Bruselu sme klamali o nefungujúcom projekte. Hrozí, že prídeme o milióny aj reputáciu

25.06.2019 | 08:20 Sedem rokov meškajúci projekt stále nefunguje tak, ako by mal. Úrad vlády napriek tomu poslal do Bruselu správu, že všetko je v poriadku. Ak bruselskí kontrolóri zistia, že Slovensko zavádzalo, môžeme prísť o milióny eur aj dobré meno.

Na elektronické služby katastra nehnuteľností nám pred desiatimi rokmi Brusel odklepol takmer 28 miliónov eur. Za chyby v obstarávaní však muselo Slovensko napokon zaplatiť z vlastného vrecka 10,5 milióna eur. A suma nemusí byť konečná.

Zo záverečnej správy pre Brusel vyplýva, že výdavky Slovenska sa zrejme zvýšia o ďalších 5,8 milióna eur. Peniaze na tridsiatku nefunkčných služieb z plánovaných 45 totiž alokoval Úrad geodézie, kartografie a katastra.

Štátny kataster tvrdí, že peniaze zatiaľ neminul. Zároveň priznáva, že nie všetky služby fungujú, ako by mali.

Elektronické služby katastra mali byť hotové do konca januára, realita je však iná. Úrad vlády pod vedením Petra Pellegriniho (Smer-SD) napriek tomu poslal do Bruselu správu, v ktorej nedostatky zamlčal.

Zamlčiavanie faktov však nemusí Slovensku pomôcť, skôr naopak. Ak totiž bruselskí kontrolóri zistia, že služby sú stále nefunkčné, okrem povinnosti zaplatiť celú sumu projektu utŕži krajina hanbu.

Prešľapy pri projektoch financovaných z Operačného programu Informatizácia spoločnosti (rovnako ako elektronické služby katastra, pozn. red.) už stáli slovenských daňových poplatníkov desiatky miliónov eur.

Náklady, ktoré mohol preplatiť Brusel, muselo totiž sanovať Slovensko zo štátneho rozpočtu.

Papier znesie všetko
Megaprojekt elektronických služieb katastra za desiatky miliónov malo Slovensko spustiť už v roku 2012. Keďže veľká časť plánovaných služieb bola nefunkčná, termíny sa museli natiahnuť. Nateraz finálnym dátumom bol koniec marca 2019.

Dovtedy malo Slovensko poslať do Bruselu aj záverečnú správu o fungovaní služieb, ktoré by mali umožniť úplné elektronické podávanie námietok či žiadostí o právne záväzné dokumenty z katastra.

Ak by bolo všetko funkčné, pri kúpe bytu by sme už nemuseli chodiť na kataster osobne a celý proces zápisu nehnuteľnosti by sa výrazne skrátil.

Hoci projekt dodnes úplne nefunguje, Pellegriniho úrad ako riadiaci orgán sa v záverečnej správe z konca marca tváril, že všetko je v poriadku.

Nedostatky, ktoré v tom čase konštatoval samotný kataster aj kontrolóri od vicepremiéra pre informatizáciu Richarda Rašiho (Smer-SD), sa v správe ani len neobjavili.

Namiesto Slovenska iba Šaľa
Jeden z najzávažnejších problémov je, že 45 plánovaných služieb nie je plne automatických na celom Slovensku. Iba v Šali.

Ako pred časom upozornil portál Živé.sk, v ostatných častiach krajiny musí užívateľ žiadosť o údaje z katastra najprv uložiť a potom manuálne odoslať cez portál Slovensko.sk. Tak ale elektronizácia katastra nemala vyzerať.

Katastrálny úrad priznal isté obmedzenia projektu. Obhajoval sa tým, že „u dodávateľa v súčasnosti prebiehajú vývojové práce na odstránení uvedenej skutočnosti“. V praxi to znamená, že projekt bude funkčný na celom Slovensku, a nie iba v jednom meste.

Pri testovaní služieb upozornili na nedostatky aj kontrolóri z Úradu vicepremiéra Rašiho. Na jar tohto roka skonštatovali, že ide o dočasné riešenie.

Chyby zamlčali
Je prakticky nemožné, aby Pellegriniho úrad o nedostatkoch nevedel. Sám totiž spomína, že kontrolóri projekt preverili. Čo zistili, však Pellegrinio úradníci nespomenuli.

Na necelých siedmich stranách zhodnotili, že elektronické služby sú spustené a spĺňajú stanovené ciele. Ani zmienka o tom, že služby v skutočnosti fungujú plnohodnote iba v Šali a na zvyšku Slovenska automatika chýba.

Podľa Ľubomíra Illeka zo Slovensko.digital sa záverečná správa od hodnotenia kontrolórov značne líši a nehovorí pravdu.

„Žiadne nedostatky tam nie sú uvedené. Keď raz mal fungovať jeden centrálny systém pre celé Slovensko a my z vlastnej skúsenosti vieme, že funguje iba pre Šaľu, nemôžeme sa tváriť, že projekt je v prevádzke. On jednoducho nefunguje, ako má a v záverečnej správe to mali napísať,” upozorňuje IT odborník.

Dodáva, že práve projekt, ktorého dokončenie sa natiahlo o niekoľko rokov, mal dnes fungovať bez najmenšieho zaváhania.

„Keď sa na to pozriem z pohľadu záverečnej správy, tá vyzerá tak, že nič už netreba dorábať. To jednoducho nie je pravda,” konštatuje Illek s tým, že pri tomto projekte roky nehovoril pravdu ani samotný kataster, ktorý donekonečna predlžoval termíny a sľuboval ukončenie.

Prídeme o milióny eur?
Úrad vlády zavádzal aj pri takzvaných merateľných ukazovateľoch.

Každý projekt má vopred stanovené hodnoty, ktoré musí dosiahnuť, aby bol považovaný za úspešný. Úrad vlády napísal, že údajne funkčné služby využíva plánovaných 1070 obcí s osídlením marginalizovanej rómskej komunity.

Podľa Illeka ide o nesprávnu informáciu, keďže automatické služby sú iba v spomínanej Šali. Navyše, ak by v Bruseli porovnali záverečnú správu a skutočnosť, do budúcnosti by to mohlo poškodiť dôveryhodnosť Slovenska.

Prečo Úrad vlády nenapísal Európskej komisii celú pravdu, nevysvetlil.

Motiváciou môže byť aj to, že pri nedodržaní podmienok nám Brusel nemusí preplatiť ani euro. Hrozí tak, že Slovensko bude musieť vrátiť celú dotáciu vo výške 28 miliónov eur.

Úrad katastra vedie predsedníčka Mária Frindrichová. Či za roky meškajúci a stále len čiastočne fungujúci proekt ponesie zodpovednosť, Úrad vlády nespresnil.

Zdroj s odkazmi: aktuality.sk


Zaujímavosti