Voľba nového generálneho prokurátora bude kľúčovou udalosťou tohto roka. Občania by preto mali myslieť aj na to, že rozhodovať o ňom budú poslanci, ktorých si zvolia vo voľbách 29. februára. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla na sociálnej sieti po utorkovom stretnutí s hlavnou európskou prokurátorkou Laurou Codrutou Kövesi.

Krok k očiste justície

Pre nový parlament bude voľba generálneho prokurátora podľa prezidentky "prvá veľká možnosť zásadne zlepšiť vymožiteľnosť práva na Slovensku a zároveň pôjde aj o potrebný symbolický krok k očiste našej justície". Zdôraznila, že aj vďaka zverejneným informáciám už všetci veľmi dobre vedia, že je nesmierne dôležité, aby takéto funkcie zastávali osobnosti, ktoré budú spĺňať nielen odborné, ale aj osobnostné predpoklady.

Prokurátorka na stretnutí predstavila Čaputovej svoje plány. Zároveň požiadala o politickú podporu v otázke navýšenia počtu európskych delegovaných prokurátorov, ktoré má formálne potvrdiť Rada Európskej únie. Slovensko by podľa návrhu malo mať troch až štyroch európskych delegovaných prokurátorov.

Zvýšenie počtu prokurátorov vidí prezidentka ako odôvodnené. "Už v úvodnej fáze fungovania sa bude musieť Európska prokuratúra vysporiadať s približne troma tisíckami existujúcich prípadov z národných prokuratúr, pričom sa odhaduje, že ďalších 2000 nových prípadov tento úrad vygeneruje hneď v prvom roku svojej činnosti," argumentuje.

Prezidentka vo svojom stanovisku podporila pôsobenie Kövesi v európskom úrade. Funkčný, personálne zabezpečený a akčný úrad pod vedením skúsenej európskej prokurátorky podľa nej prispeje k zodpovednosti a dodržiavaniu pravidiel v Európskej únii.

Ako pripomenula prezidentka, Kövesi je bývalá rumunská generálna prokurátorka, ktorá svojho času poslala za korupciu pred súd desiatky vysoko postavených politických funkcionárov.

Európska prokuratúra, ktorej začiatok fungovania sa očakáva v novembri tohto roku, bude nezávislým orgánom Únie zodpovedným za vyšetrovanie, stíhanie a podávanie obžaloby na páchateľov trestných činov proti finančným záujmom Únie. Napríklad podvodov, korupcie, cezhraničných podvodov s DPH nad desať miliónov eur. Na tento účel bude Európska prokuratúra viesť vyšetrovania, vykonávať úkony trestného stíhania a plniť úlohy prokurátora na príslušných súdoch členských štátov. V súčasnosti sa na posilnenej spolupráci zúčastňuje 22 členských štátov. Európska prokuratúra bude mať sídlo v Luxemburgu.

Politické ovládnutie prokuratúry a súdnictva

Urýchlene zvolenie šéfa prokuratúry presadzuje aj koalícia progresivistov PS/Spolu. Budúca vláda by sa mala podľa koalície bezprostredne po voľbách venovať voľbe generálneho prokurátora. Vyplýva z diskusie na konferencii pre verejnosť s názvom Prvá pomoc pre Slovensko - 100 dní po, ktorá sa uskutočnila začiatkom februára.

"Slovensko dnes čelí kríze dôvery nielen v štát, ale aj v schopnosť demokracie to napraviť. Nebudeme mať preto tradičných 100 dní, musíme okamžite sanovať vážne problémy. Už na začiatku sa rozhodne, či sa podarí zlomiť skepsu, pesimizmus a pocit, že všetci sú rovnakí," uviedol líder koalície Michal Truban.

Na konferencii diskutovali lídri koalície s viacerými odborníkmi, medzi nimi napríklad s exministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou.

Očista súdnictva a prokuratúry

Vo svojom najnovšom blogu sa doc. JUDr. Branislav Fábry venoval práve otázke očisty súdnictva a prokuratúry.

„Práve kauza Threema tiež naznačuje, že súdnictvo a prokuratúra sa dostávajú pod nebezpečný vplyv médií a ich oligarchických sponzorov. Tiež sa treba pýtať, či súčasné volanie po očiste justície je mienené úprimne alebo ide o snahu v mene očisty politicky ovládnuť justíciu.“

„Hoci odhalenia z Threemy o kontaktoch sudcov a oligarchov sú veľmi závažné, s určitým nadhľadom sa dá povedať, že ide len o najvypuklejší prejav triednej justície, ktorá sa tu po roku 1989 vyvinula.“

„Odhalenia z Threemy sa totiž začali zneužívať na boj proti politickým nepriateľom a to nielen medzi politikmi, ale aj ďalšími skupinami osôb, navyše selektívnym spôsobom. Už v priebehu roku 2019 mnohí volali po tom, aby Denník N zverejnil celú Threemu, nech sa nezneužíva v predvolebnej kampani,“ uviedol Fábry na margo "objektívnosti" denníka, ktorého činnosť financuje softvérová firma Eset.

Fábry ďalej poukazuje, že „ďalším vážnym mementom kauzy Threema je fakt, že Denník N, ktorý nelegálne úniky z Threemy zverejňoval, financujú tí istí digitálni oligarchovia, ktorí nesú spoluzodpovednosť za informačnú bezpečnosť prokuratúry a súdnictva v SR“.

Ako je známe, práve predstavitelia softvérovej spoločnosti Eset, okrem podpory Denníka N, financujú aj aktivity progresivistov alebo strany exprezidenta Andreja Kisku. Rovnako ako tak robili v prípade podpory volebnej kampane terajšej prezidentky Zuzany Čaputovej.

„V súvislosti s narastajúcou nedôverou v súdnu moc sa čoraz častejšie objavuje aj volanie po očiste justície. Očista justície by bola ako taká pozitívna, avšak vzhľadom na historické skúsenosti treba byť aj tu opatrný. Po očiste justície volali často práve tí, ktorí si chceli justíciu podrobiť a zbaviť ju nezávislosti. Snaha o očistenie justície bola očividná aj pri nástupe komunistov v minulosti a bola vedená snahou o odstránenie triedneho charakteru a zdemokratizovanie justície,“ varuje Fábry.

„Veľkým varovaním v oblasti nezávislosti súdnictva je pre Slovensko príklad Brazílie, kde oligarchické skupiny a mimovládne organizácie, podporované z USA, využívali boj s korupciou a trestné právo na boj proti politickým oponentom.,“ zdôrazňuje doc. Fábry v článku Očista či ovládnutie súdnictva?

Viac o tzv. funkčnej justícii a prokuratúre v réžii a z pohľadu progresivistov z PS/Spolu sa dočítate viac TU. Zuzana Čaputová bola pred prezidentskými voľbami podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska.

Zdroj: aktuality.sk / InfoVojna