Nedávno som písal, že vláda tým, že nás uzavrela, dala nám čas, ktorý mnohí z nás využívajú na premýšľanie. Premýšľanie je nebezpečná vec, pretože vďaka nemu kladieme otázky.
Na tie moje som dodnes nedostal odpoveď...
Korona, rúška a polovodiče
Hoci som sa opakovane pýtal a pýtam, dodnes nikto nevysvetlil v čom spočíva nebezpečenstvo koronavírusu, keď sa podľa oficiálnych štatistík na Slovensku z 1.500 nakazených 1.400 vyliečilo a z nich umrelo 28, aj tí na kombináciu diagnóz.
Úmrtnosť na Slovensku je 1,8 percenta, vo svete z celkového počtu nakazených 9,369 milióna umrelo 480,095 čiže úmrtnosť je 5,1 percenta. A vraj pandémia...
Tiež som nezaznamenal informáciu o veku, sociálnom statuse a diagnózach tých 28 „obetí“ vírusu. Rovnako nerozumiem, načo nám bude sérum proti vírusu, keď sa tých 1.400 vyliečilo aj bez neho. Jediným vysvetlením je, že vlády za veľké peniaze sérum nakúpia a o to predsa ich výrobcom ide...
V televízii riaditeľka domova dôchodcov s ľútosťou konštatovala, že jej umreli chovanci. Na rozdiel od pani riaditeľky som mal doposiaľ pocit, že do starobincov sa chodí umierať. Znie to cynicky, ale nepočul som o tom, že by niekto zo starobinca odišiel živý.
Mám nedobrý pocit, že nás ani tak neohrozuje vírus korona, ale vírus blbosť. Rezervoval som si stôl. Keď som vošiel do reštaurácie, v ktorej, podotýkam, nebol nikto, a vykročil k stolu, čašníčka ma upozornila, aby som si nasadil rúško. Ukázal som na stôl vzdialený tri metre od vchodu a pokračoval som bez rúška. Prosila ma, aby som si rúško nasadil, pretože bude pokutovaná ona aj podnik. Uľútostilo sa mi jej, vrátil som sa ku vchodu, rúško som si nasadil, vrátil sa k stolu a sňal som si ho. Čašníčka bola spokojná. Deň predtým som v lese obiehal mladú dámu – bežala s rúškom. Nedalo mi a spýtal som sa jej prečo má rúško v lese. Dáma sa urazila.
Človek je obdivuhodný, dokáže vymyslieť úžasné veci. Jednou z nich je hlúposť, expresívnejšie blbosť.
Prezident Miloš Zeman delí blbosť na tri stupne:
Prvý – najnižší, je nevedomosť, sem patríme vlastne všetci, lebo niet nikoho, kto by vedel všetko.
Druhý stupeň označuje ako osprostenosť (pitomost), čo je duchovný stav človeka, ktorý nevie, že nevie. Táto kategória má ešte šancu sa vyvíjať.
Najvyšší stupeň je blbosť sama. Blbec nielenže nevie, že nevie, ale je presvedčený, že to musí ostentatívne dávať najavo a presviedčať iných.
Tieto tri stupne blbosti ilustrujem na príklade polovodičov. Nevedomec prizná, že nevie, čo je to polovodič, osprostený sa pýta – kto je na vine, že to vedie len spolovice a blbec urazene vyhlási, že on sa s ničím polovičatým zaoberať nebude... V epoche rúšok ma utešuje doktrína Marka Twaina: Čím je spoločnosť sebavedomejšia, tým viac blbcov si môže dovoliť.
Pozn. IV: Percentuálny výpočet bol po upozornení Jozefa Banáša na sociálnej sieti upravený podľa správnosti.
Zdroj: Facebook Jozef Banáš / InfoVojna
Článok súvisiaci s tematikou:
