Kultúrna vojna dorazila už aj do penťáckych médií. A už tečie krv. Liberáli sa bijú s konzervatívcami – v priamom prenose.
DENNÍK SME V ŤAŽKEJ KRÍZE
Cítim sa ako v kine na akčnom filme. V hlavnej úlohe Silvester „Schutz“ Stallone a Uma „Kepplová“ Thurman.
Ale vážne. Neviem, či ste si to všimli, ale na stránkach SME sa márujú dvaja dvorní komentátori – Peter Schutz a Zuzana Kepplová.
Prvý zjavne fandí konzervatívnej pravici (v skratke – voľný trh, biznis, Amerika, chorobná nenávisť voči Rusku, Reagan, Thatcherová, Pinochet a tak), druhá liberálnemu stredu (v skratke – slniečkové témy, gejovia, multikulti, menšiny, Brusel, EÚ, Macron, Juncker a tak).
PETER SCHUTZ AKO SLOVENSKÝ PINOCHET
Spája ich nenávisť voči Ficovi, Blahovi, Putinovi a všetkému, čo nie je liberálne. Ale rozdeľuje ich ďaleko viac.
Schutz bude inklinovať skôr k nejakej OKS, prinajlepšom k Spolu, prípadne ku Kiskovi, ale Progresívne Slovensko – to bude bŕŕŕ. Schutzov hrdina je Mikloš, nie Štefunko. Jeho metálny svet pripomína fašistu – slabých nech trh zlikviduje, nech si aj pomrú od hladu. Jeho ekonomickým náboženstvom je neoliberalizmus.
KEPPLOVÁ AKO DÚHOVÁ LIBERÁLKA
Naopak, Kepplová bude oddanou fanúšičkou Čaputovej, Štefunka a Progresívneho Slovenska – poslušná zväzáčka macronovského liberalizmu, akože natrime kapitalizmus na ružovo a síce ďalej vykorisťujme robotníkov, ale pomôžme gejom a migrantom a hneď bude všetko super. Proste – progresivizmus. Sladký ako šejk v Starbuckse v dúhovom kelímku.
Títo dvaja sú ako oheň a voda. Bola len otázka času, kedy sa do seba pustia.
MEJDEJ, MEJDEJ, PENTA, PROBLÉM NA PALUBE
Rozbuškou boli Čaputovej poradcovia. Schutz napísal, že Čaputová si do svojho poradného tímu prizvala „krajnú ľavicu“ (tým má na mysli sociologičku Zuzanu Kusú, ktorá je bezpochyby ľavičiarkou, ale „krajnou ľavičiarkou“ ju môže nazvať fakt iba magor) a mala by to vyvažovať nejakým konzervatívcom.
Vzápätí napísala zúrivý článoček Kepplová: „Naposledy sme zachytili ponosy pri poradcoch nadchádzajúcej prezidentky Čaputovej. Vraj, ak tam má človeka, ktorý bol pred rokom 1989 v strane – Leško – a sociologičku s ľavicovou orientáciou – Kusá –, treba priložiť aj kohosi z tábora politických kresťanov.“
LIBERÁLNI PRAVIČIARI VERZUS KONZERVATÍVNI PRAVIČIARI
Človek nemusí byť profesor politológie, aby pochopil, že Kepplová kope práve do Schutza. A nepriamo ho nazýva „malicherným“ a Čaputovú obhajuje, vraj je úplne v pohode, ak má v tíme prevažne liberálov, pokojne aj ľavicových liberálov.
Nebývalo zvykom, že sa v SME do seba pustili dvaja komentátori. Ukazuje to na hlbší problém, ktorý má slovenská pravica.
Oni sa síce dokážu zhodnúť na tom, koho nenávidia (Fico), ale to je tak asi všetko. Jedni sú liberáli, druhí konzervatívci, jedni americkí mopslíci, druhí bruselskí pudlíci, jedni veľkotonážni ekonomickí pravičiari, druhí skôr umiernení centristi.
BUDE BOJ
A čaká ich fakt tvrdý boj. Nielen v denníku SME či v Denníku N. Ale aj v politike: liberálka Čaputová verzus konzervatívec Kiska, liberálne Progresívne Slovensko z ALDE verzus pravicové Spolu z EPP, neoliberálny Denník N verzus neokonzervatívne SME (plus Kepplová a Havran, ktorých tam ako liberálov trpia).
Na prvý pohľad sa môže zdať, že slovenská pravica je jednotná. Ale nie je. Kdeže. Akonáhle by sa dostali k moci, strhne sa taká bitka, že na Radičovej vládu ešte budeme spomínať ako na oázu pokoja a stability.
ĽAVICA DOKÁZALA GARANTOVAŤ STABILITU PRE SLOVENSKO
Viete, tu sa rieši ako najväčšia kauza, že v Smere existujú rozdiely medzi Pellegrinim a Ficom, Lajčákom a Blahom a tak. Ale napriek rozdielom sociálna demokracia vždy dokázala vládnuť stabilne.
Niekedy vyhrala ľavicovejšia časť (napr. Skripaľ, Venezuela či zákaz predaja počas sviatkov), niekedy centristickejšia časť (napr. vyrovnaný rozpočet, dôchodkový systém či CETA).
Nie je to ľahké a niekedy ma ide šľak trafiť, ale udržujeme na Slovensku stabilitu – pretože slovenská ľavica vždy dokázala vyriešiť svoje spory, aby pomohla Slovensku.
PRAVICA, TO JE CHAOS
Pravica vládnuť nedokáže. Oni sa vzájomne nenávidia. Liberáli a konzervatívci sa nemôžu ani cítiť. Kepplová by najradšej utopila Schutza v krabici vína a Schutz by Kepplovú najradšej vymáčal v tumbleri kávy.
To, čo sa deje v SME, je len začiatkom kultúrnej vojny v pravici. Tá bude pokračovať ťažkými spormi medzi PS a Spolu. Nasledovať budú ukrutné spory Čaputovej a Kisku. A bude to stále horšie a horšie.
Ak by sa náhodou pravica dostala na Slovensku k moci, zavládne chaos. A ako to už na Slovensku býva: dávam modrému „boľševikovi“ rok, maximálne dva :-)
Zdroj: davdva.sk
