Slovenské zdravotníctvo zasiahla obzvlášť smutná správa. Zomrel uznávaný chirurg, ktorý svoje bohaté skúsenosti s láskou odovzdával svojim kolegom. Tí na neho spomínajú len v dobrom. Správa o jeho úmrtí ich veľmi zasiahla.
Zoltán Lischko mal od detstva veľký sen. “Už od šiestej triedy základne školy vedel, že sa chce stať chirurgom. Svoj sen si začal plniť,” zaspomínali si jeho kolegovia z Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach. Svoj sen si začal plniť, keď sa mu úspešne podarilo absolvovať prijímaciu skúšku na univerzitu v Košiciach, kde vyštudoval lekársku fakultu.
“Svoju kariéru začal na chirurgickom oddelení v Krompachoch, kde pracoval necelých 5 rokov. Jeho pracovné kroky potom viedli na chirurgické oddelenie do Leteckej vojenskej nemocnice (LVN) v Košiciach (dnešná Univerzitná nemocnica – Nemocnica svätého Michala, a.s. – Pracovisko Košice),” poznamenali jeho kolegovia.
Keď však zrušili lôžku časť na tamojšom oddelení, zamestnal sa na II. chirurgickej klinike UNLP na Rastislavovej ulici. Taktiež založil chirurgickú ambulanciu na Poliklinike Východ na Furči. Za svoj život vykonal mnoho operácií. Jeho najvýznamnejším medicínskym prínosom v Košiciach bola však ERCP, endoskopiská retrográdna cholangiu-pankreatografia. Ako priblížili jeho kolegovia, ide o vyšetrenie, “ktoré sa používa na zobrazenie žlčových ciest a pankreatického vývodu. Spočíva v endoskopickom zavedení kanyly do žlčových ciest, ich naplnení röntgenovou kontrastnou látkou a nasledovnom rádiologickom vyšetrení.”
Zoltán bol vôbec prvým chirurgom, ktorý začal toto náročné vyšetrenie vykonávať na východnom a strednom Slovensku. Do tajov tejto medicíny zasvätil aj svojich kolegov, ktorým odovzdal mnohé svoje bohaté skúsenosti.
Zoltán však nebol iba významným a uznávaným chirurgom, ale aj dobrým človekom. Jeho kolegyňa z chirurgickej kliniky si o pamätá ako významného a dobrosrdečného muža, „Človek s veľkým srdcom, s úsmevom na tvári a vtipom na perách. Vždy pozitívne naladený s humorom pre neho typickým. Vynikajúci lekár, chirurg, endoskopista, priateľ a kolega. Na slovo vzatý odborník, svoju prácu vykonával zodpovedne a s plným pracovným nasadením, i na úkor svojho voľného času. Vždy nápomocný, nie len v pracovných, ale aj v súkromných záležitostiach. V našom tíme po ňom ostáva prázdne miesto, ktoré nikto nenahradí,“ zanechala dojímavé slová jeho kolegyňa na webe univerzity.
K jeho úmrtiu sa vyjadril aj ďalší z jeho kolegov. „Zoltán bol výborný človek. Usmievavý, dobrosrdečný a dokonalý. Nikdy nepovedal nie, nedá sa, daj mi pokoj. Stále pomohol. Vždy chcel najviac spraviť pre kamaráta, pre pacienta, aj pre rodinu. Padli sme si do oka od začiatku a bol to jeden z mála kolegov, ktorý ma formoval v práci. Dobre sa mi s ním operovalo, asistovalo, rozprávalo. Nielen o práci, ale aj o živote, o rodine a chrlil nekonečne veľa vtipov. Je to človek, ktorý zanechal svoj rukopis na našej klinike, vďaka nemu je klinika aj známa. Veľmi chýba, jeho úsmev, prenikavý hlas.“
Zoltán bol bezpochyby dobrý chirurg a kolega, na ktorého s láskou spomína nie len rodina, ale aj ľudia, ktorí s ním mohli spolupracovať. Svojich kolegov, priateľov, pacientov, známych a milovanú rodinu Zoltán Lischko však navždy opustil 1. decembra 2021.
Portál Hlavné správy požiadol nemocnicu, aby k tomuto prípadu zaujala stanovisko. Hovorkyňa Mgr. Monika Krišková uviedla, že zdravotníci Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice poskytujú adekvátnu zdravotnú starostlivosť všetkým pacientom, bez ohľadu na to, či poskytujú liečbu pacientom s ochorením COVID-19 alebo pacientom s inými závažnými diagnózami a bez ohľadu na to, či sú pacienti očkovaní alebo nie.
“Naši zdravotníci dôsledne dodržiavajú právny poriadok Slovenskej republiky na ochranu zdravia a života pacientov. Chceme ubezpečiť všetkých pacientov a ich rodinných príslušníkov, že robíme všetko pre záchranu každého ľudského života, každá strata ľudského života je o to bolestnejšia, ak nás opustí náš kolega, kolegyňa,” doplnila v stanovisku hovorkyňa.
Svedectvo dcéry lekárky MUDr. Nikoly Lischkovej o smrti jej otca v rozhovore pre InfoVojnu
Portál Bádateľ pred nedávnom zverejnil článok o podozreniach, že sa na covidových oddeleniach nezmyselne podáva drahý experimentálny liek remdesivir so závažnými vedľajšími účinkami, vrátane vysokej miery úmrtnosti.
„Neubehlo veľa času a máme tu ďalšie závažné podozrenie z obzvlášť zlomyseľného konania lekárov. Tentokrát má ísť o možnú vraždu nepohodlného pacienta jeho zbytočným napojením na umelú pľúcnu ventiláciu,“ píše Bádateľ.
Svoju osobnú skúsenosť s otrasnými pomermi na covidovom ARO košickej nemocnice Louisa Pasteura priniesla MUDr. Lischková vo vysielaní internetového rádia InfoVojna dňa 25.1.2021.
Celý záznam relácie môžete nájsť na tomto odkaze.
Lekárka MUDr. Nikola Lischková vypovedá o tom, ako podľa nej došlo kvôli pomste k úmyselnému zavraždeniu jej otca lekára-chirurga MUDr. Zoltána Lischku. Jej výpoveď začína v čase približne 61 minút:
Už zostrihanú verziu nahrávky nájdete TU.
Nakoľko je rozhovor s pani doktorkou pomerne dlhý, trvá takmer 1 a štvrť hodiny, pripravili sme pre vás vlastnými slovami stručné zhrnutie najpodstatnejších vyjadrení.
Pani doktorka v rozhovore uvádza, že jej otec MUDr. Lischka bol relatívne mladý, mal len 58 rokov. Nebol zástancom očkovania proti covidu a taktiež zastával názory ohľadne pandémie, ktoré sa nezhodovali s oficiálnym naratívom.
Bol fanúšikom alternatívneho rádia InfoVojna a zvykol ho často aj medzi lekármi propagovať. Na rozdiel od iných lekárov, ktorí odmietajú ošetrovať netestovaných či neočkovaných pacientov, on vždy ošetril každého bez rozdielu.
Doktorka Lischková uviedla aj príklad, keď jej otec zoperoval jedného chlapca s „čiernou“ nohou, ktorého nikde inde nechceli operovať a ak by ho on neošetril, do 2 dní by chlapec zomrel.
V strede novembra 2021 otec pani doktorky Lischkovej bohužiaľ ochorel na covid.
Nakoľko si bol dobre vedomý, aká je situácia v slovenských nemocniciach, za žiadnu cenu tam nechcel tam ísť. Doslova plakal a prosil rodinu, aby ho do nemocnice nedávali. Zo začiatku sa preto liečil doma.
Rodina sa však o neho bála a chceli mať aj nejaké laboratórne vyšetrenia, preto mu neskôr zavolali záchranku. Tá ho odviezla do košickej Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura na Rastislavovej ulici, teda do rovnakej nemocnice, kde MUDr. Lischka sám pôsobil.
Jeho zdravotný stav však nebol kritický. Keď mu podali kyslík, saturácia krvi sa mu zlepšila na 96%. Bol normálne pri vedomí, obsluhoval sa úplne sám. V nemocnici ho umiestnili na covidovú JIS-ku (bol na rozhraní JIS-ky a bežného oddelenia).
Ako uvádza pani dokrorka Lischková, miestni covidoví lekári poznali postoje jej otca a boli voči nemu značne nepriateľskí.
Hneď v prvý deň hospitalizácie došiel za ním primár Oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny (ARO) MUDr. Ján Michlík, ktorý sa mal v nemocnici údajne vyjadrovať, že „neočkovaným pacientom treba zatlačiť oči a poslať ich na druhý svet“.
Napriek relatívne dobrému zdravotnému stavu otca pani Lischkovej mu chcel primár Michlík hneď indikovať pľúcnu ventiláciu.
Ako všetci vieme, napojenie na pľúcnu ventiláciu sa prakticky rovná rozsudku smrti. Umiera na nej 80-90% pacientov, niekde aj 100%. Na ventiláciu sa preto dávajú len pacienti, ktorí sa dusia a nevládzu už sami dýchať ani vysoko prietokový kyslík.
To však nebol prípad MUDr. Lischku, keďže jeho saturácia krvi kyslíkom aj klinický stav boli pomerne uspokojivé.
Podľa vyjadrení pani doktorky Lischkovej na ventilátor nedávali v košickej nemocnici pacientov v oveľa ťažšom stave než bol jej otec, preto nechápala pohnútky MUDr. Michlíka (hoci ich tušila).
MUDr. Lischka ventiláciu samozrejme odmietol a nakoľko to bola jeho jasná vôľa, aj vôľa rodiny, tak na ventilátor ho zatiaľ nenapojili. V univerzitnej nemocnici sa však necítil v bezpečí a nedôveroval tamojším lekárom, preto chcel byť preložený inam.
Rodine sa cez známostí podarilo vybaviť presun otca do Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (VUSCH), kde pôsobí aj známy lekár MUDr. Török, ktorý má s liečbou covidu veľmi dobré výsledky (pozn. redakcie: lieči totiž inými než oficiálnymi protokolmi ministerstva zdravotníctva).
Všetko už teda bolo vybavené a schválené. Pre MUDr. Lischku bola dokonca poslaná sanitka na prevoz.
Covidové oddelenie Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura ho však odmietalo druhej nemocnici vydať. Vyhovárali sa, že na prevoz do VÚSCH by musel byť pacient s ochorením srdca. To však MUDr. Lischka bol, pretože trpel vysokým krvným tlakom aj ďalším ochorením srdca.
Košická Univerzitná nemocnica aj napriek tomu jeho presun zákerne zmarila.
Ako sa vyjadrila pani MUDr. Lischková, lekári v Univerzitnej nemocnici boli voči jej otcovi celý čas nepriateľskí, vyčítali mu, že sa nedal zaočkovať a mali ním aj natriasať. Podľa lekárov ním triasli „na prebratie“, no jeho dcéra tvrdí, že to je lož, pretože jej otec bol celý čas responzívny (na podnety reagoval normálne).
Podľa vyjadrení MUDr. Lischkovej aj iní zdravotníci a zdravotné sestry dosvedčujú, že mnohí lekári v košickej Nemocnici Louisa Pasteura sú priam hystericky zhypnotizovaní a útoční proti neočkovaným pacientom, mnohí sa mali vyjadrovať, že „neočkovaní nech zomrú“.
Otca doktorky Lischkovej dal primár MUDr. Michník napokon predsa len presunúť na ARO, osobne mu spravil tracheotómiu (dieru do krku pre hadicu na dýchanie) a napojil ho na pľúcny ventilátor.
Dňa 1. decembra 2021 na košickom covidovom ARO napokon MUDr. Lischka zomiera.
Podľa jeho dcéry mal edém pľúc, čo naznačuje, že nemal covidový zápal pľúc. Z čoho mal edém (vodu) pľúc nevie, no má podozrenie, že to mohol spôsobiť už v úvode článku spomínaný experimentálny liek remdesivir.
V lekárskych záznamoch síce podanie remdesiviru uvedené nie je, ale podľa pani doktorky Lischkovej je na ARO oddelení možné všetko, teda aj podanie lieku, ktorý nezapísali do zdravotnej dokumentácie.
Po úmrtí jej otca chceli košickí lekári robiť pitvu, čo však rodina odmietla. Ako dôvod uviedla doktorka Lischová to, že pitve nedôveruje. Ak by mu totiž do pitevnej správy uviedli „covidový zápal pľúc“, potom by už nikto, ani Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, nič neprešetroval a úmrtie by označili za 100% úmrtie na Covid-19. Prípad by bol uzavretý.
MUDr. Lischová je presvedčená, že jej otca úmyselne zavraždili ako pomstu za jeho nekonformné názory na pandémiu a očkovanie.
V rozhovore na Infovojne sa zamýšľa, že keď ona ako lekárka nedokázala zabrániť vražde svojho otca, tak bežný človek v rukách sfanatizovaných lekárov košického covidového ARO musí byť úplne bezmocný.
Ako je možné, že si niečo také vôbec lekári dovolia? Majú totiž pocit absolútnej neohrozenosti.
Pani doktorka Lischková si je vedomá, že proti nej košickí lekári teraz zrejme usporiadajú štvanicu a záplavu trestných oznámení, no ona je ochotná do toho boja ísť. Títo lekári totiž prekročili červenú čiaru a odtiaľ už niet návratu.
História má príklady, ako bolo naložené s vraždiacimi lekármi
Nedávno sme publikovali článok z čias epidémií bubonického moru v 16. storočí, ktorý uvádzal, ako lekári hnaní vidinou zisku boli schopní úmyselne nakazovať a vraždiť pacientov a ako s nimi ľud potom naložil, keď pravda vyšla na povrch.
Zdá sa, že ani po 500 rokoch sa niektoré monštrá v bielych plášťoch, nazývajúci sa lekári, príliš nezmenili.
Namiesto dodržiavania Hippokratovej prísahy a záchrany ľudí sa pre mamon a osobnú pomstu neštítia tých najodpornejších činov proti inej ľudskej bytosti, vrátane mučenia a vraždy.
Určite si spomínaný článok pozrite, môže nám poslúžiť ako memento a varovanie aj pre dnešnú dobu. Nájdete ho TU.
Ako ďalej?
Moderátor relácie na InfoVojne sa v závere rozhovoru s pani doktorkou Lischkovou zamýšľa nad tým, že bude nevyhnutné pristúpiť k exemplárnemu potrestaniu covidových zločincov.
Že sa nesmie opakovať situácia z roku 1989, keď po „sametovej revolúcii“ mnohí bývalí komunisti a ŠTB-áci jednoducho prezriekli kabáty a pretransformovali sa do novej vlády, úradov alebo sa z nich stali privatizéri a novodobí „ctení páni podnikatelia“.
Dnes už bude nevyhnutné zločincov súčasného covidového režimu prísne a exemplárne potrestať. Nie z pomsty, ale ako výstrahu pre ostatných. Ak by totiž teraz vyviazli bez trestu, tak vo svojich ohavných zločinoch by určite pokračovali.
Samozrejme, časom ľudia zabudnú a zlo sa vráti tak, ako sa vrátilo v histórii mnohokrát. No exemplárne potrestanie zločincov nám zabezpečí, že aspoň na jednu či dve generácie bude pokoj a zo strachu z udelených trestov nikoho ani len nenapadne, aby podobné činy zopakoval.
Sme veľmi zvedaví, ako sa k prípadu smrti a možnej úmyselnej vraždy MUDr. Lischku postaví polícia.
Či začne tento prípad poctivo vyšetrovať alebo naopak, či začne podozrivých lekárov-vrahov kryť, označovať tieto informácie za „hoaxy“ alebo „poplašné správy“ a naháňať tých, ktorí na možné zločiny lekárov upozornili.
Zdroj: InfoVojna / kosice.zoznam.sk
Spracoval: badatel.net
