kruhoch dualita urážka na rovnakej úrovni ako „rasistické“, „sexistické“ alebo „homofóbne“. Boli sme vtiahnutí do ideologickej vojny.

Paradoxne najvyššia veliteľka a hlava štátu v jednej osobe sa nepostavila na stranu väčšiny občanov, ani na obranu ústavnosti, ale na stranu ideologického terorizmu.

Ten cez gender ideológiu nasadzuje zbrane v tejto kultúrnej vojne. Nepriateľom pre liberálne elity na tomto konkrétnom bojisku je každý, kto tvrdí, že existujú muži a ženy, a že rozdiel medzi nimi je zásadný. Dohovormi o rode ako sociálnej kategórii sa to začína. Obvinením každého, kto nesúhlasí s ideologickými dogmami, sa to môže končiť. Opäť v mene republiky?!

Rafael Rafaj - analytik, riaditeľ Inštitútu národnej politiky a kandidát SNS vo voľbách do NR SR

Zdroj: napalete.sk

Články súvisiace s tematikou:


Program rádia

  • Bez programu

Zaujímavosti