Čaputová by chcela, aby Kiska ostal v politike. Potvrdila tiež svoj liberálny postoj k LGBT agende

13.03.2019 | 12:11 Prezidentská kandidátka Zuzana Čaputová v rozhovore pre Aktuality.sk hovorí o viere, prečo vníma Rusko ako hrozbu, čo by robila inak ako doterajší prezidenti, či ako by sa správala v zahraničnej politike. 

Cítite sa byť dotknutá kázňou biskupa Oroscha v Trnave, ktorý necelý týždeň pred voľbami vystríhal veriacich voličov pred vami?

Nie, vnímam to ako príspevok k rétorike, ktorá spoločnosť a veriacich viac rozdeľuje, ako spája. Počas predvolebnej kampane čelím viacerým útokom tohto typu aj zo strany politikov.

Myslím si, že spoločnosti to nepomáha. Snažím sa osloviť ľudí, s ktorými máme rovnaké hodnoty a na tom Slovensko spájať. Čím viac bude dobro rozdrobené, tým ľahšie zvíťazí zlo.

Poslanec Igor Matovič opisoval, ako ste mu dali prísľub, že nebudete presadzovať LGBT agendu. Je to pravda?

Nepamätám si, či išlo o prísľub. Môj postoj ale zostáva rovnaký. Môj vlastný názor na práva tejto menšiny je liberálny, moja agenda prezidentky sa týka iných tém. Neprichádzam s touto agendou, nebudem to presadzovať, len otvorene hovorím svoj názor.

Je to teda pravda?

Voči pánovi Matovičovi som sa nijako nezaviazala. Zaviazala som sa voči sebe, aby som bola jednotná v tom, čo hovorím.

Povedzte aspoň jedno meno, koho by ste si vzali so sebou do Prezidentského paláca?

Toto je veľmi citlivá téma. Asi by nebolo vhodné teraz menovať, ale bola by som rada, ak by to bol napríklad Martin Burgr (z tímu predvolebnej kampane Zuzany Čaputovej, pozn. red).

Koho ste volili v posledných parlamentných voľbách?

Stranu Most-Híd. A ako som povedala pánovi Bugárovi, vo výsledku som jednou zo sklamaných voličiek. U mňa rozhodli osobnosti ako Lucia Žitňanská.

V kampani vás podporuje aj prezident Andrej Kiska. Je to pre vás výhoda?

Podporu mi vyjadrili aj politické strany, aj pán prezident Kiska. Vážim si to, neboli sme na tom dohodnutí. Aký dopad to bude mať na voličov, nechávam na nich. Som za ňu rada a pána Kisku si vážim.

Podľa posledného prieskumu agentúry Focus nechcú dve tretiny opýtaných Slovákov už Andreja Kisku za prezidenta. Prekvapilo vás to?

V istom zmysle áno. Napriek tomu, že ho považujem za dobrého prezidenta, prekvapilo ma to, stále patrí medzi politikov s najväčšou mierou dôvery medzi občanmi. Takže by bolo dobré, keby v politike ostal.

Na svojich bilboardoch máte slogan „Postavme sa zlu“. Kto pre vás toto zlo zosobňuje?

Skôr to vnímam ako zlo vo všeobecnom, nie personálnom zmysle. Súvisí to s témami, ktoré chcem v prípade zvolenia riešiť - spravodlivosť a férovosť. Za ich stav na Slovensku do veľkej miery nesie zodpovednosť súčasná vládna koalícia. Zlo má aj podobu extrémizmu, klamstiev, s ktorými sa narába ako s faktami. Len preto, aby sa vzbudzovali vášne a nenávisť medzi ľuďmi.

Kto prišiel s nápadom na vašu kandidatúru?

Boli to moji kolegovia z vedenia Progresívneho Slovenska. Kto to ale bol presne, to si nepamätám. Vypočula som si to, ale pre mňa to nebola túžba, s ktorou by som ráno budila.

Hovorí sa, že tá myšlienka sa zrodila štýlom, že keď nevyhráte, bude mať Progresívne Slovensko aspoň novú líderku.

To neviem. Takto mi to určite nepredložili (smiech). Vysvetlili mi, prečo to dáva logiku, prečo si myslia, že je to dobrý nápad. Pre mňa to vo februári 2018 bolo skôr dôvodom na úsmev. Nevedela som si samu seba predstaviť v tejto úlohe.

A po tragických udalostiach, keď zavraždili Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú, sme túto diskusiu prerušili. Na druhej strane, práve v týchto časoch začala ešte viac rezonovať téma práva a spravodlivosti, čo prispelo k môjmu definitívnemu rozhodnutiu.

Už si viete predstaviť, že možno budete v Prezidentskom paláci?

Áno. Už som mala možnosť sa identifikovať s prípadnou rolou (smiech).

(Pokračovanie rozhovoru pod videom)

Video: Zuzana Čaputová hovorí o svojej viere v Boha:

Verejnosť vás začala vnímať cez kauzu pezinskej skládky, pri ktorej sa vaše cesty na opačných póloch skrížili s Mariánom Kočnerom. Ako na vás vtedy pôsobil?

Pôsobil na mňa ako silový hráč. Mala som o ňom sprostredkované informácie, ešte skôr, než sa priznal, že stojí za firmou, ktorá chcela budovať túto skládku. Bol mimoriadne asertívny. Dokonca prišiel na našu tlačovú besedu, kde nám v priamom televíznom prenose oponoval.

Za zastavenie výstavby skládky ste nakoniec získali Goldmanovu cenu, ktorá sa považuje za obdobu environmentálnej Nobelovej ceny. Je toto pre vás viac, než by bolo zvolenie za prezidentku?

Vnímam to úplne inak. Je to ocenenie toho, čo som robila v spolupráci s celou komunitou, či už to bola Via Iuris, iné mimovládky alebo mesto Pezinok.

Pre Denník N ste napísali, že „posledný rok v slovenskej politike je rokom o volaní po slušnosti.” Ako by táto slušnosť v politike mala vyzerať?

Ideálne by bolo prispieť k zmene tónu v politike. To, čo vidím pri cestách po Slovensku a pri stretnutiach s ľuďmi, je, že majú veľkú mieru nedôvery k pilierom štátu a k tomu, že dodržiavať pravidlá nemá zmysel.

Ľudia majú pocit nepodstatného kolieska v súkolí, na ktorý nikto neberie ohľad. Majú dojem, že politici si riešia len vlastné spory. Ak budeme takto pokračovať, ľudia prestanú veriť v demokraciu a môže sa to zvrtnúť veľmi nešťastným spôsobom.

V tejto správe píšete aj o tom, že „prišiel čas pre nových lídrov a líderky, ktorí prinášajú novú politickú kultúru – ich metódou je spolupráca”. To znie ako celkom zásadná kritika koalície aj opozície.

Prístup, keď sa hľadí skôr na stranícke záujmy na úkor hľadania priesečníkov, sa týka všetkých. Možno každý z nás má v sebe túto tendenciu. Netvrdím, že sa to ale týka každého jedného politika. Je to o tom, aby sme ukázali politickú zrelosť a odmietli tieto spory.

Čo konkrétne by ste robili inak než doterajší prezidenti?

To, čo sa so mnou spája. Každý z doterajších prezidentov kopíroval istým spôsobom svoje doterajšie životné skúsenosti. V mojom prípade je to spravodlivosť, téma životného prostredia a téma sociálne slabších skupín ako sú seniori, týrané a zanedbávané deti i osamelé matky. Ale aj téma vymožiteľnosti práva a zodpovednosti verejných činiteľov, vrátane trestno-právnej roviny. Na Slovensku máme veľa nedoriešených káuz.

Ako by ste tieto témy chceli riešiť so súčasnými prezidentskými kompetenciami, ktoré sú výrazne ohraničené?

Vychádzam z toho, že prezident má legitimitu priamo od ľudí, čo považujem za najsilnejší mandát, aký môže politik na Slovensku mať.

To majú aj poslanci.

Súhlasím, ale poslanec je len jedným zo 150-tich. Prezident nemôže samozrejme iniciovať zákonodárny proces, ale môže iniciovať dôležitú tému s veľmi konkrétnymi kontúrami a hľadať politickú podporu. Musí z toho urobiť celospoločenskú tému.

Môže sa mi to nepodariť, čo pripomínam aj na stretnutí s občanmi. Nechcem vzbudzovať ilúzie, že ak ma zvolia za prezidentku, svet bude zrazu iný. Je to len jedna zložka potrebná na zmeny.

Znamená to, že by ste s týmito témami vystupovali napríklad aj v parlamente?

Boli by zrejme súčasťou vystúpení, ktoré prezident v parlamente má. Ale skôr mám na mysli konkrétnu prácu, ktorá by znamenala napríklad posilnenie právneho odboru v prezidentskej kancelárii a postavenie konkrétnych návrhov a zmien, pre ktoré by som sa snažila získať politickú podporu.

Súčasný prezident Andrej Kiska toto zanedbáva?

Netvrdím to. Jeho profilu a skúsenosti v sociálnej oblasti sa venoval viac témam, ktoré súvisia so zdravotníctvom, čo je tiež nesmierne dôležitá téma.

V prípade, že by ste sa stali prezidentkou, snažili by ste sa o získanie väčších právomocí?

V tomto som skôr zdržanlivá. Považujem tieto právomoci za dostatočné. Aj keď nie úplne silné. Sú ale primerané tomu, že sme parlamentnou demokraciou.

Ak by sa menila ústava, aké zmeny by ste do nej chceli presadiť v prípade zvolenia za prezidentku?

Určite by som sa prihovárala za spresnenie kompetencií. Mnohé z nich sú predmetom polemiky.

Napríklad?

Menovacie právomoci. Ani po výklade ústavným súdom sa totiž nezdá, že je to jednoznačné. Ak by mali nastať nejaké ďalšie zmeny, tak len po dôkladnej odbornej diskusii.

Kto by bol prvý slovenský politik, ktorého by ste prijali v Prezidentskom paláci?

Predpokladám, že by to bol predstaviteľ výkonnej a zákonodarnej moci. Čiže premiér a predseda parlamentu.

Andrej Kiska sa odmietal stretávať s lídrami extrémistickej ĽS-Naše Slovensko. Považujete to za múdre rozhodnutie?

Vnímam to tak, že prezident vo vzťahu k lídrom iných politických strán nemá žiadnu konštitutívnu právomoc. Stretávanie sa s nimi tak má skôr spoločenský rozmer.

Minimálne sa s nimi stretáva po voľbách a prezident Kiska si ich pozýval aj v čase koaličnej krízy.

Lídrov spomínanej strany nepovažujem za partnerov pri hľadaní politického kompromisu alebo dohôd. Ak by sa ale dištancovali od vyjadrení, ktoré popierajú demokraciu, bola by som otvorená dialógu.

Rozlišujem tiež politické vedenie a voličskú základňu týchto strán. Ľudia často volia z pocitu frustrácie. Ich rozhodnutie rešpektujem, aj keď sa s ním nestotožňujem. To, čo ale nikdy nebudem rešpektovať, to je uvádzanie nepravdivých informácií lídrami tejto strany.

Všetci kandidáti, vrátane vás, hovoria, že chcú byť prezidentmi všetkých obyvateľov Slovenska. Ako o tom chcete presvedčiť voličov parlamentných extrémistov či Štefana Harabina?

Súvisí to práve s témou férovosti, chudoby i nedôvery v politikov. Sú rôzne výskumy, ktoré sa zaoberali, prečo ľudia volia tieto extrémne skratky. Ale samozrejme, nemusím v týchto ľuďoch vzbudiť pocit, že som tým človekom, ktorý im dokáže pomôcť. To musím rešpektovať.

Prezident reprezentuje Slovensko aj navonok. Ako vnímate, že ani vo vládnej koalície nie je konsenzus ohľadom zahraničnej politiky?

Vnímam to, ako nie veľmi šťastný jav, konkrétne občasnú osamelú jazdu predsedu parlamentu Andreja Danka, ktorá hodnotovo smeruje niekde inde, než zvyšok koalície.

Považujem ale za dôležité, že oficiálni predstavitelia, ktorí prezentujú zahraničnú politiku, sú zatiaľ vo svojich postojoch konzistentní. Máme tu dokonca memorandum troch najvyšších ústavných činiteľoch a proeurópskej a proatlantickej orientácii. Dúfam, že aj kroky predsedu parlamentu sa budú držať v týchto intenciách a nebudú v rozpore s nimi.

V rozhovore pre Tablet.tv ste spomínali, že v zahraničnej politike by Slovensko malo hovoriť jasnejšie svoj názor. Ktoré oblasti ste mali na mysli?

Ide o spochybňovanie prozápadnej a proeurópskej orientácie Slovenska, ale aj pri Venezuele, či prípadoch, ako boli udalosti okolo Marakéšskeho dohovoru. Keď máme úkony, ktoré majú spoločne pomôcť riešiť svetové problémy, ako napríklad migračnú krízu, a v istom bode podľahneme zneisteniu.

Pri Marakéšskom dohovore som zastavala názor ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ktorý bol súčasťou vyjednávania tejto dohody. Nebola pre Slovensko záväzná a mali sme byť súčasťou vyjednávania o nej. Náš prístup bol, že sme zatiahli ručnú brzdu.

Kto podľa vás predstavuje najväčšiu hrozbu pre svetovú bezpečnosť?

Akékoľvek porušovanie medzinárodných zmlúv, akákoľvek expanzia jednej krajiny na úkor druhej, hovorím aj o ruskej agresii a anexii Krymu, to vnímam ako potenciálnu hrozbu. Mám ale na mysli ruské vedenie, nie Rusko ako krajinu. A samozrejme terorizmus je výzvou pre všetky krajiny sveta.

(Pokračovanie rozhovoru pod videom)

Video: Zuzana Čaputová ako predsedníčka Progresívneho Slovenska?

Ako by ste postupovali pri rokovaní s veľmocami, ako je Čína? Hovorili by ste s nimi o ľudských právach?

Snažila by som sa ustáť balans medzi tým, že v zahraničnej politike by sme sa mali držať svojich hodnôt ako ľudskosť, humanizmus, dodržiavanie ľudských práv. Krajina by mala byť sebavedomá a partnerom v debate, nie byť v defenzíve. Na druhej strane vnímať aj to, že so svetovými veľmocami je potrebné mať dialóg aj s ekonomickými dopadmi alebo ekonomickou spoluprácou. Tieto dve pohľady sa podľa mňa nevylučujú.

Takže ten konštruktívny dialóg by bol aj o ľudských právach?

Určite áno.

Stretli by ste sa s Dalajlámom?

Stretla by som sa s ním ako s intelektuálnou a duchovnou osobnosťou, nositeľom Nobelovej ceny, ale rešpektovala by som jednotnú politiku Číny. Nestretla by som sa s ním ako s politickým lídrom.

Zdroj: aktuality.sk


Program rádia

  • Bez programu

Zaujímavosti